Mne maľovanie dáva pokoj, to považujem za najviac. Ticho je, rozmýšľaš o obraze, tešíš sa s ním. 

Málokto vie, že prvá fotografia Bratislavy, kalotypická snímka Kapucínskej ulice, vznikla už roku 1839. V archívoch a súkromných zbierkach sa nachádza množstvo dagerotypií, vizitiek a kabinetiek, portrétov i záberov mesta, ktoré majú nenahraditeľnú historickú, dokumentárnu i umeleckú hodnotu. Kto boli ich autori? V akých podmienkach pracovali, kde vznikali ich malé fotoskvosty?

Povedali o nej: Fotoaparát bol pre ňu nástroj na to, aby sa stretávala, komunikovala a smiala s ľuďmi. Povedala ona: Nemám vlastný štýl, môj štýl je štýl ľudí, ktorých fotografujem.

Povedali o nej: Etablovala sa ako medzinárodná hviezda ženskej erotickej fotografie. Povedala ona: Moja práca je výsledkom vyčerpávajúceho hľadania dobrého záberu - a šťastnej náhody.

Povedali o nej: Vytvorila nadčasovú metaforu pre ľudské nešťastie. Povedala ona: Nech už fotím čokoľvek, neovplyvňujem a neinscenujem. Pokúšam sa brať ohľad na okolie a dať fotografii súvislosť.

Povedali o nej: Fotografiami píše svoj denník. Povedala ona: V každej etape môjho života som zažila nejakú traumu. Prežívam vďaka tomu, že to všetko zaznamenávam.

Povedali o nej: Je to majsterka inštinktu. Povedala ona: Mám foťák a robím ním obrázky, to je všetko.

Povedali o nej: Ona prinúti stránky (časopisu) spievať! Povedala ona: Ak ťa moje fotografie niečím zaujali, tak preto, lebo som sa nebála zaľúbiť do tých ľudí.

Povedali o nej: Patrí medzi predstaviteľov modernej avantgardy, ktorí sa zapísali do dejín slovenskej i svetovej fotografie. Povedala ona: Celý život bola fotografia mojou veľkou láskou. Je to umenie, ktorému verím. Jediná snímka povie viac ako množstvo slov. Tak som s tým spojená, že dnes už ani neviem myslieť ináč, ako cez zábery fotoaparátu.

Tak som si urobila radosť a strávila som jeden deň na Dolnozemskom jarmoku. Striedavo ho organizujú Slováci, ktorí žijú v Maďarsku, Rumunsku a Vojvodine, teraz sa konal na Slovensku, v Starej tržnici v Bratislave. Nevedela som, čo skôr fotiť, zoznámila som sa s príjemnými ľudmi, objednala si obraz od maliarky z Kovačice, získala originálny recept na herovke - a nápad na knihu o kovačických maliaroch.