Fotografky. Bettina Rheims

Napísala 

Povedali o nej: Etablovala sa ako medzinárodná hviezda ženskej erotickej fotografie. Povedala ona: Moja práca je výsledkom vyčerpávajúceho hľadania dobrého záberu - a šťastnej náhody.

Aj Bettina Rheims (* 1952 v Paríži, kde žije a tvorí) začínala ako modelka pre exkluzívne ženské časopisy, čoskoro sa však na ich stránky prebojovala iným spôsobom. Koncom 70. rokov zaujala fotoseriálom o striptízových tanečniciach a cirkusových akrobatkách. Bol to nový, originálny pohľad na akt, nečakaná zmes voyeurizmu a reportážneho dokumentu. Fotografie vyšli v časopise Egoiste a otvorili ich autorke svet modelingu, reklamy a filmu. Veľmi rýchle sa dostala na stránky Vogue, Details alebo The Face a postupne začali vychádzať aj jej knižné monografie (Bettina Rheims 1987, Female Trouble 1989, Modern Lovers 1990, Chambre Close 1992, Les Espionnes 1992, Animal 1994, I.N.R.I. 1998 (so S. Bramlym), Portfolio Bettina Rheims 1999, Shanghai 2004, Bettina Rheims Retrospective 2004, More Trouble 2004). Fotografovala také hviezdy literárneho a filmového neba, ako spisovateľku Marquerite Duras, herečky Catherine Denevue, Sharon Stone, Isabelu Adjani. Aj egocentrickú speváčku Madonu, pred náladovosťou ktorej rezignovali mnohí renomovaní fotografovia. Ony dve si však porozumeli, zrejme sa stretli dve podobné extravagantné osobnosti. Kritika v súvislosti s prácami Bettiny Rheims hovorila o „technicky excelentných a nápaditých fotografiách“, celebrity sa tešili z originálnych snímok, ktoré neboli záznamom reality, ale vytvárali im akoby snový imidž. Podľa Bettiny samotnej sú jej fotografie výsledkom „vyčerpávajúceho hľadania dobrého záberu – a šťastnej náhody“.

Čoraz viac sa však presadzuje ako medzinárodná hviezda ženskej erotickej fotografie. Snímky zo série Frankfurt Museum of Modern Art sú metaforou zobrazujúcou sexuálne a iné fantázie žien. Nahé či provokujúco oblečené ženy stratené i dominujúce v anonymných priestoroch kritika pomenovala ako „fikciu a obsesiu ženským telom“. Bettina Rheims nachádza modelky a modelov v baroch a na uliciach Paríža a Londýna. Pri ich fotografovaní porušuje všetky konvencie módnej fotografie. Často si vyberá takých ľudí, ktorí už svojím výzorom akoby odmietali tradičné roly pohlaví, buď sú to jemní nežní mladíci, alebo dievčatá pripomínajúce skôr kulturistov a machov. V Moderných milencoch zobrazila modelov, u ktorých sa len ťažko dá odhadnúť pohlavie. Ona sama na margo tejto knižnej série povedala: „Mojim osudom bolo fotografovať anjelov.“ Jej práce sa používajú ako argumenty v horúcich diskusiách o aktuálnych otázkach ľudskej sexuality, o rodovej identite, o homosexualizme, transvetizme a transsexualizme.

Napriek mnohým výhradám voči morálnemu, či – podľa niektorých - skôr nemorálnemu podtextu jej fotoseriálov, si doma vybudovala také dobré meno renomovanej fotografky, že roku 1995 získala zákazku urobiť oficiálny portrét francúzskeho prezidenta Jacquesa Chiraca. A potom  sa na dva roky ponorila do jednej témy. Opäť šokujúcej, opäť kontroverznej.

