Fotografky. Ellen von Unwerth

Napísala 

Povedali o nej: Je to majsterka inštinktu. Povedala ona: Mám foťák a robím ním obrázky, to je všetko.

Keby ktokoľvek chcel pomenovať špecifický štýl tvorby Ellen von Unwerth, pohorí. Fotky jednej z najvplyvnejších fotografiek sveta módy (* 1954 vo Frankfurte nad Mohanom, žije a tvorí striedavo v Paríži a v New Yorku) sa od seba líšia prinajmenšom tak, aký rozdielny a pestrý je život. Ona sama sa považuje za fotografku-workoholičku. Fotí predovšetkým pre VOGUE, ELLE a Interview, spolupracuje s MTV a má za sebou imidžové kampane mnohých renomovaných klientov.

Keď mala pätnásť rokov, odsťahovala sa do wohngemeinschaft, čo je obľúbený typ bývania mladých Nemcov, ktorí si spoločne prenajmú väčší byt. V šestnástich experimentovala s psychedelickým rockom a vlastnou skupinou. Nič neplánovala, žila len pre tento okamih. O rok nato síce ako-tak zmaturovala, ale jej prvé kroky za zamestnaním viedli do cirkusu Roncalli. Keď riaditeľ tohto  malého cirkusu v Mníchove uvidel blonďatú rozcuchanú tuláčku s krikľavými nadkolienkami a žuvačkou v ústach, povedal: „Okej, vyzeráš ako dievča z cirkusu.“ Starala sa o zvieratá, o osvetlenie a ozvučenie, až pokým ju na jednom rockovom koncerte neoslovil fotograf z Brava, známeho nemeckého magazínu pre mladých ľudí, či by s ním nenafotila pár snímok. Dodnes si pamätá každý detail prvej skúsenosti so svetom modelingu. Hneď vedela, že našla svet, do ktorého patrí.

Presťahovala sa do Paríža, hlavného mesta fashion a začala pracovať ako modelka. Druhý dôležitý moment jej života sa odohral o desať rokov nato v Keni. Exotické prostredie malo zvýrazniť originalitu šiat, ktoré predvádzala. Celý štáb čakal na správny moment a na správne svetlo. Asistent fotografa náhodou nechal fotoaparát na mieste, kde oddychovala Ellen. Zodvihla ho a len tak pre zábavu nacvakala všetkých tých ľudí naokolo. Po návrate do Paríža sa dozvedela, že jej obrázky majú náboj a impresiu a že budú uverejnené v módnom časopise Jill. A opäť to vedela od prvej chvíle: už nechce byť modelkou, chce fotiť.

Ako modelka rada pracovala s fotografmi Guyom Bourdinom a Olivierom Toscanim. Prvého označuje za básnika vzduchu, druhý je energický a zábavný. Ako fotografka prišla do obdobia, keď takí známi fotografi módy ako Herb Ritts, Steven Meisel, Santo D´Oranzio či Peter Lindbergh robili z obyčajných dievčat ako Cindy Crawford supermodelky. Ellen odmietla kopírovať ich spôsoby a vytvárať umelý kult nasvietených krások. Ona vnáša na stránky módnych časopisov čosi, čo sa dá definovať ako „neestetický princíp“. Má množstvo prekvapujúcich nápadov. Pre francúzske vydanie ELLE navrhla sériu portrétov mladých modeliek v každodenných situáciách, napríklad pri čistení zubov. Modelky zachytáva, keď sa ešte len prezliekajú, keď si dávajú drink, keď ešte nie sú ani len obuté. Je majsterkou inštinktu, do redakcií prináša zábavné momentky, či skôr ohňostroj momentiek, dievčatá na nich sú uvoľnené, spontánne a predovšetkým sexi. A šťastie, ktoré v tejto branži bezpodmienečne potrebujete, tiež stojí pri nej. V reklamnej kampani na džínsy medzi neznámymi sedemnástkami objavila mladučkú Claudiu Schiffer, v tom čase zjavenie, akoby reinkarnáciu Brigitty Bardot.

„Cirkus a modeling, tieto dva svety zmyslov a fantázie, to nie je zlý tréning pre fotografku. Učím sa stále niečo nové o pohybe a o svetle, ale neučím sa rada od iných fotografov. Nerozprávam rada o technických detailoch mojej práce, nechcem brať fotografovanie tak seriózne. Mám foťák a robím obrázky, to je všetko.“

Predsa len prezradí, že fotí radšej na čiernobiely film, lebo je emocionálnejší. Klienti však majú radšej farby. A keď už má fotografovať na farbu, tak potom volí pestré farby a nasadí ten najsilnejší kaliber: fialové auto a ružový rúž! Nepracuje príliš rada s digitálnym fotoaparátom, aj keď je lepší pre ďalšie počítačové spracovanie. „Milujem to, keď cítim, že mi záber vzniká v rukách.“

Na knižnom trhu je niekoľko monografií s jej unikátnymi fotografiami: Snaps, Wicked, Ellen´s girl, Couples... Ale najrecenzovanejšou a zároveň najkontroverznejšou je kniha Revenge (Pomsta), erotické snímky s náznakmi sadomasochizmu. „Kostýmy z kože a masky ma fascinujú, už od detstva som snívala, že budem oblečená v koži. Mám rada mužov a mám rada, keď sme – občas – na nich zlé. Samozrejme, len pre zábavu a len vo fantázii,“ smeje sa.

Keď sa jej spýtate na vek, odpovie: „Okolo štyridsiatky“. Rada spolupracuje so svojím partnerom, fotografom Brunom Juminerom. Na jej fotografiách sa však muži objavujú zriedkavejšie ako ženy: „Fotografujem aj mužov. No problem. Ale je pre mňa ťažšie vytvoriť fotopríbeh, ktorého hrdinom by bol muž. Viem to lepšie s dievčatami. Rozumiem ženskému telu a zo svojej praxe modelky viem, ako som sa sama cítila pred kamerou a akým spôsobom som do obrazu vnášala zábavu i sexuálnu príťažlivosť, ktorú tam každý chce nájsť.“

 

 

Posledná úprava 07.10.2021

Nájdete nás na FB