Nemôžeme dúfať, že sa nám podarí odstrániť ľudské zlo, ak sa mu nebudeme ochotní podívať priamo do tváre. Nie je to príjemný pohľad. Ani táto kniha nie je príjemná. Píšem v nej o našich temných stránkach a o naozaj zlých členoch našej ľudskej komunity. Základná téza tejto knihy znie, že tieto špecifické charaktery je nutné študovať – rovnako ako zlo – vedeckou formou.

Ako často takto „odborne“ súdime nepríjemného človeka, šéfa, kolegu, občas i manžela. Žiadnu psychiatrickú diagnózu nepoužívajú laici tak radi. Kedy je toto hodnotenie pravdivé a kedy sú úplne vedľa? A keď naozaj musíme žiť či pracovať s narcisom, dá sa s tým niečo robiť?

Choroba z blahobytu, tak býva označovaná dna. Ak ju diagnostikovali aj vám, ocitli ste sa v reprezentatívnej spoločnosti. Alexander Veľký, Michelangelo, Ľudovít XIV., Rubens aj Luther, Casanova aj Goethe, Charles Darwin aj Winston Churchill – tí všetci vedeli, aké bolestivé sú záchvaty dny. Znižovať hladinu kyseliny močovej v krvi dnes pomáhajú lieky a dobre skombinovaná strava.

Móda je hra, v ktorej je dovolené (takmer) všetko. A vôbec neplatí, že je nutné mať skriňu na prasknutie plnú, aby ste boli zakaždým iná. Naopak. S mnohými klientkami sme sa zhodli, že čím sme staršie, tým menej vecí máme. Chcela by som vám ukázať, že obliekať sa pekne nemusí byť drahá a zložitá záležitosť – stačí poznať pár fígľov a zvládne to každá z nás, bez ohľadu na vek, proporcie alebo štýl. (Michaela Stabrynová v knihe Stylistkou sama sobě)

Chcem povedať pravdu a zjaviť ju ľuďom slovom. – Byť spisovateľ? Nie si práve najskromnejší. Nebudeš to mať ľahké, budeš trpieť, okrem pár chvíľ eufórie pri tvorbe. (Dušan Mitana, úryvok z prvej kapitoly knihy Hľadanie strateného autora)

Určité témy sa v rodinách odovzdávajú z generácie na generácie, niektoré vedome a niektoré dokonca aj nevedome. V našom duševnom priestore nenájdeme len stopy vlastnej biografie a vplyv tých najbližších, najmä rodičov, ale aj konflikty a úzkosti, triumfy a nádeje ľudí z rodinnej línie, ktorí žili dávno pred nami. Ako si to však máme vysvetliť, že sú v nás prítomné stopy ľudí, s ktorými sme sa nikdy nestretli? Ako sa odovzdávajú? Kde sa ukladajú?

Tento výber kníh som koncipovala ako sériu chuťoviek, z ktorých by si to svoje mohol vybrať každý člen rodiny: od detí, ktoré žijú vo virtuálnom svete počítačových hier, po deti, ktoré sa zaujímajú o techniku, umenie, či rozprávky; od žien, ktoré sa radi dojímajú mystériom lásky a tešia sa z nového receptu, po ženy, ktoré chcú byť silnými antihrdinkami; od mužov, ktorí si najlepšie oddýchnu pri dobrej detektívke, po osemdesiatnika, ktorý v domove dôchodcov zažíva posledný záchvev milostného citu. Tak ako? Vybrali ste si?

Aj pesnička môže mať svoje narodeniny. A najznámejšia vianočná pieseň Tichá noc, Svätá noc práve oslavuje 200. narodeniny. Báseň, ktorá ponúka útechu a nádej, vymyslel v roku 1817 farár Joseph Mohr, hudbu k nej skomponoval učiteľ Franz Xaver Gruber pochádzajúci z Horného Rakúska. Úplne prvý raz zaznela na Vianoce 1818 v Kostole sv. Mikuláša v obci Oberndorf pri Salzburgu.