Spoločne so spisovateľom Sergeom Bramlym (ročník 1949) sa pustili do kolosálneho projektu, ktorý chce byť modernou interpretáciou Nového zákona. Nazvali ho I. N. R. I. – teda Iesus Nazarenus Rex Indeorum, Ježiš z Nazaretu, kráľ židovský, nápis, ktorý dal Pontský Pilát pribiť nad hlavu ukrižovaného Krista, aby sa mu vysmial za jeho nepochopené posolstvo milosrdenstva a lásky. V ich podaní však na kríži visí nahá mladá krásna žena, ktorá sa vôbec netvári akoby trpela, skôr len relaxuje. Celú sériu fotografií tvorí dvesto záberov zo života Krista, pre výstavy sú urobené ako veľkoformátové s rozmermi 100 x 100 cm a 100 x 160 cm. Ježišovi z hlavy vyrastá sedemramenný elektrický svietnik. Jaskyňu v Betleheme nahradila garáž. Ježiš klesá pod ťarchou kríža na Krížovej ceste, ktorá vedie cez parížske priemyselné predmestie. Spoločný dvojportrét Ježiša a Judáša otvorene naznačuje homosexuálny vzťah. Hostia na svadbe v Káni galilejskej sa správajú obscénne. Salome koketuje s hlavou Jána Krstiteľa na tácni. Mária Magdaléna s odhaleným prsníkom pripomína hollywoodsku filmovú hviezdu. Cudzoložnica ako vystrihnutá z módneho časopisu drží v ruke kameň a manifestuje tak odkaz: kto je bez viny, nech hodí kameňom.

V masových scénach dohromady pózovalo 250 ľudí rôznych etník, ktorí boli oblečení do historických i moderných kostýmov. K dispozícii mali množstvo visážistov a kaderníkov. Kostýmy navrhovali takí slávni módni návrhári ako Helmut Lang a Jean-Paul Gaultier, práve ten Gaultier, ktorý pre Madonu urobil slávny korzet so špicatými prsiami. Bettina Rheims touto prácou len potvrdila, že pochádza z prostredia modelingu, každý záber je krásny, harmonický, nabitý sexom, ľudia sú atraktívni, ak je niekto škaredý, tak je tiež „krásne škaredý“, proste reklamný klip ako vyšitý. Obaja autori premysleli kompozíciu jednotlivých scén do najmenších detailov, zábery starostlivo zrežírovali a zinscenovali, nič nenechali na náhodu, všetko je výtvarne vyvážené - a neporovnateľne iné, ako je tá asketická tvár s očami plnými milosrdenstva, ktorú máme spojenú s legendou Ježiša Krista.

Serge Gramly napísal k Bettiným fotografiám filozofický text, v ktorom prerozprával Nový zákon súčasným jazykom a odkaz kľúčovej postavy kresťanskej kultúry konfrontoval so súčasnými hodnotami a dnešným životným štýlom. Tento známy a vážený autor, ktorý za svoje knihy dostáva ceny (Prix del Duca, Prix des Librairies, Prix Vasari), tvrdí, že svoju prácu konzultoval s teológmi a kňazmi, avšak reakcie kresťanských kruhov na knihu I.N.R.I. a rovnomennú výstavu boli jednoznačné: je to vulgárne, rúhačské, heretické, provokujúce. V Bordeaux sa kniha dokonca dostala pred súd. Sudca rozhodol, že nemusí byť stiahnutá z kníhkupectiev, zakázal iba to, aby ju vystavovali vo výkladoch predajní. A ako to už býva, celý proces iba prispel k jej popularite. Výstava veľkoformátových fotografií bola otvorená v novembri 1999 v Berlíne a potom nastúpila na putovnú cestu okolo sveta.

Nová séria Bettiných fotografií s názvom Xmas zachytáva päťdesiat tínedžeriek, mladučkých dievčatiek, ktoré po prvýkrát stoja ako akty. Nie sú to vždy lichotivé zábery. Kritika sa tentoraz postavila proti Bettine Rheims s tým, že už prekročila hranice etiky. Nielen kvôli tomu, že si vybrala pre akt príliš mladé modelky, ale kvôli tomu, že takto mladé dievčatá jej nemohli byť rovnocennými partnerkami a boli voči nej a jej fotoaparátu úplne bezmocné. Ale to by nebola Bettina Rheims, ak by nebola kontroverzná a šokujúca.

 

Posledná úprava 07.10.2021

Nájdete nás na FB