Navyše prináša stručný súhrn filozofie bohatstva židovskej kultúry, ktorú vnímame ako tú, ktorá vie, ako peniaze získať.
Keď sa po prvýkrát objavil nápad, že by som pre časopis, s ktorým som spolupracovala, mala napísať reflexiu na knihy venované duchovnej podstate peňazí a (materiálneho) bohatstva, komentovala som to s úsmevom: „Kto niečo vie, ten to robí, kto to nevie, ten o tom píše“. Nie je to však úplne pravda. Niektoré z techník, o ktorých bude o chvíľu reč, poznám už dlhšie, dokonca som ich spomínala aj vo svojej knihe Kto, ak nie ty?, a teda viem, že fungujú. Niežeby som vďaka nim žila v prepychu - no po tom som ani nikdy netúžila. Ja chcem iné - robiť to, čo ma baví a dokázať sa tým slušne uživiť.
Prvé slová z motivačnej literatúry, ktoré ma oslovili natoľko, že som úplne zmenila svoje presvedčenie o hodnote peňazí i hodnote svojej, zneli takto: „Nevážite si sám seba, ak venujete hodiny činnostiam, ktoré vám neprinášajú radosť. Ak robíte niečo, čo vás teší, zistíte, že všetky činnosti, do ktorých sa nútite, aby ste zarobili peniaze, nie sú viac potrebné. Objavíte aj to, že skôr zarobíte viac peňazí, ak budete robiť to, čo máte radi, ako to, čo sa vám protiví. Vaše sny sa uskutočnia, ak budete nasledovať pocity radosti, potešenia a sebaúcty.“
Túto myšlienku, ktorá môj život naštartovala k nemalým zmenám, som našla v knihe autorov Sanaye Romanovej a Duane Packera Tvoření peněz. A vďaka tomu, že som našla odvahu opustiť to svoje „malé, ale isté“, vstúpili do môjho života viacerí inšpirujúci ľudia, precestovala som zopár zaujímavých krajín a naučila sa mnoho nového o živote, Vesmíre i o sebe samej.
Jedným z tých inšpirujúcich ľudí bol aj Klaudius Viceník, vedec a jogín, ktorý, žiaľ, už nie je medzi nami. On ma učil vidieť svet ako prejav energie meniacej svoju formu. Aj myšlienky sú energia, ktorá sa dokáže zhmotniť do reality, ináč povedané: na čo celý deň myslíme, to sme a tak žijeme. Chápala som to tak, že energia je aj práca, ktorú vydávame a za ktorú máme dostať rovnaké množstvo energie v podobe peňazí. Práve Viceníka som sa preto spýtala, ako to, že pri vynaložení tej istej energie a dosiahnutí tej istej (ak nie vyššej kvality) práce nemáme ten istý životný štandard, ako trebárs v Amerike. „Sami sme si vybrali túto krajinu i podmienky, v akých žijeme. Tie sú najlepšie pre náš duchovný rast,“ povedal Klaudius, pre ktorého, ako mnohí iste viete, bol princíp reinkarnácie, teda kolobehu energie v podobe ľudských osobností vedecky dokázaným faktom. „Američania si vybrali ich krajinu a ich podmienky na to, aby pochopili, že ani bohatstvo ich neurobí šťastnými. Niekto sa rýchlejšie učí materiálnym bohatstvom, iný chudobou.“
Pamätám si, že som vtedy odchádzala s pocitom nespravodlivosti. Aj my, aj oni jedného dňa prídeme na to, že sú dôležitejšie veci ako nazhromaždiť peniaze. Ale vo vlastnej vile s bazénom sa na to prichádza predsa len príjemnejšie ako v cudzom podnájme deň pred výplatou, nie?
Ako sa dostať do vily s bazénom
Možno si teraz hovoríte, že vám by stačil aj obyčajný byt, prípadne domček so záhradkou, ale ja sa opäť musím trochu usmievať, pretože počas pobytu na Kréte, kam sme sa vybrali po stopách mínojskej civilizácie, sme bývali vo vile s bazénom a súkromnou plážou pri mori, kde jeden deň pobytu stál viac ako môj mesačný príjem. To, že som sa ocitla za takých skvelých podmienok na miestach, o ktorých som snívala, pripisujem tiež tomu, že pokiaľ niečomu veľmi veríme a veľmi po tom túžime, jedného dňa sa to stane.
