Som viac optimalista než optimista

Napísala 

„Ak máme motív a nadšenie, ak preprogamujeme svoje nesprávne postoje, môžeme zmeniť svoj život k lepšiemu,“ hovorí Doc. RNDr. Ivan Kupka, CSc. z Matematicko-fyzikálnej fakulty UK v Bratislave.

Predmetom jeho pedagogickej a výskumnej práce je matematická analýza a topológia, pätnásť rokov sa venuje neurolingvistickému programovaniu. Okrem prvej učebnice NLP v slovenčine napísal aj knihy Chcete úspešne študovať jazyk?, K sebedůvěře krok za krokem a Jak úspěšně studovat cizí jazyky.

- V športe je už spätná väzba normou. Vidíš sa na videu, vieš, kde si robil chyby, zvolíš si stratégiu, ako ich nabudúce korigovať. Ale v živote? Dokážeme mať odstup od toho, čo prežívame, kontrolovať sa a neopakovať zbytočne omyly? Koľkokrát by sa zišlo...! A pritom je to len vec nevedomosti. Pretože techniky, ktoré by nás naučili lepšie komunikovať s inými ľuďmi, efektívnejšie sa učiť a presadzovať svoje schopnosti, úspešne riešiť problémy a konflikty, rozumieť sebe i ostatným - existujú.

Začať s učením sa desiatich cudzích jazykov naraz, to teda urobí naozaj len málokto. - Mal som raz trochu voľna a tak som to experimentálne skúsil. Veď keby som sa mal zblázniť, tak prestanem, - smeje sa dnes Ivan Kupka. Nič sa mu nestalo, mozog tú pomerne slušnú záťaž bral a dokonca svojmu "nositeľovi" vytvoril v pravej mozgovej hemisfére kvalitný model toho, čo to vlastne jazyk je. Model, ktorý neskôr využil na zvládnutie jedného jazyka. Už nie experimentálny pokus, do francúzštiny sa zahryzol pre zmenu poriadne. O sedem rokov nato učil na francúzskej univerzite, neskôr pracoval aj ako tlmočník z francúzštiny. Má štátnicu z angličtiny, najnovšie študuje španielčinu a japončinu. Ako sa to všetko dá zvládnuť?

Ak niekomu stačí učebnica, zošit a dochádzka do jazykovej školy (a "výsledky" tomu aj zodpovedajú), človek, ktorý ovláda techniky, pracuje ináč. Prízvuk trénuje s počítačom - počúva výslovnosť rodeného spíkra aj tú svoju, aby čo najrýchlejšie odstránil zlozvyky, skôr, ako sa zakorenia. Po vreckách občas nosí drilové lístky so slovíčkami i celými frázami a číta si ich všade, kde má pár minút čas - na zastávke, v autobuse, kdekoľvek. Celé prostredie, v ktorom žije, jasne dokazuje, že naučiť sa cudzí jazyk je teraz jednou z jeho priorít. Na WC čaká igelitový obal s frázami, rádio má prúžkom papiera označenú stanicu, kde týmto jazykom hovoria. Keď sa ráno zobudí o päť minút skôr, má walkmana a texty pri sebe a zopakuje si ich.

- Keď ľudia zistia, že na dôkladné zvládnutie jazyka potrebujú dvanásť hodín týždenne, väčšinou sa zľaknú. Toľko ja určite nenájdem, povedia si a vzdajú to. Ale keď veľmi chcú, nájdu. V prvých týždňoch určite a potom môže byť učením každá aktivita. A o pol roka dokážu bežne komunikovať. Zatiaľ čo pri učení po dvoch hodinách do týždňa sú aj po desiatich rokoch neistí. Ako keď niekto dvíha činky pätnásť minút v týždni. Pomôže mu to len máločo… Mojou prvoradou hodnotou je rodina a to sa spočiatku chvíľu bilo. Dcérka bola malá, chcela, aby som jej čítal rozprávku. Tak som si zobral Červenú čiapočku vo francúzštine a namiesto čítania som vlastne prekladal. Zladil som hodnotu rodina s hodnotou zvládnuť ďalší jazyk, mať vďaka tomu nových priateľov, prístup k literatúre...

* Takže čosi ako talent na učenie sa cudzích rečí neexistuje?

