Dnešná Agátka:
Ja sa teraz učím lyžovať, korčuľovať, angličtinu, tanečnú a sykavky. Ty sa čo teraz učíš, Aninka?

Moja kamarátka Deniska raz povedala svojej 3-ročnej dcérke: Som choručká, dnes budem ležať. Malá sa strašne rozplakala.

Manžel má v pláne tento víkend niečo v kľude počítať a mal sem prísť robiť rachot pán stolár, takže sa ide počítať do záhrady. Zavolala som teda pánovi stolárovi a položila mu jednoduchú otázku. Chvíľu mi trvalo pochopiť, čo ho zaskočilo.

„Všetci starneme. Dnes sme starší, ako budeme zajtra. Zajtra budeme starší, ako sme dnes. Žiť dobre znamená i dobre starnúť. Starnutiu sa nevyhneme, ide o to prijať tento fakt ako dar a múdro s ním hospodáriť. Z tohto daru sa radovať a vytvoriť z neho to najlepšie, čo je v našich silách,“ – to sú slová českého psychológa Jara Křivohlavého, autora knihy Stárnutí z pohledu pozitivní psychologie a Psychologie moudrosti a dobrého života. Autor sám vie veľmi dobre, o čom píše, keďže sa práve dožil 86 rokov, čím vstúpil do etapy ľudského života, ktorá sa nazýva dlhovekosť.

Celá populácia starne. Žije viac osemdesiatnikov ako kedykoľvek predtým a medicína robí obrovské pokroky v tom, ako predĺžiť ľudský život. A napriek tomu nebol vymyslený a vybudovaný žiaden program ako včleniť starých ľudí do našej spoločnosti a do životných podmienok.

Musíme opustiť život, ktorý sme si naplánovali. Len tak dostaneme život, ktorý nás očakáva, hovorí Anselm Grün, jeden z najobľúbenejších spirituálnych autorov dneška. Tento ekonóm v benediktínskom kláštore opátstva Münsterschwarzach napísal desiatky knižných bestsellerov, ktoré vychádzajú v miliónových nákladoch a v ktorých spája duchovné poznanie kresťana, jungiána i zenového budhistu. V češtine vyšli ďalšie dve z jeho kníh, v ktorých potvrdzuje, že toho vie veľa o umení žiť i o umení starnúť.

Poznáte iste frázu „človek je taký starý, ako sa cíti.“ To je výrok veľmi problematický, prekvapuje známy český psychológ Tomáš Novák v svojej novej knihe. Veď aj sedemdesiatnik si pri mladom dievčati môže pripadať ako dvadsaťročný, no realita je iná. Objektívnejšie podľa neho pôsobí výrok: „Človek je starý, keď ho za starého považujú ostatní členovia spoločnosti.“

Postarať sa o zostarnutých rodičov je gigantická úloha v praktickej (často i finančnej) rovine, no i emocionálne a fyzicky. Ak sa vás to týka, táto kniha je určená práve vám. Čo teda robiť, aby nás starostlivosť o tých, ktorých máme radi, zdravotne ani inak nezruinovala?

„Pri liečbe depresívnych pacientov som si opakovane všimla, že ak ľudia, ktorí zažili stratu blízkeho človeka, málo trúchlia, môže to u nich viesť k vzniku depresívnych ochorení,“ píše v úvode ku knihe o význame zármutku v terapii nemecká jungiánka Verena Kast.

Nájdete nás na FB