Liečenie (s) delfínmi

Liečenie (s) delfínmi

Napísala 

Všetko sa to začalo na seneckých jazerách, keď som ako dvanásťročná začala chodiť do potápačského klubu. Už vtedy som vedela, že raz budem plávať s delfínmi – a že budem spolu s nimi pomáhať liečiť ľudí.

Zuzana Mathéová z Bratislavy, prvá slovenská delfínoterapeutka, pôsobí v tureckej Antalyi a Beleku v dvoch centrách, do ktorých chodia chorí a postihnutí ľudia za „plávajúcimi lekármi“. Tak tu volajú delfíny, tieto veľké cicavce s tlamou, ktorá vyzerá akoby sa stále usmievali.

Dlhá cesta za veľkým snom

Otec bol reprezentant v plávaní a obdivovateľ Jacquea Cousteaua. Mali sme doma jeho nádhernú obrazovú trilógiu Žraloky, Delfíny, Veľryby a zopár prepašovaných čísiel National Geographic, ktoré sa za socializmu zháňali len po známosti. Dodnes ich mám odložené, pripomínajú mi, ako som v nich listovala a snívala, že raz budem študovať morskú biológiu. Až s odstupom rokov vidieť, ako sa mi všetko postupne spájalo, aby ma to nasmerovalo tam, kde som teraz. Učila som sa cudzie jazyky, zvládla prvé potápačské skúšky, aj „vodičák“ na loď som si urobila skôr, než na auto. Vedela som, že sa jedného dňa dostanem k moru, len som vtedy ešte netušila, kedy a ako, lebo morská biológia sa u nás študovať nedala. Pretože som obdivovala všetky pomáhajúce profesie, lekárov, hasičov, záchranárov, urobila som si aj záchranársky kurz, kurz posunkového jazyka a vyštudovala nakoniec špeciálnu pedagogiku pre sluchovo postihnutých. Pribrala som si aj športovú kultúru a mohla som potom učiť telesnú výchovu na učilišti pre sluchovo postihnutých. Bola to zaujímavá skúsenosť, z ktorej čerpám dodnes.

V deň, keď umrel Jacques Cousteau, som prišla na Sicíliu s tým, že budem pracovať ako delegátka pre turistické skupiny. Keď som mala voľno, prechádzala som sa po pláži a vyzerala delfíny. Tak som sa zoznámila s Renzom Barberom, hercom a spisovateľom, po ktorom pomenovali štadión v Palerme a ktorý práve vtedy písal knihu Luca a delfín. To on mi ukázal záliv s potápačskou školou, v ktorej som potom pracovala sedem rokov. Žila som v Taliansku, okrem dvoch zimných sezón, počas ktorých som organizovala program v domove pre mentálne postihnutých umelcov vo Fínsku.

Potom som sa presunula do potápačskej školy v Egypte. Delfíny sme videli počas plavieb loďou, občas popri nás plávali pri potápaní. Pred dvomi rokmi som konečne našla ten správny kontakt, absolvovala ten správny kurz a stala sa delfínoterapeutkou. Praktická časť kurzu sa konala v tureckej Antalyi a v Beleku, kde teraz pracujem pre dve centrá delfínoterapie.  

Čo treba rozumieť pod delfínoterapiou? Je to špeciálne upravený a kontrolovateľný kontakt človeka s delfínom, ktorého cieľom je zvyšovať liečebný efekt. Všetci vieme, že zdravie človeka môže zlepšiť mačka, pes alebo jazda na koni. Menej sa však vie, že najúčinnejšie je plávanie s delfínom. Desať dní delfínoterapie môžeme prirovnať k roku, roku a pol kanisterapie alebo hipoterapie. Kontakt s delfínom pomáha pri takých diagnózach, ako detská mozgová obrna, autizmus, Rettov syndróm, Downov syndróm, Aspergerov syndróm, hyperaktivita, zajakávanie a fóbie, ale aj rakovina a depresie, chronická únava a anorexia. Skôr ako liečba je to proces, ktorý pomáha zmierniť symptómy ochorenia a zosilňuje priebeh samotnej medicínskej liečby. Prichádzajú aj dospelí klienti s rôznymi diagnózami, s poškodenými kĺbmi, onkologicky chorí. Spomínam si na manželský pár, ktorý mal dohromady 150 rokov. Niektorých sem priviedla posledná nádej, keď už lekári vyčerpali všetky možnosti. Pomerne častými návštevníkmi sú vyčerpaní a vyhorení vrcholoví manažéri. Viacerí klienti chodia každý rok opakovane a spájajú delfínoterapiu s rodinnou dovolenkou.