- To je častá výhovorka. Ľudia si myslia, že potrebujú talent, a tak sa o nič ani nepokúsia. Chýba im zaujatie podobné tomu, s akým sa do štúdia vrhnú tí "talentovaní". Buď sme ochotní platiť polhodinami práce denne, alebo ideme radšej na ryby. Ktorá hodnota je pre vás väčšia? Úspech je vec priorít. Aj Schliemann, ktorý ovládal dvadsať jazykov, tvrdil, že nemá talent. Že všetko je len v húževnatosti a v pasii. Ja cvičím štrnásť hodín denne a vy to chcete zvaliť na genialitu, povedal raz jeden slávny huslista.

* Výsledkom vášho nadšenia pre efektívne metódy štúdia cudzích jazykov bola prvá, a teraz už aj druhá kniha o úspechu v štúdiu a používaní jazyka. Čo vás priviedlo k ich napísaniu?

- Najskôr som chcel zmodelovať techniky tých najlepších polyglotov. Postupne som prišiel na to, že téma prerastá do dôležitejších vecí. Tieto metódy fungujú aj ako motivácia k sebarealizácii, v práci a športe napríklad, pomáhajú človeku, aby našiel svoju identitu, aby si zodpovedal na otázku: kto vlastne som a čo tu mám robiť? Jeho život sa stáva bohatší, plnší, hodnotnejší, žije viac v súlade so svojimi životnými rolami. Moja druhá kniha o cudzích jazykoch obsahuje okrem toho aj správu o úžasných možnostiach, ktoré nám pri štúdiu cudzích jazykov ponúkajú počítače a internet.

* Ako vás ovplyvnilo NLP a výskum metód učenia sa jazykov?

- Som učiteľ, otec, a najmä zvedavý intelektuál. Práve táto moja rola ma postrčila k písaniu knihy o technikách, ako sa učiť cudzie reči. Prečo by som sa nezaujímal o to, akým spôsobom sa učil jazyky práve Schliemann? Prečo by som to neskúsil s učením sa pasáží naspamäť, keď to pomáhalo jemu a keď tá naša lingvistická krabička v mozgu chce nové informácie najradšej v celých vetách? Moja rola učiteľa vyžaduje znalosť angličtiny, moja rola Stredoeurópana nemčinu. Francúzština je moja láska, získala mi mnohých priateľov, spoznal som vďaka nej prekrásnu krajinu. Vďaka španielčine a internetu sa vydávam na virtuálne exotické cesty do krajín Južnej Ameriky.

* Čas na učenie čohokoľvek si teda nájdeme, keď výsledok bude kompatibilný s našimi životnými rolami, keď skrátka máme dobrý motív...

- A nadšenie. Keď do učenia zapojíte celú svoju energiu, keď novú reč nasávate všetkými zmyslami. Pamätám sa na začiatky mojej francúzštiny, bol som pre ňu taký zapálený, že som na uliciach sledoval cudzincov, stál pri nich v antikvariátoch a nenápadne počúval. Po roku som už písomne komunikoval s Francúzmi, po dvoch som bol na dovolenke v Bretónsku a Paríži, priam v eufórii z toho, že môžem celý deň rozprávať týmto nádherným jazykom. Netušil som, že je to len začiatok. Urobil som pár prekladov a moje nadšenie ku mne jednoducho pritiahlo tých správnych ľudí. Po siedmich rokoch od oného experimentu som už na univerzite v Breste učil matematiku... Dostal som sa do štádia, že som v cudzom jazyku rozmýšľal. Vtedy človek naplno precíti tú radosť z ovládania reči, úplne zmení spôsob komunikácie.

Asi rok predtým som sa po prvýkrát stretol aj s pojmom neurolingvistické programovanie. Priateľka mi doniesla z Paríža knihu o NLP. Tak ma zaujala, že som hneď chcel absolvovať kurz. Hľadal som možnosti štipendia. Našli sa v Belgicku, kde pre zmenu hľadali ľudí z bývalých východoeurópskych krajín, ktorí by informácie o tejto technike preložili a šírili doma ďalej.

* Dalo by sa povedať, že aj získanie štipendia je vlastne výsledkom použitia programovacích techník? Sú kurzy, ktoré NLP predstavujú ako zlatú rybku, čo splní všetky želania...

