Aktivizácia seniorov a nefarmakologické prístupy k liečbe Alzheimerovej choroby. Záznam z X. medzinárodnej vedeckej konferencie. 1. časť.

Aktivizácia seniorov a nefarmakologické prístupy k liečbe Alzheimerovej choroby. Záznam z X. medzinárodnej vedeckej konferencie. 1. časť.

Napísala 

Pliaga tohto storočia, tak nazval Alzheimerovu chorobu MUDr. Tomáš  Hromádka z Neuroimunologického ústavu, keď uvádzal doobedňajšie prednášky na X. medzinárodnej vedeckej konferencii nazvanej Aktivizácia seniorov a nefarmakologické prístupy k liečbe Alzheimerovej choroby. Konferencia mapovala hlavne nefarmakologické prístupy, pretože dnes, kým ešte nemáme účinnú terapiu, sú nefarmakologické prístupy to, čo funguje.

„Každý z nás môže bojovať proti Alzheimerovej chorobe tým, čo je v našich rukách. Môžeme ovplyvniť také rizikové faktory ako alkohol, fajčenie, vysoký krvný tlak, diabetes, telesná a duševná inaktivita. Rozsiahle štúdie vo Fínsku jednoznačne potvrdzujú, že aj keď sa nefarmakologický prístup (intenzívny kognitívny a fyzický tréning, úprava stravy a korekcia vysokého krvného tlaku a diabetu) začne aplikovať relatívne neskoro, riziko Alzheimerovej demencie sa výrazne zníži. Všetky farmakologické terapie, ktoré sú v súčasnosti dostupné na trhu, sú symptomatické. Nefarmakologické prístupy sú zatiaľ jediným nástrojom, ktorý nám umožňuje nástup demencie oddialiť alebo mu predísť, kým vyvinieme účinné liečivá,“ – napísal v úvode k zborníku prednášok na tejto konferencii profesor Michal Novák, predseda Slovenskej Alzheimerovej spoločnosti.

Záštitu nad konferenciou prevzala ministerka zdravotníctva MUDr. Andrea Kalavská. Miroslav Bžoch z MZ SR hovoril o príprave národného programu boja proti neurodegeneratívnym chorobám, ktorý by sa mal opierať o tri piliere: vedecký, medicínsky a sociálny. Program si vyžiada spoluprácu všetkých troch zainteresovaných ministerstiev. Cieľom je vytvoriť dementia friendly society, spoločnosť, ktorá poskytne chorým všetky služby, ktoré potrebujú, od skorej diagnostiky, cez liečbu a opateru.



Biomarkery neurodegenerácie


„Ešte stále nepoznáme všetky faktory vzniku neurodegeneratívnych ochorení, ale už nie sú pre nás úplne záhadné, a veríme, že postupne dokážeme pokročiť aj v liečbe,“ povedal Doc. MUDr. Michal Minár, PhD. z 2. neurologickej kliniky LF UK a UNB v svojej prednáške o biomarkeroch neurodegeneratívnych ochorení, najmä Parkinsonovej a Alzheimerovej choroby: „Biomarkery odrážajú prítomnosť a závažnosť straty neurónov a/alebo synaptického poškodenia. Vďaka biomarkerom vieme u pacienta zistiť riziko vzniku ochorenia, odhaliť patologický proces v počiatočných štádiách a rozlíšiť typy neurodegeneratívnych chorôb. Stanovenie fosforylovaného tau proteínu, agregovaného beta-amyloidového peptidu a alfa-synukleínu v likvore spolu s neurozobrazovacími metódami nám umožňuje rozlíšiť Alzheimerovu chorobu, demenciu s Lewyho telieskami a fronto-temporálnu demenciu. V poslednej dobe sa do popredia dostáva aj menej invazívne vyšetrenie špecifických cirkulujúcich malých molekúl RNA.“ Zistenie typu demencie umožňuje „ušiť na mieru“ terapiu a zaradiť pacientov do klinických skúšok nových liečiv.

Pokroky vo vývoji AADvac1 – aktívnej imunoterapie proti Alzheimerovej chorobe a iným tauopátiám

MUDr. Petr Novák, PhD. z Neuroimunologického ústavu SAV v Bratislave sa zaoberá imunologickými aspektami neurodegeneratívnych ochorení a vývojom imunoterapií. Venuje sa aj neuropsychológii, výskumu interakcií stresu, imunitného systému a neurodegeneratívnych ochorení, a zvieracím modelom ochorení CNS. V svojej prednáške predstavil tie skúsenosti základného a aplikovaného výskumu, ktoré majú potenciál zmeniť náš pohľad na Alzheimerovu chorobu. K veľkých úspechom slovenských vedcov patrí vývoj vakcíny proti patologickému tau proteínu, ktorá by mohla výrazne posunúť liečbu Alzheimerovej choroby a ktorú teraz skúšajú na tridsiatich pracoviskách.