Každý z nás je však iný a každý potrebuje počuť či zažiť niečo iné, čo ho presvedčí, že stojí za to zmeniť svoje názory. Možno vám viac povedia úryvky z knihy Tvoření peněz: „Ste vlastným zdrojom, vaše myšlienky privolávajú to, čo čoskoro budete. / Čím viac sa vyvíjate, tým majú myšlienky väčšiu moc vytvoriť skutočnosť a tým viac ste zodpovední za to, aby ste rozmýšľali na vyššej úrovni. / Predstavujte si, že privolávate ľudí, príležitosti a udalosti, ktorí vám môžu pomôcť a zároveň budú mať úžitok z toho, že vás poznajú. / Zabudnite na obrazy z minulých čias, ked situácia nedopadla tak dobre, ako ste chceli. Čím viac spomínate na predchádzajúce úspechy, tým viac ich vytvoríte v budúcnosti. / Človek, ktorý verí, že svet je plný hojnosti, naozaj spozná hojnosť ako následok svojej viery. Človek, ktorý verí, že peniaze pochádzajú len z ťažkej práce, získa ich skutočne len veľkou fyzickou námahou. / Ak veríte, že veľké množstvo peňazí je bremenom, bolo by dobré zmeniť tento váš názor skôr, ako získate množstvo peňazí.
Peniaze znamenajú výmenu energie medzi vami a vonkajším svetom, energiu, ktorá z vás vychádza a k vám sa vracia. Ak sa energia nehýbe, zistite prečo. Zastavenie prúdenia peňazí môžu zapríčiniť miesta, kde neprúdi vaša energia vo fyzickom tele, ale aj pocity alebo vzťahy k iným ľudom. Ak sa nachádzate v stave penažného „sucha“ a chcete rozprúdiť energiu, pozorujte na chvíľu vlastný život, potom požiadajte svoje vyššie ja, aby vám ukázalo, kde má energia viac prúdiť. / Nepovažujte za neúspech ani to, ak živoríte a ledva splácate dlhy. Je to cesta, ktorú ste si zvolili, aby ste sa naučili mnohé dôležité veci a precítili podstatu toho, čo ste. Z tohto stavu môžete rýchlo vyrásť. / Je lepšie druhým nehovoriť o neúspechu a finančnej pohrome. Rozprávajte o svojich túžbach a snoch, o dôvere a sebavedomí. Nezvýrazňujte nedostatky. / Kríza často vytvára zázraky, pretože vyvoláva najhlbšiu časť vašej duše k vedomiu.
Ak nedosiahnete peniaze zo svojich zvyčajných zdrojov, požiadajte o ne z nezvyčajných. Ak ste rozhodnutý niečo mať len cez istý zdroj, uzatvárate si všetky ostatné cesty na jeho dosiahnutie. / Ak niečo robíte a vyvoláva to veľký odpor alebo vyžaduje boj, je to buď zlý projekt alebo nesprávny čas. / Nehnevajte sa na seba, že ste ešte nič neurobili. Zmenám predchádza obdobie vnútornej práce. Môžete meniť myšlienky, prehodnocovať vlastný život, pozorovať veci z novej perspektívy a zbierať potrebnú energiu na zmeny. Čím väčšie vonkajšie zmeny chcete vykonať, tým väčšie musia byť najskôr vnútorné zmeny. / Ak máte priateľov, ktorí vám povedia, že niečo sa dá sotva urobiť, alebo sa to nedá, uvedomte si, že vám ukazujú vlastné pochybnosti. Ak ste si istí vlastnou cestou, ostatní zvyčajne budú odzrkadľovať vaše dôveru. / Ponúknite svoju prácu len tým, ktorí si ju vážia. Ak pracujete pre zamestnávateľa, ktorý nevie oceniť vašu prácu, ničí vašu sebadôveru. Skôr ako zmeníte zamestnanie, uvažujte o tom, v čom ste cennou, hodnotnou osobou a ktoré vaše služby sú dôležité. / Obmedzte pohyb medzi negatívnymi ľudmi, ktorí neveria vašej práci a oberajú vás o sebadôveru.