- Áno, aj ja som chvíľu NLP videl podobným spôsobom. Vo svojej psychike máme totiž veľké zdroje, o ktorých ani netušíme a tak ich väčšinou premrháme na hlúposti. Programovanie v NLP sa začína pozorovaním, že ak urobím A+B+C, príde D. Beriem to pragmaticky, existujú nejaké nástroje a existujú ľudia, ktorým tieto nástroje pomôžu postaviť na nohy podnik alebo vyriešiť manželskú krízu. Ak ich človek využije na to, aby bol spokojnejší v súkromí, tak bude, ak na to, aby bol úspešnejší v kariére, bude aj to. I keď mne to vychádza tak, že úspešnosť je skôr zdravá komunikácia so sebou a s inými ako konto v banke. Mal som tetu, ktorá milovala kačaciu pečeň, ale vždy po nej dostala žlčníkový záchvat. Ak človek túži po čomsi, čo nepotrebuje, mali by sme mu skôr pomôcť skvalitniť jeho model sveta. Moja škola NLP zdôrazňuje nutnosť rozlišovať medzi potrebami a túžbami, táto ekologická kontrola je veľmi dôležitá. "Zlatá rybka" nie je na NLP to hlavné, táto technika by mala ľuďom pomáhať uspokojovať ich potreby. Nie túžby. To si myslím.

* Predsa len: čo je to A+B+C, po ktorom, ako ste povedali, prichádza D?

Kyberneticky ladené techniky NLP umožňujú lepšie pozorovať a analyzovať naše vnútorné prežívanie. A potom ho meniť smerom, ktorý prispieva k nášmu rozvoju. NLP pracuje s niekoľkými tézami, ktoré odporúča brať ako pravdivé, aj keď si pravdivosť overiť nevieme. Pravda je totiž v oblasti sebarozvoja a osobného rastu subjektívna. Samozrejme, dôvera v splnenie toho, po čom túžime, výrazne zvyšuje šancu na realizáciu našich túžob. Koniec-koncov, subjektívny faktor hrá veľkú rolu aj pri exaktne vedených vedeckých pokusoch. Psychológovia zistili, že keď experimentátor očakával kladný výsledok od červov, hľadajúcich cestu von z bludiska, a myšlienkovo im fandil, červíky boli úspešnejšie. Aj v NLP to platí: keď človek vhodne "preprogramuje" svoj postoj a pohľad na vec, výsledky sú lepšie. Odpoveď na otázku, ako to funguje, dnešná veda úplne nepozná. Ale pred dvesto rokmi nik netušil o DNA a predsa sa šľachtilo...

* Červíky-šprintéri, to znie prinajmenšom prekvapujúco. A sebaprogramovanie človeka tiež. I keď po sebarealizácii túži iste každý. Máte nejaký príklad zo života, ktorému uverí aj najtvrdošijnejší skeptik?

- V bežnom živote takmer každý aspoň raz napodobňoval niekoho, koho považoval za svoj vzor. Príklad: malý chlapec sa chce stať futbalistom. Sleduje zápasy, číta športové časopisy, má doma ozajstnú futbalovú loptu. To všetko vytvára futbalové "prostredie". O úroveň vyššie je pozorovanie techník profesionálov, akým spôsobom robia kľučku, udeľujú lopte falš, no a, samozrejme, vlastný tréning. Potom nastúpi nácvik stratégií, chlapec si uvedomuje, akým spôsobom si najlepší strelci vypracujú strelecké príležitosti a čím sa líšia od priemerných, i keď technicky možno rovnocenných hráčov. Sleduje, ako rozmýšľajú tí najlepší, ako komunikujú so svojím okolím, podľa akých kritérií sa rozhodujú - a skúša ich napodobniť v hre. To všetko nášmu juniorovi nestačí. Sleduje aj presvedčenia a hodnoty vynikajúcich hráčov a preberá ich. Je kvôli tomu ochotný zmeniť svoj režim, stravu, vzťah ku školským povinnostiam, k rodine, k starým i novým priateľom. Už sám seba nevníma ako žiaka, ktorý si občas s kamarátmi zahrá futbal, ale má svoj cieľ: byť skvelým hráčom, dostať sa do reprezentácie. Ak si zvolil dobré vzory, ak má rozvinuté schopnosti imitovať a experimentovať, ak má silný motív, dostane sa aj s priemernými fyzickými dispozíciami ďaleko. To je jeden z nástrojov NLP - vedieť presne odhadnúť, na ktorej z týchto úrovní treba zasiahnuť.

