Drotárske výrobky sú in

Drotárske výrobky sú in

Napísala 

Anna Valterová, žije v Bratislave, má štyri deti, opletá drôtom kraslice: - K ľudovému remeslu som sa dostala ako slepý k husliam...

...Pôvodným zamestnaním som odborná referentka zahraničného obchodu. Exportovala som hydinu, po prvej materskej dovolenke som pracovala v ďalekopise (pre tých, čo si nepamätajú - telex), neskôr pri importe mrazených polotovarov. Potom som nastúpila na ďalšiu, druhú materskú dovolenku, ktorá sa stala chronickou a trvala až po štvrtú. Za ten čas prebehla revolúcia, reštrukturalizácia a ja som usúdila, že asi som momentálne dôležitejšia ako profesionálna mama. Chcela som byť so svojimi drobčekmi a tak som si hľadala nejakú prácu na doma.

Pretože som relatívne zručná a mám rada pekné veci, začala som sa venovať ich výrobe. Vybrala som si slamu a prírodné materiály, narazila som však na Janku Menkynovú a tá ma usmernila k drôtu. Úplne ma ním omotala a tak už trinásty rok drôtujem a drôtujem, až som sa stala majsterkou v odbore odrôtovaná kraslica. Moje výrobky sa dostali dokonca do archívu, aby ďalšie generácie vedeli, ako také odrôtované čudá vôbec vyzerajú. Som na to patrične pyšná.

Tá moja technika

O drotárstve som toho spočiatku veľa nevedela. Hádam len to, že na Budatínskom zámku je drotárske múzeum. Čím viac som sa však dozvedala, tým viac sa mi toto remeslo páčilo. Jeho začiatky, tie zdokumentované, sa datujú do osemnásteho storočia. Drotárstvo zažilo veľkú popularitu a expanziu v devätnástom storočí, prienik industrializácie a medzivojnové obdobie znamenali takmer jeho zánik. Ešte šťastie, že sa na Slovensku ľudia tak húževnato držia tradícií, aj keď často bez akejkoľvek odmeny, ak nepočítame tú morálnu. Inak by ďalšie generácie už dávno nemali z čoho vychádzať, čo opakovať a nasledovať. Ja som tiež videla odrôtovanú kraslicu najprv na fotografii z archívu. O niečo neskôr aj pána majstra, ktorý ich vedel robiť. Ale to už sme jeden od druhého odkukávali, kto čo a ako robí a inšpirovali sme sa navzájom. Dnes drotárske výrobky znovu našli svoje uplatnenie. Či si kúpite peknú drôtený misku, košíček, kraslicu, šperk, vešiačik, alebo iný z množstva úžitkových aj ozdobných predmetov. Pritom málokto dnes vie, že napríklad aj za nákupné košíky a prvé výťahové klietky vďačí ľudstvo drotárstvu.

Antitalent

Snažím sa nebyť v ničom antitalent. Aj keď matematika nie je mojou najsilnejšou stránkou, zvlášť keď do nej pribudnú písmenká ako x, y, alebo z. Ani počítač ma neposlúcha na slovo. Niekedy som na smiech vlastným deťom a na hnev manželovi, keď sa stále na niečo vypytujem, ale nikto učený z neba nespadol. Na druhej strane, na klávesnici viem písať všetkými desiatimi. Svoje antitalentstvo sa snažím potlačiť aj tým, že zaleziem niekam do kúta a tam sa tak dlho drilujem, až kým nepreniknem do problému. Z kúta väčšinou vyliezam už ako mierne pokročilá amatérka, alebo samozvaná odborníčka v danej oblasti.

Náplň dlhých zimných večerov

Čo sú to dlhé zimné večery? Ešte som nezažila taký večer, aby som zaspávala s pocitom, že je všetko vyžehlené, zašité, všetky objednávky odrôtované, riady odložené, mačky nakŕmené a ja nemám čo robiť. Večery aj dni sú neuveriteľne krátke a dokonca z roka na rok kratšie. Niekedy si len tak jednoducho upadnem do spánku už v kresle, s kraslicou v ruke a vrčím na všetkých buditeľov.

Vianoce u nás

Vianoce mám najradšej spoločné. Doteraz boli také všetky. Celá rodina, aj s babinkou a s dvomi mačkami sa motáme po malom trojizbovom petržalskom byte. Recept na šťastné sviatky? Hneď ráno rozdať magnézium na upokojenie. Ináč ale dodržiavame bežné tradície. Oplátky, opekance, kapustnica bez mäsa, no so stratenými vajcami, zemiakový šalát a vyprážané filé, a zvonenie, keď prichádza Ježiško. Je z roka na rok ťažšie odísť nenápadne pod rôznymi zámienkami z kuchyne a zazvoniť. Najmä keď najstarší syn má už dvadsaťtri a najmladší šestnásť rokov.

Najkrajšie Vianoce

Najkrajšie Vianoce pre mňa boli hádam tie, keď mi darčeky ešte naozaj nosil Ježiško. Predstavte si, vždy sa trafil. Akonáhle sa tejto funkcie ujali rodičia, už to nebolo až také super.

Darček, ktorý nedokážem vyhodiť

Nedokážem vyhodiť žiaden darček. U nás je problém vyhodiť čo i len ozdobný papier. Skladujem ho dlhé roky, z roka na rok z neho robím menšie a menšie balenia a až potom ho vyhadzujem. Som proste "drobný domáci škudlil", ako by povedal Jára Cimrman. Dbám však hlavne na to, aby som ani náhodou nevyhodila niečo, na čo moje deti dlho šetrili a potom to kúpili, nie vždy uvážene, ale zato s láskou. Preto ich darčekom vždy nájdem vhodné uplatnenie.

Bez čoho by som v živote nemohla byť

Bez milujúcej rodiny, bez zvieratiek a bez radosti zo života. Čo sa týka hmotných vecí, neexistuje taká, ktorej by som sa v prípade nutnosti nevedela vzdať. Ale mám rada niektoré knihy, platne, pásky, kontaktné šošovky, klieštiky, fantáziu, dobrý drôtik, teplúčko, teplé voňavé pečivo, kúsok čokolády, kávičku alebo čajík, dobrú veselohru, spánok, prítulné mačičky, funkčné kĺby, karamelový veterník, primeraný honorár, vyprážaný syr, teplé papučky.  

 

Posledná úprava 07.10.2021

Nájdete nás na FB