Čím lepší pocit máte pri výdaji peňazí, tým magnetickejšími sa peniaze stávajú. Kúpa dáva vášmu podvedomiu správu o tom, čo si zaslúžite. Kúpte si to, po čom skutočne túžite. Kúpte si radšej jeden výborný oblek, v ktorom sa budete dobre cítiť, ako niekoľko lacných, ktoré v skutočnosti nemáte radi. To napovie vášmu podvedomiu, že môžete mať, čo chcete a ono vám prinesie ešte viac.“
Prekonať vieru v nedostatok
„Sústreďujte sa na to, čo máte radi a tým to privoláte. Ak nenávidíte opak svojho cieľa, svoj cieľ nikdy nedosiahnete. Napríklad peniaze nebudete mať, ak nenávidíte život v biede. Nezaoberajte sa negatívnymi myšlienkami, lebo strach a odpor voči nim im dodáva moc.“
Pri písaní predchádzajúceho odstavca som musela myslieť na priateľa Milana, ktorý je vzdelaný a pracovitý a napriek tomu má stále dlhy. V jeho prítomnosti nemôžem pozerať dokumentárne filmy o kultúrach Afriky, Južnej Ameriky či Ázie, ktoré mňa osobne fascinujú. Šokoval ma otázkou: „Ako sa môžeš dívať na toľkú ľudskú biedu?“ a tým, že program jednoducho prepol, pretože on pohľad na domorodcov žijúcich dodnes v drevenej chatrči naozaj nezniesol. Pokým sa však bude báť biedy, pokým sa bude sústreďovať na to, čo mu chýba, na dlhy a predchádzajúce neúspechy, pokým nepochopí, že onen domorodec v buši je s veľkou pravdepodobnosťou omnoho šťastnejší ako on so svojím autom na lízing a mikrovlnkou na pôžičku - má smolu.
Ste tým, o čom celý deň premýšľate, hovorí aj Wayne Dryer v knihe Uvidíte to, až tomu uvěříte. Z jeho myšlienok som pre vás vybrala tieto: „Každý deň sa snažte zbaviť dvoch faktorov, ktoré najviac spomaľujú proces vašej osobnej transformácie, a to negatívneho myslenia a posudzovania. / Ako prekonať vieru v nedostatok? Prvým krokom je uvedomiť si všetko, čo máme a čím sme a byť za to vďační. Vážte si zázrak, ktorým ste. Sústreďte sa na to, čo máte, namiesto toho, čo vám chýba. Učte sa byť vďační, rozšírte svoj zoznam toho, za čo ste vďační: priatelia a rodina, šaty a jedlo, vidlička, stolička, všetky veci, ktoré teraz máte. / Istý muž vyhľadal duchovného majstra, aby sa ho spýtal, čo potrebuje k dokonalému šťastiu a úspechu. Majster nič nepovedal, čím chcel naznačiť, že všetci už máme všetko, čo potrebujeme.
Ak chcete platiť svoje dlhy tým, že robíte prácu, ktorú nemáte radi, ste neustále sústredení na to, čo robíte s nechuťou. Celú tretinu života ste sústredení na negatívne myšlienky. Pretože to, na čo sa sústredíte, vzrastá, negativita vo vašom živote sa stupňuje. / Ak nie ste ochotní zmeniť to, čo robíte, snažte sa mať to radi. Zenové príslovie o tom hovorí poetickým jazykom:
Pred osvietením
Kálame drevo
Nosíme vodu.
Po osvietení
Kálame drevo
Nosíme vodu.
Ak sa rozhodnete pokračovať vo svojej súčasnej činnosti, zmeňte k nej svoj postoj a dovoľte hojnosti, aby naplnila váš život. Ak zmeníte svoj postoj, budete môcť vykonávať akúkoľvek prácu, ktorá sa od vás vyžaduje. Bez ohľadu na to, aké nudné a nepríjemné sa vám javí vaše zamestnanie, faktom zostáva, že to sú len vaše myšlienky. Niekde žije človek, ktorý bude robiť to, čo teraz robíte vy, a vnesie do toho radosť. / Akonáhle sa zameriate na niečo pozitívne, posilňujete to. Nech už ste proti čomukoľvek, stávate sa bojovnými a posilňujete nesúhlas vo svojom vedomí. / Ak ste proti svojmu nariadenému, namiesto toho, aby ste boli pre zlepšenie situácie, sústreďujete svoju energiu na to, čo nemáte radi, a negatívne myšlienky prevládnu vo vašej mysli. Všetko, proti čomu bojujete, sa obráti proti vám. Všetko, proti čomu ste, môžete preformulovať tak, aby ste mohli niečo podporovať. Sústreďte svoj potenciál na pozitívnu zmenu. Akonáhle toho budete schopní, zistíte, že k pozitívnym zmenám začína dochádzať. Napríklad namiesto toho, aby ste boli proti drogám, pomáhajte deťom nájsť lepší spôsob života.