* NLP je aj o inom, o tom, že môžeme ovplyvniť naše subjektívne prežívanie skutočnosti a tým výrazne zvýšiť kvalitu vlastného života…

- A toto chápanie NLP je mne osobne bližšie. Napríklad už len to, že sa dajú meniť spomienky. Zažijeme čosi nepríjemné, pol roka sme z toho smutní, až potom nepríjemné pocity pomaly strácajú na sile. S NLP sa to niekedy dá zariadiť za pár minút. Predstavíme si situáciu, ktorá nás zranila, zmeníme jej obraz na menší, až maličký, ba smiešny - a hodíme ho za seba. Alebo spálime, zakopeme. Podvedomie ju zbaví silných emócií. Ušetríme tak pol roka stresu. Alebo taká tréma. O chvíľu vystupujete na verejnosti, svojich poslucháčov už teraz vidíte ako masu obrovských tiel a seba ako maličkého človiečika s nevýrazným hlasom. Môžete sa potom čudovať výsledku? Ako by ste sa mali na situáciu pripraviť? Poslucháčov v predstave zmenšiť do takej miery, aby ste sa cítili bezpečne, ale zároveň nimi nepohŕdali, vidieť sa v presvetlenom priestore, počuť sa, ako hovoríte pokojným a primerane dynamickým hlasom. Upevniť ešte raz v sebe tento obraz a ísť. Treba to trénovať. Najlepšie s kvalifikovaným inštruktorom.

* Nereagujeme teda na svet okolo nás, ale na náš model sveta...

- ...ktorý často môžeme rýchle a ľahko zmeniť. Práve vtedy, keď som šiel z kurzu NLP, predieral som sa vo vlaku na WC pomedzi nohy partie mladých ľudí a mal som pocit, že ma vôbec nerešpektujú. To teda nie, povedal som si plný čerstvých skúseností. S tým musím niečo urobiť. Rozložil som si situáciu na zmyslové kanály a analyzoval, ako ktorý z nich reaguje. Oči sledovali zúžené zorné pole, telo bolo napnuté, vnútorný hlas zvýšený. Predstavil som si to ináč: oči vidia ostro, so širokým záberom, svaly sú uvoľnené, zhlboka dýcham, hovorím k sebe hlbokým vnútorným tónom. A poďme znovu cez nich. Bol to iný zážitok. Teraz som vnímal skupinku priateľov, ktorí boli spolu úžasne zladení. Aj nohy v uličke k tomu patrili, keby tí chlapci zmenili ich polohu, narušili by svoju vzájomnú komunikáciu. Kým som pomedzi nich prechádzal, aj na mňa sa preniesla srdečná atmosféra, ich energia a dobrá nálada. Pritom jediné, čo sa zmenilo, bolo moje prežívanie tej istej situácie.

* Ostalo čosi ako základný princíp, ktorý vám dalo práve NLP?

- Presvedčenie, že v komunikácii existuje nekonečne veľa riešení. Z každej situácie mám vždy viac východísk, ako si myslím. Dáva to väčšie možnosti výberu. Človek sa už necíti byť obeťou okolností, naopak, sám ich aktívne mení. NLP tvrdí aj to, že neexistuje neúspech, len spätná väzba. Chcel som jeden výsledok a dostal som iný, ktorý ma upozorňuje, čo na svojom konaní mám zmeniť.

* To je to, okolo čoho sa stále točíme. Pozitívne myslenie robí náš život spokojnejším, šťastnejším.

- Pozitívne myslenie... Nepredstavujem si ho tak, že teraz môžem všetko. Ak meriam 160 centimetrov, nemá zmysel sa programovať, že zo mňa raz bude svetoznámy basketbalista. Namiesto slova optimizmus používam radšej slovo optimalizmus. Optimálne pristupovať ku všetkému. Opak robia napríklad mladí chlapci. Chcú dievčatá s presne určenými telesnými parametrami a po piatich rokoch spolužitia zistia, že harmonická komunikácia s tým pramálo súvisí. Alebo vrcholový šport. Je to zdravé? A pritom šport je zdravý. V devätnástke som chcel mať čo najväčšie svaly, teraz mi ide skôr o dobrú formu. Takže ako ideál vidím optimalizovať súvislosti a vytvoriť medzi nimi akúsi harmóniu. Ako s autom, nevymačkávať z neho dvestovku, ale jazdiť úsporne, optimálne.

* Teda nie programovať si ciele na základe poznania vlastných schopností a vlastností, ktoré sme dostali od prírody, a vyťažiť z nich maximum?

