Zrelý talent, ktorý sa začal naplno realizovať až v šiestom desaťročí života umelkyne, sa od výstavy k výstave čoraz viac „vynára z hmly“.  Vynáranie z hmiel, taký názov dala Helena Sumbalová najnovšej výstave svojich obrazov v CT Gallery na Panskej 17 v Bratislave. Ak ste nestihli včerajšiu vernisáž, máte čas do 27. apríla, galéria je otvorená každý deň okrem pondelka v čase od 13. do 18. hodiny.

Na vernisáž výstavy obrazov Petra Pollága som sa nedostala. Nemusíš ľutovať, povedala kamarátka, bolo tam tak veľa ľudí, že sa k obrazom takmer nedalo prebojovať, treba ísť znovu. Program ako stvorený na veľkonočný pondelok, prialo nám dokonca aj počasie. Posielam ďalej zopár poznámok a zopár záberov. Ak ste ešte nevideli nového Pollága v Danubiane, bežte, nezabudnuteľný je, výstava bude otvorená do 10. júna 2018.

Jeho prvé výstavy doma aj vo vysnívanom Paríži skončili fiaskom. Ľudia dlho nechápali silu tohto nevšedného talentu. Až Hemingway pritiahol pozornosť milovníkov umenia na originálneho umelca, ktorý preferoval intenzívne farby a jednoduché tvary – keď mu ako prvý zaplatil za obraz Farma v tom čase obrovskú sumu 5000 frankov. A teraz máme možnosť vidieť Miróa po prvý raz aj na Slovensku. Druhého júla bola slávnostne otvorená výstava jeho obrazov v jednom z najmladších európskych múzeí moderného umenia Danubiana, v jedinečnej galérii pri Dunaji a v blízkosti hranice troch štátov - Slovenska, Rakúska a Maďarska.

Často dostávam otázku, aký je môj režim dňa, pretože život na vozíku je predsa len iný. Každé ráno začínam aktívnym a pasívnym cvičením za asistencie rehabilitačnej sestry. Ide o cvičenie na bruchu, na chrbte, s činkami... Potom masáž a tri hodiny sú preč.

Život je najmä o šťastí. Povedal by som, že minimálne na deväťdesiatdeväť percent. Najmä v New Yorku. Ľudia sa však občas boja pripustiť si to. Chcú veriť, že majú svoj život pod kontrolou, ale to je ilúzia. Američania majú radi predstavu, že sa vlastnoručne pričinili o svoj úspech. Nepochybujú o tom, že majú veci pod kontrolou, ale nemajú. Nikto z nás nemá.

Poznáte iste frázu „človek je taký starý, ako sa cíti.“ To je výrok veľmi problematický, prekvapuje známy český psychológ Tomáš Novák v svojej novej knihe. Veď aj sedemdesiatnik si pri mladom dievčati môže pripadať ako dvadsaťročný, no realita je iná. Objektívnejšie podľa neho pôsobí výrok: „Človek je starý, keď ho za starého považujú ostatní členovia spoločnosti.“

Dnes štyri knihy na tému, ktorá je čoraz populárnejšia – ako úspešne pátrať po rodinnej histórii, po predkoch a ich osudoch. Blanka Lednická roky zverejňovala na internete tipy pre začínajúcich i pokročilých rodopiscov, teraz ich zhrnula do knihy a pracovného zošita. Nedávno vyšla aj praktická príručka Lenky Peremskej Vaše rodinná kronika krok za krokem a emocionálne silná kniha Kořeny, v ktorej Anselm Grün svojim jedinečným spôsobom zdôvodňuje, aké dôležité je poznať vlastné korene a vedieť, čo potrebuje strom nášho života, aby vyrástol do košatej podoby.

Musíme opustiť život, ktorý sme si naplánovali. Len tak dostaneme život, ktorý nás očakáva, hovorí Anselm Grün, jeden z najobľúbenejších spirituálnych autorov dneška. Tento ekonóm v benediktínskom kláštore opátstva Münsterschwarzach napísal desiatky knižných bestsellerov, ktoré vychádzajú v miliónových nákladoch a v ktorých spája duchovné poznanie kresťana, jungiána i zenového budhistu. V češtine vyšli ďalšie dve z jeho kníh, v ktorých potvrdzuje, že toho vie veľa o umení žiť i o umení starnúť.

Postarať sa o zostarnutých rodičov je gigantická úloha v praktickej (často i finančnej) rovine, no i emocionálne a fyzicky. Ak sa vás to týka, táto kniha je určená práve vám. Čo teda robiť, aby nás starostlivosť o tých, ktorých máme radi, zdravotne ani inak nezruinovala?

„Pri liečbe depresívnych pacientov som si opakovane všimla, že ak ľudia, ktorí zažili stratu blízkeho človeka, málo trúchlia, môže to u nich viesť k vzniku depresívnych ochorení,“ píše v úvode ku knihe o význame zármutku v terapii nemecká jungiánka Verena Kast.

Nájdete nás na FB