„Mám len jedinú radu, totiž že rozprávač nadprirodzených príbehov by mal pri rozprávaní sám pociťovať des. Potom možno dokáže odovzdať svojim čitateľom onen pocit čohosi divného a cudzieho...“ napísala Edith Whartonová, prvá dáma americkej strašidelnej poviedky ako svoj odkaz tým spisovateľom, ktorí by chceli ísť v jej stopách.

Slová, ktoré kedysi ktosi zaznamenal na papier, a ak ich dnes spomeniete kdekoľvek na svete, každý aspoň trochu vzdelaný človek vie, o čo ide. Pokojne to môžeme prirovnať k zázraku: ľudská fantázia vymyslela čosi, čo pôsobí v každom čase, priestore i kultúre. Legenda, taká, aká má byť, – a je jedno, či nás rozosmieva alebo dojíma, – nás hlavne mení. Aké je zákulisie vzniku známych literárnych legiend? Kto boli ich tvorcovia, čím museli zaplatiť za silu posolstva, ktoré ich slová stále šíria?

„Chcel  som vytvoriť najcynickejšieho a najnepríjemnejšieho hrdinu svetovej literatúry – a varovať, že história sa môže opakovať a že sa to možno deje práve teraz,“ - takto naliehavo píše Umberto Eco v liste čitateľom jeho šiesteho románu Pražský cintorín.

Zdá sa, že Juraj Červenák je už na slovenskom (a dodajme, že aj na českom) literárnom nebi neprehliadnuteľná star, hlavne v žánri fantasy. Má svojich skalných čitateľov, ktorých oslovili najskôr jeho mytologické motívy z cyklu Černokňažník a Bohatier, z kníh o Bivojovi či Conanovi, potom tri diely Dobrodružstiev kapitána Báthoryho. Aj na prezentáciu jeho knižnej novinky Mŕtvy na Pekelnom vrchu prišlo veľa fanúšikov, i keď v tomto prípade ich autor prekvapil tým, že si vyskúšal nový žáner – kombináciu historického románu a detektívky.

Keď roku 1992 otvorili v Paríži Disneyland kopírujúci americký vzor, európski návštevníci ho dlho ignorovali. Odmietali tráviť voľné chvíle s deťmi pri fotení s Mickey Mausom a „otrasnému, príšerne nevkusnému“ parku vyhlásili bojkot. Jeden zo známych francúzskych režisérov mu dal dokonca prívlastok „kultúrny Černobyl“. Akcie Eurodisneylandu hrozivo klesali, až...

Jeden z posledných dlhších rozhovorov s Egonom BONDYM. Po prvýkrát vyšiel v knihe Kto, ak nie ty? (SOFA 1998), ktorá sa medzitým vypredala. Pretože viaceré z myšlienok originálneho filozofa, básnika a spisovateľa naďalej inšpirujú, znepokojujú, a aj keď sa s niektorými dá polemizovať, bola by škoda, keby ostali zabudnuté.

Všetko zlé je na niečo dobré. Tá náročná a nanútená zmena v živote, ktorá ma zasiahla v strednom veku, mi nakoniec otvorila cestu k umeniu.

Daniel Hevier: Kríza je organická súčasť každého príbehu, je zabudovaná v našich životoch ako neoddeliteľná súčasť našej skúsenosti. Keď sa k nej postavíme kreatívne, vždy nás niekam posunie.

Nájdete nás na FB