Ako to funguje

Delfíny plávajú v bazéne, ktorý je spojený so zátokou a v ktorom cirkuluje morská voda. Preto musia byť klienti oblečení v neopréne – aby im nebola zima, keďže morská voda je studená. Neoprén ich zároveň nadnáša, aj telesne postihnutí klienti, ktorí dosiaľ nedokázali chodiť, zrazu cítia, že sa vo vode môžu pohybovať.

Vždy je prítomný cvičiteľ delfínov a jeden z asistentov týchto „plávajúcich lekárov“. Ja sa venujem najmä postihnutým deťom. Pripravím ich na to, že budú plávať s veľkým cicavcom. Deti sa väčšinou na delfína tešia. Každé dieťa dostane svojho „vlastného“ delfína, s ktorým strávi každý deň tridsať minút vo vode. Delfíny sú pokojné, špeciálne trénované, vnímajú nálady človeka a vedia sa im prispôsobiť, naladiť sa na jeho pocity a fyzický stav. Radi sa od detí nechávajú škrabkať, hladkať, „pusinkovať“. Deti sa delfína chytia za plutvu a plávajú s ním. Ak nevládzu, polohujem ich a pridržiavam, aby sa dotýkali tela tohto priateľského cicavca. Mali sme raz chlapčeka so spazmou ručičky, ktorý v nej nedokázal udržať ani ceruzku. Počas tretej terapie sa mu ručička uvoľnila, odvtedy sa dokázal už sám držať za plutvu. Pre delfíny je prirodzené plávať s postihnutými deťmi. Ak sa niektoré z detí neudrží a pustí, delfín zastane a počká, kým sa ho dieťa opäť chytí.

Každá terapia je iná, vždy musíme byť pripravení na čosi nečakané. Pozorovacia schopnosť asistenta je dôležitá, už sme zažili aj malý epileptický záchvat, počas ktorého som držala dieťa na rukách a keď záchvat prešiel, pokračovali sme v plávaní. Po plávaní sú deti unavené, ale šťastné. Zvyčajne potom zrelaxované pokojne zaspia, aj tie ťažko zvládnuteľné. Je zaujímavé, že ak sa klient o rok vráti, delfín si ho pamätá a identifikuje rozdiel v jeho zdravotnom stave.

Prvé zmeny vidieť už počas terapií v bazéne, na ďalšie si niekedy treba počkať niekoľko týždňov. Tieto deti sú hyperaktívne, často sa nedokážu sústrediť na dokončenie úlohy. Po terapii sa zvyšuje ich pozornosť, zmyslové funkcie, rýchlejšie sa učia a viac si pamätajú. Zlepšuje sa im motorika, koordinácia pohybov. Autista zrazu reaguje na meno. Dieťa, ktoré sa nepozeralo ľuďom do očí, začína komunikovať.

To hlavné urobí delfín

Robí to dobrovoľne, dokonca by som povedala, že s radosťou, akoby liečiť ľudí bola pre neho hra. Pre delfína je totiž najhoršie, ak sa nudí. A ak si ho nevšímame, ignorovanie vníma ako trest.

Prečo táto terapia prináša také dobré výsledky? Delfíny majú sonar, vďaka ktorému sa orientujú v priestore. Vysielajú vysokofrekvenčné zvuky, ktoré ľudia nepočujú. Zvuková vlna sa odráža od prekážky a vracia späť do ich mozgu, kde vytvára 3D obraz predmetu. Delfín takto zistí jeho tvar, veľkosť, hustotu a zloženie. Vďaka tomu je schopný identifikovať aj akúkoľvek anomáliu v ľudskom tele, vrátane zlomeniny či tumoru. Akoby „videl ušami“, krásne si vás zoskenuje, vidí, či ste muž alebo žena, rozozná plod u tehotnej ženy, vidí, kde sú odchýlky, čo v tele nemá byť, alebo čo tam chýba. Na toto miesto začne vysielať ultrazvukové vlny. Tie prenikajú do ľudského tela a rozvibrujú každú jeho bunku. Tým sa zvýši telesná teplota človeka, skvalitní prietok krvi a prúdenie lymfy. Uvoľňuje sa svalový tonus, vyplavujú sa endorfíny, mozog dostáva „výživu“, ktorej nedostatok spôsobil poruchy mozgovej činnosti.

Ultrazvukové vlny, ktoré delfín vysiela, harmonizujú obe mozgové pologule. Výsledky EEG ukázali, že sa vtedy u človeka znižujú mozgové frekvencie z beta na alfa vlny. V alfa hladine – do ktorej sa zvyčajne dostávame, keď zaspávame – sa úplne uvoľníme, relaxujeme. Zároveň sa tvoria nové nervové prepojenia, čím sa zvyšuje naša schopnosť učiť sa nové veci. Preto napríklad začínajú rozprávať deti, ktoré predtým nekomunikovali.