Staroveký mysliteľ Lao´c hovorieval: „Hus sa nemusí kúpať, aby bola biela.“ Ani vy nemusíte robiť nič iné, len byť sami sebou. / A ako spoznáte, že ste na dobrej ceste k osobnej transformácii? Toto sú známky vnútorného pokoja: Tendencia myslieť a konať skôr spontánne než zo strachu založeného na skúsenostiach z minulosti / Zjavná schopnosť prežívať každý okamih / Strata záujmu posudzovať iných / Strata záujmu vysvetľovať si konanie iných / Strata záujmu vyhľadávať konfliktné situácie / Strata schopnosti robiť si zbytočné starosti / Časté epizódy úžasu / Spokojný pocit spojitosti s inými i s prírodou / Časté záchvaty smiechu / Zvýšené oceňovanie lásky ponúkané inými a neovládateľná potreba lásku rozdávať
Koleso úspechu a neúspechu
Keby som tvrdila, že môj život bol odvtedy, ako som sa rozhodla ísť svojou vlastnou cestou, podobný grafu „každý deň lepšie a lepšie a tak navždy“, nebola by to pravda. Naopak, prišli aj chvíle (chvíle? mesiace, ba až roky to boli), keď sa mi nedarilo nič, do čoho som sa pustila, a tie ma naučili čosi o nevyhnutných cykloch života.
Odpoveď na moju naliehavú otázku po zmysle „hluchých“ období v živote mi dala kniha Niltona Bondera Kabala peněz. Autor v nej upozorňuje, že život neustále osciluje medzi protikladmi. To, čo je hore, musí klesnúť dole, a to, čo je dole, musí stúpať hore. Traduje sa príbeh o mužovi, ktorý mal všetko: rodinu, bohatstvo i postavenie. Raz stratil v lese peniaze a keď sa o pár dní šiel na to miesto pozrieť, zistil, že tam ešte stále sú. Vtedy začal žalostne plakať. Vedel, že je na vrchole a prichádza čas jeho pádu. Jeho život sa od tej chvíle rozpadal: prišiel o ženu, rodinu, peniaze. Keď mu žobráci ukradli posledné šaty, začal sa tento muž smiať. Pochopil, že sa dotkol úplného dna a že odtiaľ môže už len stúpať.
Ak poznáme tieto cykly a prijmeme ako fakt, že zostup je potrebou vzostupu, žije sa nám lepšie v dobách našich pádov. Verte, nikto nie je imúnny voči pádom. Naopak, čím vyššie sme, tým viac si musíme odložiť ako poistku pre chvíle zostupu. Musíme si vytvoriť poistky v bohatstvách duše, aby sme počas pádu boli zahrievaní vierou v návrat vzostupu. Musíme sa naučiť podeliť sa o nadšenie nad tým, že sa koleso točí, a nie sa zmietať v špirálach úzkosti, kedykoľvek sa blíži ďalší pád.
Nilton Bonder vedie kurzy o spiritualite a manažmente pre také podniky ako IBM či Brasilian Oil Company. Žije v Brazílii, kde je známy aj ako „zelený rabín“ pre svoje aktivity týkajúce sa ekológie. Je Žid a židovská tradícia má k tejto téme čo povedať. Židovskému imidžu sa až stereotypne priraďuje láska k peniazom. Židia sa stávajú hlavnými hrdinami vtipov o lakomosti a hrabivosti. Pravdou skôr je, hovorí Bonder, že Židia si peniaze vážia, lebo vyjadrujú skutočnú vzdialenosť medzi srdcom a peňaženkou. Hovoria, že človek ukazuje svoj charakter tromi spôsobmi: svojím tanierom (teda chuťou k jedlu), svojou zlosťou a svojím vreckom (teda vzťahom k peniazom).
