Ľudský vek sa predlžuje, toto konštatovanie platí najmä pre vyspelé krajiny Európy a Severnej Ameriky. Ak sa nestane niečo nepredvídateľné, tak sa dnešná generácia dospelých dožije v priemere deväťdesiat rokov a ich deti a vnuci dosiahnu trojciferný vek. Čo tento vývoj bude znamenať pre jednotlivca i pre celú spoločnosť, na to hľadajú odpoveď experti z mníchovského Inštitútu Maxa Plancka.

Do sveta módy som spadla rovnými nohami. Bola som študentka ekonómie, keď ma v predajni, kde som si skúšala nejakú bižutériu, objavila šéfredaktorka časopisu Móda Mária Lörinczová. Zapáčili sa jej moje ruky, pozvala ma do redakcie, kde ma uvidel fotograf Karol Kállay, ktorý povedal: Skúsime to, si fotogenická – a bolo to, ďalších dvadsať rokov som fotila módu.

Pre tých, ktorí chcú absorbovať všetky dôležité informácie a stať sa sebavedomým odborníkom na víno za 24 hodín, mám dobrý tip: pozvite niekoľko rovnako zmýšľajúcich a dychtivých priateľov na degustáciu, na ktorú každý prinesie niekoľko druhov vína. Nezabudnite pripraviť aj niečo malé na zajedenie, pretože sa z vás nikdy nestane znalec vína, ak si nebudete z degustácie nič pamätať.

Prečo ma staroba a starnutie  priťahuje? Na túto rečnícku otázku si etnografka Ľubica Voľanská sama odpovedá: „Pri čítaní príbehov najstaršej generácie som mala pocit, že sa mi dostávajú pod kožu, dotýkajú sa mojich citov, pomáhajú mi pochopiť vlastné konanie i konanie ostatných ľudí okolo mňa. Inšpiráciou mi bol aj život môjho starého otca a mojich rodičov. K porovnaniu Bratislavy a Viedne ma priviedla práca turistickej sprievodkyne. Podľahla som stereotypnej predstave o pestovaných rakúskych dôchodcoch a chcela som spoznať ich život.“

Móda je hra, v ktorej je dovolené (takmer) všetko. A vôbec neplatí, že je nutné mať skriňu na prasknutie plnú, aby ste boli zakaždým iná. Naopak. S mnohými klientkami sme sa zhodli, že čím sme staršie, tým menej vecí máme. Chcela by som vám ukázať, že obliekať sa pekne nemusí byť drahá a zložitá záležitosť – stačí poznať pár fígľov a zvládne to každá z nás, bez ohľadu na vek, proporcie alebo štýl. (Michaela Stabrynová v knihe Stylistkou sama sobě)

Príbeh tohto domu sa začal písať v roku 1987, kedy si ho vyhliadol vtedy mladý, zamilovaný pár a rozhodol sa, že práve v ňom si vybuduje svoje spoločné šťastie. A podarilo sa.

Určite ich poznáte. Majú zelené tričká, šikovné ruky, dobré nápady a na tvári im neustále hrá úsmev. Martin Čurda a Fero Laššák – záhradníci (nielen) z televízie. 

Bol to taký normálny večer bežného pracovného dňa. Zrazu ma môj syn objal a povedal mi: „Mami, to je také perfektné, keď už nechodíš do práce. Ráno ma odprevadíš do školy, popoludní na krúžky a aj večer si stále doma. A minule ťa teta suseda videla sedieť v kaviarni a rozprávať sa s takými zaľúbencami. Ty sa teda máš.“

Návšteva. Pre niekoho radosť, pre iného pohroma. Z detstva si pamätám vetu zo známeho českého filmu. Mladý muž priviedol rodičom predstaviť svoju nastávajúcu. Reakciu jeho mamy používam dodnes: „Do tohodle čurbesu?“

Čas nezastavím. Už je to raz tak. Aj ja som sa stala starou mamou. Práve preto si stále častejšie spomínam na tú svoju milovanú starkú.

Nájdete nás na FB