Cítim sa zdravá, svieža, ako znovu osemnásťročná. Takto kedysi zhodnotila svoj trojtýždenný pobyt v Bardejovských kúpeľoch cisárovná Sissi. Pred pár dňami sme sa odtiaľ vrátili aj my. Za darovaný poukaz ďakujem, M.! Kondícia osemnástky sa síce, hm, nekoná, ale môžem povedať, že bolo dobre, fakt.
Keďže je leto, dajme si oddychovku o vášnivej láske, ktorá nám môže prísť do života – aké optimistické! – aj v sedemdesiatke. Vzrušujúci a zároveň temný príbeh o skupine preraffaelitov z viktoriánskeho Londýna. Skvelé recepty na každé ročné obdobie. Najnovšiu Elenu Ferrante, tentoraz jej lekcie z písania. A na záver niečo pre profesionálov z knižnej brandže: recept na výpočet toho, či sa nová kniha bude alebo nebude dobre predávať.
Vlani sa ubytovalo v Brne 127 000 hostí zo Slovenska; patríme na špičku v počte turistov, ktorí navštívili nielen Brno, ale aj celú južnú Moravu. Väčšina návštevníkov tu strávi priemerne dva dni, ale mesto má potenciál udržať si nás aj dlhšie. Čo všetko nám teda môže Brno ponúknuť od leta do konca roka 2019?
Z programu tohtoročného Japonského dňa na nádvorí bratislavskej Starej radnice som chcela stihnúť predovšetkým prednášku o ikebane. Toto umenie aranžovať kytice ma fascinuje, dobrý ikebanista urobí viac ako len „peknú kyticu“, vytvorí filozofickú výpoveď o človeku, ktorý sa ocitol medzi dolnou línie svojej pozemskej existencie a hornou líniou smerujúcou k tomu, čo ho presahuje.
Ochutnávku vína na vínnej ceste, alebo čokolády či whisky v továrni, ktorá tieto gastronomické lákadlá vyrába, si vie ľahko predstaviť každý z nás. Ale turistická trasa po lisovniach olív a ochutnávka olivového oleja je predsa len iný – a nezabudnuteľný – zážitok.
Zajtra (piatok a prvý letný deň) o desiatej ráno uzavrie Malokarpatská knižnica v Pezinku tohtoročný cyklus besied o knihách pre deti základných škôl. Z Brna príde spisovateľka Barbora Škovierová, ktorá má dve dcéry a (aj) vďaka tomu, že ich vychováva bilingválne, teda slovensko-česky, napísala niekoľko detských kníh, v ktorých sa pohrala s rozdielnymi výrazmi v oboch blízkych jazykoch.
Regionálny zapisovateľ, tak ma označil priateľ, bývalý katolícky farár Miloš Krchňavý na krste mojej tretej knihy „Prvé veľkokrtíšske povedačky“. A ja s tým súhlasím, naozaj som ten, čo rád zaznamenáva spomienky na to, čo sa stalo, na miesta, na ktorých som žil, a najmä na ľudí, ktorých som poznal. Mnohí z nich už nie sú medzi nami. Kedysi som odmietal ísť do kúpeľov, no odkedy ma presvedčili, aby som to predsa len skúsil, šírim osvetu, že do kúpeľov by mal pravidelne chodiť každý. A to isté aj s písaním: každý človek by si mal pravidelne zapisovať to, čo zažil on a jeho blízki. Aby ostali stopy po našej existencii. A taký pamätník si zaslúži aj každé mesto.
Kto ma pozná, vie, ako často opakujem, že až sa znovu narodím, chcem byť delfín. A vie aj to, že určite nie som športový typ, ale plávanie, to milujem. Aj preto ma uchvátila kniha, ktorá s nadšením mapuje skutočnosť, prečo ľudia plávajú, čo im to dáva, akú radosť pri tom pociťujú, aj aké riziko podstupujú, aby si tú prospešnú radosť dopriali.