- Radšej opäť povedzme optimum. Keď mám použiť slovo maximum, čosi vo mne sa proti nemu búri. My sme totiž kultúra, ktorá sa snaží všetko maximalizovať. Chceme mať viac vecí, viac lásky, vyššie vyskočiť, rýchlejšie dobehnúť. Veľa ľudí sa dalo nachytať na to, že v tomto konkurenčnom prostredí musia ísť na maximum. Západná civilizácia príliš zdôrazňuje materiálno, a niektorých o jeho dôležitosti presvedčila. Niektorých nie. Antropológ Bateson, jeden z tvorcov NLP, skúmal životnú filozofiu prírodných národov. Taký domorodec niekde na Bali nechápe, prečo by sa mal strhať kvôli dvanástim kokosovým orechom, keď mu teraz stačí jeden. Výskumy antropológov ukazujú, že za zhruba rovnakých podmienok vznikali kultúry súťaživé, až nezdravo konkurenčné, upachtené, ale takisto aj kultúry s relaxovaným, šťastným spôsobom života. Aj bez modernej technológie si takíto ľudia mohli vychutnať veľmi intenzívne prežitý život. NLP z Batesona čerpá práve modely sveta a potrebu spirituality. To je to, k čomu sa mnohí ľudia ani nedostanú, maximálne skončia pri identite typu "toto som ja", ale pri spiritualite už človek vychádza z hraníc svojej osobnosti a hľadá zmysel života. Tam nastupuje pokora, vychádzajúca z poznania, že sme súčasťou čohosi väčšieho, čo nás presahuje. Ak vás to zaujíma, napísal som o tom báseň.

* A ňou vlastne môžeme skončiť.

 

SPOMALENÝ ZÁBER

Veľký tresk / ešte v normálnej rýchlosti.

Trochu pomalšie: / Rozjarené hviezdokopy / snežia na všetky strany.

Miliónkrát pomalšie: / vznik malého slnka v detaile / okolo fŕkajú zárodky planét.

Obraz takmer nehybný: / Na Zemi vymierajú dinosaury

v Egypte stavajú pyramídy / Nero zapaľuje Rím.

Môj dedo sa vyloďuje v Normandii / mama dala zaucho šéfovi

môjho vnuka idú génovo manipulovať.

Viac informácií o Ivanovi Kupkovi, o efektívnych technikách na zvládnutie cudzích jazykov i o metódach vedúcich k zlepšeniu komunikácie nájdete na:

Ivan Kupka / Tripod

Ivan Kupka: K sebedůvěre krok za krokem, Grada

Ivan Kupka: Nemčina skrytá v angličtine

Neurolingvistické programovanie - čo to je :

Začiatkom 70. rokov začali dvaja Američania - psychológ a matematik Richard Bandler a lingvista John Grinder vedecky skúmať teóriu i prax viacerých úspešných psychológov. Študovali predovšetkým techniky hypnoterapeuta Miltona H. Eriksona, rodinnej terapeutky Virginie Satirovej, Fritza Perlsa (tvorivá terapia) a kybernetika Gregoryho Batesona. Bandler s Grinderom na ich základe vypracovali model neurolingvistického programovania (ďalej NLP), o ktorom tvrdia: "Každý jedinec je schopný dosiahnuť pomocou NLP pri optimálnom využití vlastných schopností mimoriadne výsledky. Táto technika vytvára mentalitu úspešného, sebavedomého a pozitívneho človeka."

Často strácame odvahu pri úlohách, ktoré sa nám zdajú byť obrovskou a teda nezvládnuteľnou horou. Ale i najväčšie pohorie sa dá rozložiť na malé kamene. Tak sa máme správať aj k naším cieľom. Najskôr ich rozložiť na ľahšie zvládnuteľné malé úlohy a z tých potom ako z kúskov mozaiky zložiť celý obrázok.

WALTER LÜBECK, Spirituálne NLP

Nazbieraj o svojom probléme maximum informácií. Choď každodenným životom s postojom, že ti cez cestu prebehne všetko možné, čo by ti mohlo byť pre jeho zvládnutie užitočné. Nehľadaj ešte riešenie, len zbieraj informácie. Založ túto fázu hľadania na zvedavosti a radosti. Strach o to, ako to dopadne, úplne vynechaj, zbytočne odčerpáva energiu. Potom si dopraj čas na odpočinok. Choď do sauny, na masáž, do prírody, športuj, rob čokoľvek, čo považuješ za príjemné. Medzitým pracuje tvoje podvedomie a intuícia. Neobťažuj ich otázkami typu: "Už je to konečne hotové?" Ani semienko nevyrastie na rastlinu, ak ho každý deň vyhrabeš, aby si sa podíval, aké je veľké. Po nevyhnutnom čase automaticky dostaneš nápady na riešenie. Starostlivo ich preskúmaj, ktorý z nich má najlepšiu nádej na úspech a je zároveň najjednoduchší.

A potom to urob!

WALTER LÜBECK: Spirituálne NLP

 

Posledná úprava 07.10.2021

Nájdete nás na FB