Návrat anjelov

Návrat anjelov

Napísala 

Spomienka na vianočný Mníchov spred niekoľkých rokov. Mesto ponorené do cingrlátkového luxusu, vysvietené divadlo konzumu. Opona sa na chvíľu poodhrnula, aby som videla odvrátenú tvár tejto mince. A to pod dohľadom anjelov, čo uznáte, nie je príležitosť každodenná.

Sviatočne naladeným mestom ma sprevádzal Jens. Učiteľ a novinár, oboje na voľnej nohe. Nie je to finančne ktovieaký džob, navyše značne neistý. Jensovi to neprekáža, berie to ako prirodzenú daň, neodmysliteľne patriacu k pocitu slobody, ktorý on k šťastiu naliehavo potrebuje. Má svojrázny vzťah k peniazom. Prebral ho od učiteľky baletu (vo svojom originálnom životopise má aj kolonku: herec). Tá mu kedysi povedala: "Jens, o peniaze sa ty neboj. Vždy nejaké prídu." A naozaj, keďže Jens tomu verí, z času na čas príde i honorár, i nová práca.

Jens je to, čo nemčina tak presne pomenováva Leseratte. Má byt plný kníh, taký plný, že musíte odsunúť kopu výstrižkov z podlahy, aby ste sa vôbec dostali do kúpeľne, a steny obložené, stoly podopierané i zahádzané, čím iným, knihami, až máte sto chutí sa spýtať: "Mensch, a kde je tu miesto pre človeka?" Pre človeka možno pomenej, pre človečinu plno. Okrem kníh má Jens ešte Harryho. "Harry si zlomil nohu, musím s ním ísť do nemocnice. Zajtra odveziem Harryho na sozialamt pre podporu, s tou sadrou nemôže sám..." Kto je Harry? Zostarnutý gastarbeiter, ktorý žije v Nemecku už tak dlho, že si pomaly nespomenie, z ktorej krajiny pochádza a kedy naposledy držal v rukách kelňu, pretože predtým, keď ešte vládal a kým úplne nerezignoval, sa živil ako murár.

"Harryho som zdedil," smeje sa Jens, ktorého teší, že má komu odvádzať cirkevné peniaze. Jens totiž oficiálne vystúpil z cirkvi ("Mám svoje vlastné náboženstvo, kde je jediný Boh a ja ako veriaci i pápež v jednej osobe," hovorí), čo znamená, že neplatí štátom nariadené cirkevné poplatky. "Ale viem, kde končia. U Harryho." Pre Harryho je to skutok milosrdenstva. Ako ausländer, teraz už roky bez práce, ktorý ani na Jensove niekoľkoročné naliehanie a ponuku pomoci nemá odvahu ísť si vybaviť nemecké štátne občianstvo, dostáva podporu, z ktorej len tak-tak vyžije, i keď mesto Mníchov patrí v tomto smere k najveľkorysejším v Nemecku. Ako Jens prišiel k Harrymu? Kedysi ho viazalo silné priateľstvo k emigrantovi Petrovi, potomkovi rumunskej šľachty s aristokratickým vzdelaním, ktorý sa v Nemecku roky pretĺkal ako stolár. Kým obložil všetky steny Jensovho bytu policami na jeho knihomoľské poklady, stali sa títo dvaja intelektuáli pochádzajúci z takého rôzneho prostredia duševnými bratmi. Keď Petro umrel, ujal sa Jens jeho spolubývajúceho Harryho. Našiel mu izbu v ubytovni pre bezdomovcov, kde Harry dostal to, čo na staré kolená potreboval - posteľ, polovičku otlčenej skrine, rozkývaný stôl a chladničku na pivo, ktoré si môže dopriať z priateľovho cirkevného "desiatku".

Nečudo, že práve Jens ma upozornil na výstavu v Novej radnici na Marienplatzi. Engel über Engel, ein ABC. "To musíš vidieť," popisoval mi nadšene, ako si tam malé deti obliekajú biele šatičky s krídielkami a vyskakujú na trampolíne. Ani sa vtedy od nich príliš nelíšil, od detí, ktoré sa na chvíľu cítili byť anjelmi. A tak sme vstúpili. Privítali nás v dreve vyrezávaní barokoví bacuľatí anjeličkovia, kultový objekt stredovekého kresťanstva. Rozhnevaný Archanjel Michal z mramoru za sklom poisteným alarmom zhadzoval do pekla rebelujúceho príbuzného - Satana. Pozreli sme si videofilm so sochárskymi skvostami, inšpirovanými "poslami bohov", terakotovými, bronzovými, na mramorových podstavcoch i kamenných náhrobkoch. A potom realita spoločnosti založenej na materiálne, ktorá zo symbolu najvyššej duchovnej hodnoty dokázala urobiť - jednoducho tovar. Anjelici svietiaci, papieroví, textilní, jemní z porcelánu a gýčoví z gypsu, Engel-sortiment v balení po desať kusov. Tričká a ponožky s rajskými úsmevmi, nebeské motívy na pohároch a tanieroch, reklamné plagáty a pohľadnice. Záhradný trpaslík s krídlami, krehká engelchenová Barbie, Superman, tiež bojujúci v nespočítateľných komiksoch na strane dobra.

