Plátno si samo povie, čo na ňom bude

Plátno si samo povie, čo na ňom bude

Napísala 

Maľovať ideálny svet pokoja a čistých emócií môžete len vtedy, keď ho máte v sebe. Základy sa kladú v detstve a moje detstvo bolo pekné. Mám takú životnú filozofiu, že všetko zlé je na niečo dobré. Ten hore má silné ruky a ukáže nám, že to, čo sme považovali za zlé, má aj svoje dobré stránky.

Obrazy Pavla Cicku (1961) rozoznáte podľa veľkých postáv v popredí a perspektívy šírej rovinatej krajiny za nimi. Dole, v pravom rohu maliar maľuje k podpisu ako ochrannú značku tekvicový list. Na jeho obrazoch často nájdete kovačický kostol a hodiny na veži ukazujú pol dvanástej.

Rodí sa maliar

Už na základnej škole som dobre kreslil, ilustroval školský časopis, obosielal kresbami súťaže. Učiteľka ma nahovárala na ďalšie štúdium, ale doma som mal priateľku, veľkú lásku, nechcel som od nej odísť, a tak som ostal tu a vyučil sa za poľnohospodárskeho strojníka. Vzali sme sa a stále sme spolu, manželka ma podporuje v tom, čo robím, nerobí mi problémy, keď cestujem na plenéry alebo výstavy.

Maľoval som aj na vojenčine, ako vojak som mal v Kruševci prvú samostatnú výstavu. V kasárňach mi dali priestor na ateliér a osem mesiacov som potom už len kreslil. Pre armádu som urobil asi dvadsať obrazov, ale tie ostali tam, v Macedónsku. Niektoré som vystavil na prvej samostatnej výstave v Kovačici, ktorú mi otváral Martin Jonáš, prišla aj Zuzana Chalupová, Ján Strakúšek. Za člena galérie ma vzali v 1986-om. Sprvu ma starší len pozorovali, toto robíš dobre, toto skús takto, jeden vás posielal naľavo, druhý napravo, a ja vždy po svojom, rovno. Hlavne ma presviedčali, že naivný maliar nerobí s perspektívou, ale ja to cítim inak a moja krajina, moja rovina má hĺbku.

Najradšej maľujem

Mám niekoľko období, to prvé, hnedé trvalo desať rokov. Ďalšie tri-štyri roky som používal celé spektrum farieb, ale iných, ako dnes. Potom som sa zvalil do modrej fázy, tá síce občas ešte pretrváva, ale na mojich obrazoch už zase dominujú sýte farby, lebo keď maľujete siatie žita, či zber kukurice, téma si pýta farby.

Veľmi rád maľujem kone, no nie zapriahnuté vo voze, ale silné, voľné, slobodné. Zvolil som pre ne sýty jasnočervený kolor s bielym tetovaním. Je veľká škoda, že tieto ušľachtilé zvieratá miznú z našich životov.

A rád maľujem rybárov. Kedysi som aj školu opakoval pre rybárčenie, každú voľnú chvíľu som bežal k rieke. Žijeme v dobe vyspelej techniky, ale tá nás všetkých odtŕha od toho podstatného, od prírody.

Rodina, zázemie

Maľovať ideálny svet pokoja a čistých emócií môžete len vtedy, keď ho máte v sebe. Základy sa kladú v detstve a moje detstvo bolo pekné. Otec bol pekár, mali sme pekáreň, všade bolo cítiť vôňu čerstvého chleba, starý otec ma na dlaniach nosil. Manželku poznám od dvanástich rokov a manželstvo máme dobré, usporiadané. Vydržali sme spolu všeličo, aj keď mať dostala mozgovú porážku a zároveň v tom istom čase umierala stará mať, do maľovania som sa vtedy ani nedával, ale zvládli sme, život misí ísť dopredu. V manželstve, ak chceme, aby vydržalo, si treba dobre premyslieť, čo povieme, čo urobíme. Lepšie je najskôr si rozhútať, pospať a až potom riešiť. Lebo ak každý ťahá len na svoju stranu, budú mať obaja čoskoro veľký problém

O niečom svedčí aj to, že nikto z insitných maliarov nie je rozvedený.

Odkiaľ prichádza inšpirácia

Plátno si samé povie, čo naň máte namaľovať. Netvorím, keď nemám vôľu, vtedy je lepšie nechať to tak. Tridsaťpäť rokov maľujem, najmenej dvadsať z toho trvalo, kým ruka dostala potrebné finesy. Treba všetko precítiť, vyskúšať, zažiť. Naučiť sa miešať farby, napríklad modrú vždy vytváram, nikdy nedám rovno zo škatuľky.

Moja žena je dobrý kritik, má cit, keď ona povie, že je obraz dobrý, nechám si ho. Lebo už som predal nejaké obrazy zo svojho fondu, cez vojnu, keď tu bola taká bieda s platom, že sme žili len z toho, čo dala zem - tak som predal dva obrazy, ktoré som si chcel nechať. No a skúšal som ich potom aj päťkrát znovu namaľovať a netrafil som už. Vtedy som sa zapovedal, že to, čo sa páči mne, manželke a deťom, nepredám.

Čo znamená úspech

Úspech považujem za normálnu súčasť tvorby, veď ak tvoríte, mali by ste mať aj úspech, ale nepripisujem mu veľký význam. Aj keď samozrejme, poteší ma, keď sa moje obrazy ľuďom páčia. Ako keď mi povedal riaditeľ banky, v ktorej visel obraz, ktorý sme namaľovali štyria insitní maliari, že pod tým obrazom klienti podpísali každú zmluvu, lebo sa zadívali na obraz a hneď boli dobre naladení.

Čo sa týka peňazí, zažil som aj časy, keď bola taká inflácia, že ak som za mesiac zarobil päť mariek, kým som si prišiel po výplatu, boli z nich marky tri. Peňazí človek potrebuje toľko, aby z nich na pokoji žil. Priveľa peňazí, priveľa starostí. Zväčša to končí tak, že keď máš jedno, chceš ďalšie a potom ďalšie. Tak ja nerozmýšľam. Veď si človek neodnesie nič na druhý svet, tu by si mal užiť.

Spočiatku ma tešilo cestovať, poznávať svet, plenéry, výstavy. Ale keď z roka pre to odoberieš dva mesiace, nestihneš potom všetko, čo by si mal urobiť aj ako manžel a otec rodiny, aj ako hospodár na poli, aj oddýchnuť si aspoň občas pri rybačke. Teraz si už vyberáme, lebo si môžeme. Väčšinou chodíme spolu ako trojka s Hajkom a Markovom, aj spoločné obrazy maľujeme. Toto kamarátstvo je pre mňa veľmi dôležité.

Životná filozofia

Verím, že všetko zlé je na niečo dobré. Ten hore má silné ruky a ukáže nám, že to, čo sme považovali za zlé, má aj svoje dobré stránky.

 

© Text a foto: Danica JANIAKOVÁ, Maľujeme krajinu srdca, www.klub50.sk

Profily kovačických a padinských maliarov nájdete tu: Maľujeme krajinu srdca

 

 

Posledná úprava 08.11.2018

Nájdete nás na FB