Iste poznáte to známe židovské príslovie: Bol som chudobný a bol som aj bohatý. Verte mi, byť bohatý je lepšie! Radšej byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý. Rabíni videli chudobu ako nesmiernu tragédiu. V midraši (Exodus Rabba 31:14) stojí: „Nič nie je vo vesmíre horšie než chudoba, je to najhoršie zo všetkých utrpení. Človek strápený chudobou je ako niekto, kto nesie na ramenách ťarchu všetkého ľudského utrpenia na svete. Keby všetka bolesť a všetky trápenia sveta boli položené na jednu misku váh a chudoba na druhú, váhy by sa vychýlili smerom k chudobe.“
Preto rabíni vytvorili jišúv ólám, snahu o „ustálenie sveta“. Čerpá z Genezis 2:15, kde je ľuďom prikázané obrábať pôdu. Sme teda povinní rozširovať bohatstvo všade na svete. Pričom bohatstvo definujme ako najvyššiu úroveň možnej organizácie prostredia takým spôsobom, aby všetko živé a základné pre život existovalo bez nedostatku.
Keď rabíni interpretujú verše Prísloví (6:6) „Choď k mravcom, ó lenivý, študuj ich zvyky a uč sa“, vysvetľujú, že mravce sú symbolom plytvania prácou: „Na to, aby prežili sezónu, potrebujú len trochu obilia, a predsa neustále pracujú, aby zhromaždili bohatstvo“. Ako sa z toho máme poučiť? Rabíni majú jedinú odpoveď: študuj. Rozdeľ si čas medzi štúdium, prácu a fyziologické potreby (jedlo, spánok, vylučovanie a voľný čas). Židovská kultúra mieni štúdiom štúdium Tóry, teda tých hodnôt, ktoré nás robia ľudskejšími v našej schopnosti osvietene pozorovať realitu a súcítiť s ostatnými. Keď pracujeme viac než je to nutné, vytvárame bittul zman, premárnené bytie. Ak trváme na tom, že cieľom je bohatstvo bez hraníc, potom tvrdohlavo meníme niečo v nič.
Nikto ti nevezme to, čo je tvoje
Ak to je parnásá (obživa), samozrejme. Určitý diel obživy nám bol pridelený a vopred zaručený – a táto obživa nezávisí od našej vedomej snahy predávať alebo zarábať viac.
Rabíni často diskutujú o slobodnej vôli a sgulla (poklade). Slobodná vôľa je vedomou snahou zaopatriť si alebo urobiť niečo, zatiaľ čo sgulla je vnútorná sila, nedielna súčasť duše, nezávisiaca na našom rozhodnutí. Živobytie je vzájomné pôsobenie medzi týmito dvomi silami. Skúsenosti spolu s intuíciou nám pomáhajú pochopiť, že to, kým sme, nie je iba výsledkom vzdelania a výchovy, ale aj darov pochádzajúcich z neznámych zdrojov. Naše sgulla nemôže byť narušené silami zla, ale naša slobodná vôľa áno. Ani parnásá sa nedá ukradnúť. Je možné ukradnúť veci, ale nie obživu, lebo živobytie berie do úvahy možné straty a tiene, ktoré sa nad nami môžu vznášať. Neúspech môže byť momentálnym vyjadrením parnásá. Väčší cyklus – sgulla, poklad však zostáva nedotknutý. Ak tomuto cyklu doprajeme dostatok času, sám sa vyladí. Sgulla nie je šťastie, je to kombinácia toho, čo sme, a nášho významu pre prostredie. Neprítomnosť sgulla môžeme nahradiť veľkým úsilím, ale tí, ktorí sa radujú tomuto pokladu, zisťujú, že im ide všetko ľahšie.
Kľúčovým pojmom židovskej tradície je cdáká. Znamená čosi ako dobročinnosť, prípadne spravodlivosť. Zatiaľ čo kresťanstvo zdôrazňuje lásku ako najvyšší prvok, judaizmus zdôrazňuje spravodlivosť. Táto zdieľaná zodpovenosť od nás všetkých vyžaduje, aby náš život bol naplnený cdáká. Nie je to len vykonanie spravodlivosti, je to vydanie seba samého na všetkých úrovniach: medziľudskej, voči iným druhom i voči celkovému životnému prostrediu.
