Pliaga tohto storočia, tak nazval Alzheimerovu chorobu MUDr. Tomáš  Hromádka z Neuroimunologického ústavu, keď uvádzal doobedňajšie prednášky na X. medzinárodnej vedeckej konferencii nazvanej Aktivizácia seniorov a nefarmakologické prístupy k liečbe Alzheimerovej choroby. Konferencia mapovala hlavne nefarmakologické prístupy, pretože dnes, kým ešte nemáme účinnú terapiu, sú nefarmakologické prístupy to, čo funguje.

Zopár stručných poznámok z prednášok o tom, ako nezatvárať oči pred prejavmi sexuality a vyvinúť riešenia dobré pre obe strany; ako zapojiť do terapie klientov muziku; ako sa pri opatrovaní naučiť hovoriť „nie“ a nevyhorieť; a ako spojiť sily samosprávy so sociálnou a zdravotníckou sférou, aby sme sa dokázali dôstojne postarať o našich slabých a chorých.

„Žijeme príliš rýchle a práve toto náročné životné tempo sa podpisuje pod tým, že psychické poruchy sa stávajú poruchami 21. storočia,” konštatuje MUDr. Eva PÁLOVÁ, PhD., prednostka Psychiatrickej kliniky LF Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. „V našej spoločnosti, bohužiaľ, sa ešte stále nepovažuje za samozrejmé, že mozog je orgán, ktorý potrebuje...

Autor románov Sofiina voľba a Priznanie Nata Turnera americký spisovateľ William Styron roku 1990 vydal popis vlastného zápasu s depresiou pod názvom Viditeľná temnota. O 25 rokov neskôr vyšla kniha na podobnú tému od človeka, ktorý sa tiež živí slovom. Líšila sa však tým, že sa jej autor Tobi Katze, populárny vďaka svojim vystúpeniam v žánre slam poetry, pokúsil o vlastnom zvládaní depresie žartovať, i keď, buďme úprimní, s poriadnou dávkou cynizmu.

Zdena Árvayová z poradne Ligy proti rakovine považuje za jeden z významných spúšťačov rakoviny silný emocionálny stres, ktorý nazýva „úderom do modriny“. Hovorili sme s ňou o jej skúsenostiach s onkologickými pacientmi, ktorí do poradne prichádzajú s psychickými problémami, ktoré táto diagnóza, žiaľ, tiež prináša so sebou.

Má nás pánboh všelijakých, hovorí stará ľudová múdrosť. To, že my ľudia sme rozmanití, a že táto rozmanitosť vykazuje isté znaky, ako prvý „zaškatuľkoval“ do systému Hipokrates, keď pomenoval štyri temperamenty: sangvinika, flegmatika, cholerika a melancholika. Dnes patrí k najrozšírenejším systémom, podľa ktorých sa snažíme pochopiť, vysvetliť a odhadnúť správanie jedinca, typológia MBTI.

Ako často takto „odborne“ súdime nepríjemného človeka, šéfa, kolegu, občas i manžela. Žiadnu psychiatrickú diagnózu nepoužívajú laici tak radi. Kedy je toto hodnotenie pravdivé a kedy sú úplne vedľa? A keď naozaj musíme žiť či pracovať s narcisom, dá sa s tým niečo robiť?

Nemôžeme dúfať, že sa nám podarí odstrániť ľudské zlo, ak sa mu nebudeme ochotní podívať priamo do tváre. Nie je to príjemný pohľad. Ani táto kniha nie je príjemná. Píšem v nej o našich temných stránkach a o naozaj zlých členoch našej ľudskej komunity. Základná téza tejto knihy znie, že tieto špecifické charaktery je nutné študovať – rovnako ako zlo – vedeckou formou.

Kam sa stratili chlapi? – pýtal sa pred pár rokmi počas svojej krátkej prednášky na TED Philip Zimbardo, psychológ zo San Francisca, áno, presne ten, ktorý sa kedysi preslávil svojim kontroverzným projektom „väzňov a väzniteľov“ (kto nevie, o čo šlo, povinne googliť). Po úspešnej prednáške nasledovala e-kniha The Demise of Guys, ktorá vyvolala polemiku, no a teraz je na svete knižný Odpojený muž, kniha, v ktorej Zimbardo tvrdí, že technológie pripravuje chlapcov a mužov o mužnosť a čo sa s tým dá robiť – a či vôbec niečo.

Narodila sa tretieho decembra 1895. Počas celého detstva bolestne vníma, že je „len“ dievča. Je presvedčená, že „keby bol vtedy prišiel na svet chlapec, volal by sa Wilhelm Freud,“ podľa Wilhelma Fliessa, najlepšieho priateľa jej otca.

Nájdete nás na FB