Alkoholová demencia

„Alkoholová demencia tvorí až desať percent zo všetkých typov demencií. Pri včasnej a správnej liečbe je potenciálne reverzibilná,“ hovorila v prvom príspevku garantka psychiatrickej ambulancie Centra Memory v Bratislave MUDr. Veronika Režnáková. „Alkohol spúšťa kaskádu reakcií, ktoré vedú k morfologickému, metabolickému a funkčnému poškodeniu mozgu. Lepšiu prognózu majú mladší pacienti, s menším poškodením mozgu. Kompletne sa môže uzdraviť hlavne ten závislý človek, ktorý začal abstinovať pred päťdesiatym rokom veku. Pri terapii je nevyhnutná realimentácia, rehydratácia a liečba iných somatických komplikácií, odporúčame adekvátnu úpravu vnútorného prostredia a substitúciu vitamínov, najmä skupiny B (tiamín v kombinácii s magnéziom). Tiamín je esenciálny vitamín, telo si ho nevie vyrobiť samé, musí sa dopĺňať zvonku a to vo vysokých dávkach. Ako podporná liečba sa využívajú nootropné látky alebo antioxidanty, napríklad piracetam, vinpocetín, extrakt z ginkgo biloba a omega-3 mastné kyseliny. Z nefarmakologických postupov je dôležitý tréning pamäti, primerané psychické zaťažovanie, psychosociálna rehabilitácia, práca s rodinou chorého, pet-terapia, muzikoterapia, aromaterapia a ďalšie.”

QuBrain projekt

Chronický stres označil za jednu z možných príčin Alzheimerovej choroby docent MUDr. Petr Zach, ktorý spolupracuje s Národním ústavem duševního zdraví v Klecanech. Zaujíma ho diagnostika Alzheimerovej choroby a schizofrénie pomocou magnetickej rezonancie a teoretické aspekty asymetrie štruktúr CNS u človeka a ich význam pre psychiatrické ochorenia. Vedie kurz práce so stresom pre študentov medicíny. „Sme vystavení kaskáde stresujúcich reakcií, pričom sa líšime reakčnou dobou, ktorou reagujeme na túto záťaž: niekto je schopný hneď hodiť problémy za hlavu, iný dlhodobo rozvíja chronický stres. Čo pre seba môžeme preventívne urobiť sami?“ – položil rečnícku otázku docent Zach. Ak celé dni sedíme pri počítači a práve sme si prečítali zlú správu v e-maili, odporúča vstať – a behať, aspoň dvadsať minút. Ak meškáme na pracovné stretnutie, lebo sme uviazli v zápche, odporúča vystúpiť z auta – a behať okolo neho. Výborná je jazda na bicykli, plávanie. Hladinu stresových hormónov pomáha znižovať aj stabilizácia pozornosti a meditácia. Docent Zach odporúča jogu, ktorá pomáha dostať do rovnováhy psychiku aj telo, využiť aj pri starostlivosti o pacientov s Alzheimerovou chorobou. Že má pre nich význam, dokázal úspešný pokus s dvesto pacientmi s ACH, ktorý sa konal na španielskom ostrove Gran Canaria.



Duchovné potreby ľudí v sociálnych zariadeniach

Andrej Dan Bárdoš, PhD.
študoval filozofiu, teológiu a sociálnu prácu. Venuje sa takým aktuálnym témam, ako je integrácia minorít do spoločnosti a seniorska problematika. V úvode svojho vystúpenia spomenul nezabudnuteľné stretnutie s pacientkou s demenciou, ktorá mu povedala: „Keď som ešte bola normálna.“ Uvedomovala si teda, že čosi nie je v poriadku. Klienti v sociálnych zariadeniach žijú na hranici dvoch svetov, zdá sa, že si nič nepamätajú, a potom si zrazu spomenú, že kedysi chodili do divadla alebo aké rituály robievali doma počas náboženských sviatkov. Zídu sa tu klienti rôzneho veku, z rôznych ekonomických prostredí a s rôznym náboženským zázemím. Viacerí z nich podvedome hľadajú naplnenie duchovného života, aj keby to malo byť len dodržiavanie tradícií. Dnes už nie sú zriedkavé duchovné izby či kaplnky, v ktorých pôsobí farár. Seniori v zariadeniach však vyznávajú rôzne náboženstvá a ich duchovné potreby nesúvisia len s teologickým rozmerom. Potrebujú napríklad aj to, aby boli obklopení svojimi vecami, fotografiami blízkych ľudí, aby im známe predmety stimulovali spomienky: „Prax, že klienta s demenciou treba v zariadení iba doopatrovať, sa dnes zmenila na aktivizáciu klientov. Vynikajúce výsledky aktivizácie klientov s ACH sa nám podarilo dosiahnuť muzikoterapiou. Mali sme klienta, ktorý vlastnil zbierku cédečiek a robil pravidelné koncerty, dokonca s otázkami o hudbe, na ktoré ostatní klienti odpovedali. Bývalý tanečný majster organizoval tanečné odpoludnia pre seniorov, tančili aj tí na vozíčkoch či s chodítkami. Vyčlenili sme priestor pre šach a kartové hry, ktoré tiež vedú aspoň ku krátkodobej aktivizácii. Stretol som sa aj so ZOO kútikom a akvaristikou. Do zariadení pre seniorov dnes prichádza klienti, ktorí vedia obsluhovať počítač, majú mobil, tablet. Nové technologické možnosti umožňujú nové spôsoby aktivizácie seniorov, no kladú aj iné požiadavky na pracovníkov zariadenia.“
 