Veľký priateľský cicavec

Klienti často cítia pred delfínom rešpekt. Je to pochopiteľné, veď ide o veľkého cicavca, dospelý jedinec váži aj tristo a viac kilogramov a meria tri-štyri metre. Keď sa delfín narodí, meria 50 – 70 centimetrov, samica ho dojčí do troch rokov. Tieto cicavce sa rodia chvostom napred a hneď plávajú. Počas pôrodu krúži okolo samice skupina ďalších samíc, ktoré pomáhajú mláďaťu na svet. Spoločne ho vynesú na vzduch, aby sa mohlo nadýchnuť. Pri narodení potomka pláva neďaleko aj otec. Delfíny sú väčšinou vzorní rodičia. Niekedy sa však stáva, že matka mláďa neprijme a vtedy si ho adoptuje iná samica.

Delfíny ako silne sociálne založené tvory žijú v skupinách. Potrebujú vzájomný kontakt, spolu sa hrajú, vyskakujú nad vodou. Na pokožke majú veľa nervových zakončení, preto sa radi o seba trú a objímajú. To je aj dôvod ich zvýšeného záujmu o sexuálne aktivity. V čase párenia, ktoré majú dva razy do roka a ktoré trvá aj niekoľko týždňov, skupiny delfínov častejšie komunikujú. Samci, ktorí pohlavne dospievajú približne v desiatich rokoch, sa približujú k skupinám samíc a snažia sa na ne urobiť dojem. Delfíny su polygamné. S jednou samicou sa počas sezóny spári niekoľko samcov. Kopulácia netrvá dlhšie ako 15 až 20 sekúnd. Delfíny sa k sebe správajú priateľsky aj mimo obdobia párenia, prikladajú si navzájom prsné plutvy tak, ako sa my držíme za ruky. Radi sa nechávajú hladiť aj ľuďmi.

Niečo z histórie

Oficiálne začiatky delfínoterapie sa datujú do roku 1968, kedy John Lilly napísal knihu Človek a delfín. Tento americký neurológ si ako prvý všimol, že vzťah s delfínom môže byť pre človeka prospešný. Roky zasvätil aj výskumu reči delfínov. Ďalším pionierom delfínoterapie bol klinický psychológ David  Nathanson, ktorý otvoril centrá delfínoterapie na Floride a v Miami. Počas desiatich rokov nimi prešli klienti z 39 štátov a so 40 diagnózami.

Biochemik Horace Dobbs z Veľkej Británie, ktorý je zaradený do kráľovskej siene slávy anglickej vedy, vymenil úspešnú vedeckú kariéru za výskum delfínov. Keď počas dovolenkového plávania v zátoke s úžasom spozoroval, ako delfín komunikuje s jeho synom, založil projekt Sunflower, ktorý vedecky potvrdil schopnosť delfínov liečiť ľudí. Učiteľka antropológie Betsy Smithová po kontakte s delfínom zaznamenala zlepšenie zdravotného stavu svojho postihnutého brata. Vynikajúce výsledky dosiahli aj ukrajinskí špecialisti Anatolij G. Smoljaninov a Ludmila Lukina.

Holistická terapia pre celú rodinu

Centrá delfínoterapie sa nachádzajú v USA, na Havai, v Mexiku, Tunise, Egypte, na Ukrajine, v Rusku. Obe turecké centrá, v ktorých sa dá plávať so špeciálne cvičenými delfínmi a kde pôsobím aj ja, sú pre nás najdostupnejšie, vzdialenosťou, aj finančne. Liečba v USA stojí dvojnásobok.

Delfínoterapia nie je pre našinca lacná, väčšina rodín sa pokúša získať príspevok od rôznych nadácií, prípadne organizujú súkromné zbierky. Bola by som rada, keby sa ľudia, ktorým táto terapia môže pomôcť, dozvedeli, že takáto možnosť tu je, že je dosiahnuteľná a že sa môžu obrátiť na mňa ako na jediného slovenského delfínoterapeuta, ktorý im pomôže zorientovať sa v tom, čo treba urobiť. Aby vedeli, že nejde len o plávanie s delfínom, že máme tím skúsených lekárov, špeciálnych pedagógov, masérov, ucelený program, ktorý dokáže v človeku vyburcovať samoliečebné procesy. Je to zároveň aj holistická terapia pre celú rodinu, aj pre vyčerpaných rodičov, ktorí majú konečne trochu času pre seba, aj pre zdravých súrodencov, ktorí majú niekedy pocit, že na nich už v rodine neostáva dosť času ani síl.

Zuzana Mathéová žije v Bratislave, je inštruktorka prístrojového potápania a za delfínoterapiou vždy vycestuje spolu s klientmi: – Pre mňa to nie je práca, ale silný zážitok. Mám pocit, že som vyvolená, keď môžem spolu s delfínmi pomáhať chorým ľuďom.

 

Posledná úprava 06.10.2021

Nájdete nás na FB