Anjeli majú mnoho príbuzných. I tých padlých. Diablov a démonov reprezentovali v osobitnom kúte a v peep-show za závesom kondómy v tvare čerta, nafukovacia bábika v životnej veľkosti, ktorej biela nevinnosť krídiel a čipkovanej košieľky ostro kontrastovala s červeňou veľkých otvorených úst. Človek dokáže zneužiť všetko. I anjelov, i Zem, ktorá ho živí. To druhé tu dokumentoval anjelik v plynovej maske. Mimochodom, viete, že ak by sme ako predobraz zobrali vtákov, potreboval by 80 kg vážiaci človek 12 m široké krídla, aby ho uniesli? Aspoň tak to tvrdil popisok k čiernobielej fotografii Ikarov pád od Georga Diaza zo série Anjeli a iné špeciality. Nevedela som sa od neho odtrhnúť, od tohto symbolu privysokých ambícií a krutého trestu za ne.

Jens sa zatiaľ zdržiaval, akože ináč, pred vitrínou s knihami. Obdivoval Veľkú knihu anjelov, hrubú encyklopédiu od Uwe Wolfa, ktorý večer na RTL ako Engel-expert hovoril o nevyhnutnosti stíšiť sa a počúvať, čo nám radia naši duchovní sprievodcovia. Bol tu biografický román Dominique Fernandezovej V rukách anjela i tarotové karty, ktoré poradia, ktorým smerom sa v živote vydať. Jensa, milujúceho južné kraje, fascinovala kuchárska kniha sestry Germany Keď anjeli varia - recepty nebeských jedál z talianskej kuchyne.

Nuž, anjeli majú konjunktúru. Ešte pred niekoľkými rokmi len v rozprávkach a v Biblii, zrazu sú témou literatúry, umenia, bytového dizajnu. Oni, tento náboženský symbol pre neviditeľnú skutočnosť, pre nadpozemský svet lásky. Poslovia bohov, pomáhajúci plniť ľudské túžby a želania, dodávajúci sily človeku, ktorý sa cíti bezbranný a sám, sprevádzajú ho na životnej ceste, ochraňujú a zachraňujú. "Schutzengel, gibt es dich?" (Anjel strážny, existuješ?), pýta sa veľký nemecký denník v ankete. "Áno", odpovedajú čitatelia takmer jednohlasne. Čo ukazuje súčasný boom anjelov? Že ľudstvo sa pri hľadaní zmyslu svojej existencie zákonite dostáva k potrebe dobra a lásky. Že človek cíti prázdno (v srdci? v duši? vo vlastnom živote?), ktoré mu môže vyplniť nádej v podobe okrídlenej nebeskej energie, a to nielen ako symbol. Len pozor! Anjelský hlások je veľmi jemný, treba byť ticho, tichučko, pozorne sa započúvať do vlastného vnútra, kde je to jediné spojenie na anjelskú centrálu.

Vyšli sme von a opäť sme sa ocitli ďaleko od nebeských sfér. Pod svetelnou reklamou, priamo na vlhkom chodníku s popraškom decembrového snehu, urovnával na toto ročné obdobie sporo odetý starý muž vrstvu novín. Prosebne natiahnutá ruka, hľadajúca, dosť márne, milosrdenstvo v ponáhľajúcom sa dave. Jens, ktorý mal prácu už len na jeden mesiac a potom zase nevedel, čo bude, hodil žobrákovi pár mincí. Bolo nám jasné, že tento muž svojho schutzengela dávno stratil. S anjelmi je to tak. Ak v nich veríme, pomáhajú nám. Ak nie, akoby sme zabudli telefónne číslo najlepšieho priateľa. Harry, ten ho ešte vie. A vy?

- dana -

 

Posledná úprava 13.06.2016

Nájdete nás na FB