Keď učenie baví. Záujmové vzdelávanie seniorov ako prevencia oslabenia kognitívneho výkonu vo vyššom veku

Mgr. Petra Hirtlová, PhD. pôsobí na Vysokej škole politických a spoločenských vied v Kutnej Hore, kde okrem pedagogickej, vedeckej a publikačnej činnosti vedie Centrum celoživotného vzdelávania. Je lektorkou Českej spoločnosti pre trénovanie pamäti a mozgový jogging.

Dnešní seniori už neposedávajú na lavičkách a nekŕmia holuby. Do dôchodcovského veku prichádza generácia, ktorá sa  orientuje v informačnej spoločnosti, ovláda počítače a tablety, a ktorá chápe, že vzdelávanie je celoživotná záležitosť. Títo seniori vedia, že sa síce už nemusia učiť, ale môžu a chcú. Sami seba vidia ako osobnosti, ktoré sa stále chcú rozvíjať. Je zaujímavé, že 80 % študentov na univerzitách tretieho veku tvoria ženy. Zatiaľ sa nerobil výskum, prečo, len nám počas ankety, ktorú sme robili na túto tému, povedala jedna z účastníčok spolovice s úsmevom a spolovice vážne: „Viete, v našom veku sú chlapi buď leniví alebo mŕtvi.“

Nie každý – aj keď inak skúsený – lektor môže úspešne učiť seniorov. Sú to citliví študenti. Majú svoje fan-kluby, obľúbenému lektorovi nosia prebytky zo záhrady. No proti lektorovi, ktorý ich nezaujal alebo popudil tým, že sa tváril, že „všade bol a všetko vie“, sú schopní písať petície a odvolávať ho.

Pri vzdelávacích kurzoch pre seniorov je dôležité vopred zvažovať, kde sa budú konať a kedy. Ak je miestnosť na poschodí bez výťahu, vopred z kurzu vylúčite tých, ktorí majú zdravotné problémy s pohybovým aparátom. Mali by ste zvažovať, či je miestnosť dostatočne vetraná, dobre osvetlená a či sa v nej dobre šíri zvuk. Neorganizujte kurzy doobedu, to môžu byť seniori u lekára alebo vybavovať iné veci. Ale ani večerné hodiny nie sú vhodné, seniori by mohli mať obavy, či sa v noci a potme dostanú v bezpečí domov. Závisí to aj chronotypu účastníkov, či v triede prevažujú „škovránky“ alebo „sovy“. Prienik oboch typov nastáva o 17. hodine popoludní, vtedy sú „škovránky“ aj „sovy“ rovnako aktívne, to je najvhodnejší čas. Nepripravujte na každú hodinu testy, v tomto veku už nikto nepotrebuje byť skúšaný.

Každé učenie podporuje neuroplasticitu mozgu, s každou novou naučenou informáciou sa vytvárajú nové prepojenia v mozgu, dokonca vieme vybudovať aj nové neuróny, tie, ktoré súvisia s pamäťou. Benefitom vzdelávania v seniorskom veku je lepšia sústredenosť, lepšia dlhodobá aj krátkodobá pamäť, lepšia schopnosť vštepiť si nové informácie a uchovať ich, rozšírenie slovnej zásoby, schopnosť ľahšie si vybaviť slová. Štúdium seniorom zmysluplne vyplní voľný čas a poskytne im priestor pre komunikáciu. Pre mnohých je to jediná platforma, kde si môžu vypočuť iné názory, kde môžu byť vypočutí a nemusia sa báť povedať svoj názor. Rozvíjajú sa pozitívne emócie, je to aj vzdelávanie aj relaxácia, ideál školy, do ktorej študenti chodia s radosťou.

V druhej časti záznamu z konferencie o Alzheimerovej chorobe sme priniesli stručné poznámky z prednášok Gunvor Sramekovej na tému Sexualita a demencia, Marie Beníčkovej o muzikoterapii, Aleny Mockovej o prínose supervízie pre terénnych pracovníkov, ktorí pracujú s ľuďmi s demenciou a Marcely Hauke o terénnom opatrovateľstve. Pripravujeme materiál o stravovaní klientov s ľahšími formami demencie, v ktorom bude hovoriť Szilvia Csigle o prínose gingko biloba pre zlepšenie kvality života ľudí s ľahkou formou demencie a Janka Trebulová o stravovaní ľudí vo vyššom veku. Pripravili sme aj rozhovor s Lukášom Behúlom, ktorý viedol workshop s názvom Hranice – kam až môže klient zájsť? Poznámky z prednášky viedenskej terapeutky Thesi Zak nájdete v článku Pohyblivé mosty motogeragogiky.

 

Posledná úprava 16.10.2018

Nájdete nás na FB