Cdáká neznamená len to, že na konci roku oddelíte čosi zo zisku na milodary. Predovšetkým tu musí byť osobné nasadenie, tvorivosť a múdrosť. Je to úplne iná dimenzia peňazí, názorne ju ilustruje tento príbeh: Rabi Šmelke zistil, že nemá žiadne peniaze, ktoré by mohol dať žobrákovi. Zobral teda zo skrinky ženin prsteň a dal mu ho. Keď žena zistila, že prsteň zmizol, začala plakať. Trvala na tom, aby Šmelke bežal za žobrákom, pretože prsteň stál 50 talentov.
Rabín bežal zo všetkých sil a keď sa mu podarilo žobráka dostihnúť, povedal mu: „Práve som zistil, že prsteň, ktorý som ti dal, má cenu 50 talentov. Nech ťa nikto neoklame, menej zaň neber!“
Vedieť, o čo žiadať
Znalosť toho, čo hľadáte, je podľa judaizmu jedným z najdôležitejších prvkov, má prednosť dokonca aj pred samotným bohatstvom. Načo si prajeme bohatstvo? Čo chceme a prečo? Pokiaľ je vaša prosba slabá, napríklad len s obyčajným „pomôž mi“ sa nedostanete ďaleko. V modlitbe niet nič horšieho, než stáť tvárou v tvár svojmu Bohu a nedokázať mu povedať, čo naozaj chceme. Keď nevieme, čo chceme, stávame sa neschopnými postarať sa o vlastné živobytie. Veľké bohatstvá sa často scvrkávajú, pretože nová generácia dedičov už nemá jasný životný cieľ. Človeku, ktorý vie, čo si priať, sa otvoria mnohé dvere. V tomto procese k nám všetko prichádza v správnej miere a v správnom čase. Nilton Bonder trvá na tom, že postoj: „Buď dobrý a všetko bude pre teba pripravené“, nie je pasívny. Tí, ktorí žijú v súlade so svojím prostredím, ktorí sami posväcujú svoje gescheftn/obchody, nevyhľadávajú živobytie: živobytie samo vyhľadá ich v snahe naplniť svoje poslanie – podporovať. Umelec vie, o čom hovorím, úradník ťažko.
O čom svedčia dlhy
Zaujal ma aj príbeh o hostinskom, ktorý takmer prišiel o úspory i hostinec a vtedy sa rozhodol požiadať Boha, aby sa stal jeho obchodným partnerom. Sľúbil mu, že jeho čiastku zisku venuje na dobročinnosť. V tej chvíli našiel na lesnom chodníku peniaze, ktoré považoval za znamenie uzavretej dohody a tú odvtedy presne dodržiaval.
Keď si jeden človek sťažoval rabínovi z Porissova, že sa topí v dlhoch, rabín mu poradil: „Z každého haliera zisku, ktorý zarobíš, si odlož časť na zaplatenie dlhov. Až si budú Nebesá isté, že im naozaj chceš dlh zaplatiť, potom ti s tým pomôžu“. Rabín tak ukázal, že naše dlhy, najmä pokiaľ sa v nich topíme, často odrážajú omnoho hlbšiu túžbu dlh nesplatiť. Keď sa nám naša snaha zaplatiť dlhy stane zvykom, potom nájdeme aj spôsob, ako to urobiť.
Mazel, ktoré prekladáme ako šťastie, v hebrejčine znamená skôr osud. A osud podľa Talmudu znamená, že „všetko je v rukách Božích, okrem našej úcty k nemu“. Ale ako mať šťastie vtedy, keď ho potrebujeme? Je možné – a niekedy i nutné – šťastie zavolať. Rabín Nahman hovorieval ľuďom: „Priatelia, využívajte svoje poklady“. Snažil sa nás upozorniť na bohatstvo, ktoré máme v iných svetoch a o ktorom nevieme, ako ho používať. Zistíte, že keď je to potrebné, môžete toto bohatstvo presúvať z jedného sveta do druhého.
Na záver príbeh o rabínovi, ktorému bolo dovolené vojsť do sveta budúcnosti. Najprv bol sklamaný, pretože čakal, že uvidí nádherný palác, kde spravodliví žijú v blahobyte, obklopení zázrakmi. Jediné, čo však videl, boli ľudia študujúci v nebeskej ješive (škole). Tak sa spýtal: „To je všetko, čo tu robia? Nerobili snáď toto už na zemi?“ A prišla odpoveď: „Áno. Ale teraz už rozumejú tomu, čo študujú!“
- dana -
