Manželka prišla do môjho života ako trojročná, životnú partnerku som si teda našiel už v škôlke. Dodnes ju vidím, sedela na hojdačke, ja som ju hojdal, veľmi sa mi páčila, doma som mame povedal, že mám priateľku. Ako šesťroční sme síce šli každý do inej školy, no osud nám bol naklonený.

Je to mágia, tá chvíľa, keď bábka vyrezaná z dreva ožije a fascinovaný divák zistí, že môže byť veselá aj smutná, dobrá aj zlá, že miluje i nenávidí a že on spolu s ňou intenzívne prežíva všetky emócie. Bábkové divadlo je fenomén, ktorý oslovuje nielen deti. Majú ho radi aj dospelí diváci, milovníci divadelnej histórie vnímajú bábky vyslovene ako „rodinné striebro“. A tento poklad českých aj slovenských bábkarov bol prvého decembra 2016 zapísaný do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.

Hlas v mojej hlave je sviňa. Týmto citátom otvára renomovaný psychológ a neurovedec z Michiganskej univerzity Ethar Kloss svoju knihu Vnútorný hlas, zaradenú medzi najlepšie knihy minulého roka. Je hlas, ktorý všetci počúvame celé dni niekde „tam vnútri“, nepriateľský kritik, alebo naopak, dobrý radca, ktorý nám hovorí, kedy sme na dobrej ceste a kedy sme z nej zišli?

Život je najmä o šťastí. Povedal by som, že minimálne na deväťdesiatdeväť percent. Najmä v New Yorku. Ľudia sa však občas boja pripustiť si to. Chcú veriť, že majú svoj život pod kontrolou, ale to je ilúzia. Američania majú radi predstavu, že sa vlastnoručne pričinili o svoj úspech. Nepochybujú o tom, že majú veci pod kontrolou, ale nemajú. Nikto z nás nemá.

V snoch lietame, padáme, čakáme dieťa, nezvládame skúšky, umierame... Vedia nás potešiť i vydesiť. Odborníci hovoria, že ak pochopíme ich symboliku, môžu nám účinne pomáhať na ceste životom. Keď sa ráno zobudíte s útržkami sna, ktorý vás emocionálne zasiahol, určite si zapíšte čo najviac obrazov, ktoré ste si zapamätali, a asociácií, ktoré k nim máte. To, že sa objavili vo vašom sne, má svoj význam. Poslali ste odkaz samému sebe. Práve teraz vyšli dve knižné novinky, ktoré nám naučia s týmto odkazom efektívne pracovať.

Život je stretnutie. Slobodný človek verí v osud a verí, že osud ho potrebuje. Sebaprijatie je jedna z najťažších vecí, ktoré môžeme dosiahnuť. Vôbec si nedokážeme predstaviť, čoho všetkého je tento komplikovaný ľudský organizmus schopný. Všetci sme začali tak, že sme sa zaujímali o celý svet; je to jediný rýdzi záujem, ktorý môžeme mať. Povedali sme tu veci, ktorých pochopenie nám bude trvať celé mesiace.

Ako je to možné, že sa cítime osamelí, keď je nás tak veľa? Prečo je čoraz ťažšie nájsť v preľudnenom svete spriaznenú dušu? Celoživotné vzťahy sú zriedkavé, rodiny sa rozpadajú, jednotlivci sa cítia vykorenení... Niečo sa s nami deje? Prečo už nie sme schopní vytvárať blízke väzby? A v čom nám môže pomôcť a zároveň aj uškodiť fenomén sociálnych sietí, kde svojím spôsobom väčšina z nás nejakých tých priateľov predsa len má?

Pre toho, kto pozná Indiánov len z filmov, budú fakty o sexuálnom živote starých indiánskych kultúr na území Peru pravdepodobne „silná káva“. Spôsob, akým chápali panenstvo, manželstvo, homosexualitu, incest, polygamiu či prostitúciu, vnímala kresťanská kultúra ako zvrhlé a nemravné.