Celá populácia starne. Žije viac osemdesiatnikov ako kedykoľvek predtým a medicína robí obrovské pokroky v tom, ako predĺžiť ľudský život. A napriek tomu nebol vymyslený a vybudovaný žiaden program ako včleniť starých ľudí do našej spoločnosti a do životných podmienok.

„Pri liečbe depresívnych pacientov som si opakovane všimla, že ak ľudia, ktorí zažili stratu blízkeho človeka, málo trúchlia, môže to u nich viesť k vzniku depresívnych ochorení,“ píše v úvode ku knihe o význame zármutku v terapii nemecká jungiánka Verena Kast.

Sebavedomie nie je niečo, s čím prichádzame na svet. Získavame ho postupne, čo znamená, že sa dá naučiť. Sme presvedčení, že techniky posilňujúce vnútornú silu a zdravé sebavedomie by sa deti mali učiť doma aj v škole spoločne s čítaním a písaním. Toľko autori knihy, ktorá je určená šikanovaným deťom, aby sa naučili presadiť zdravým, pozitívnym a zmysluplným spôsobom.

Ak sme si dosiaľ mysleli, že príčinou vyhorenia je preťaženie a vyčerpanie, tak autorka tejto knihy tvrdí iné: „Vyčerpanie je len následok, v skutočnosti vyhoríme preto, lebo v dôležitých oblastiach života nemáme zdravý vzťah ani k sebe, ani k ľuďom okolo seba. Stratili sme kontakt s tým, kým naozaj sme.“

Anselm Grün v knihe Deprese jako šance: – Sami sme si nevybrali to, či máme sklony k depresii, alebo sme optimisti; či sme citliví, alebo rozumoví a psychicky zdatní. Nejde o to, čo je lepšie alebo horšie. Psychickú konštitúciu, ktorú každý z nás dostal, musíme integrovať do duchovného života. Potom ani depresia nebude prekážkou, ale naopak, povedie nás po našej duchovnej ceste.

Poznáte iste frázu „človek je taký starý, ako sa cíti.“ To je výrok veľmi problematický, prekvapuje známy český psychológ Tomáš Novák v svojej novej knihe. Veď aj sedemdesiatnik si pri mladom dievčati môže pripadať ako dvadsaťročný, no realita je iná. Objektívnejšie podľa neho pôsobí výrok: „Človek je starý, keď ho za starého považujú ostatní členovia spoločnosti.“

Podľa Wikipédie označuje prokrastinácia (z latinského pro crastinus – na zajtrajšok) chorobné odkladanie dôležitých úloh na neskôr. Ide o psychickú záležitosť, na rozdiel od lenivosti, ktorá je fyzická. Je to problém študentov a ľudí, ktorí nie sú vonkajším prostredím nútení organizovať si svoj čas. Prokrastinátor zvyčajne trávi čas nepodstatnými činnosťami, ako surfovanie po internete, pričom dôležité úlohy odkladá na neskôr. Dôsledkom sú stres, pocity viny a vlastnej neschopnosti.

Fascinujúci príbeh liečby duše od počiatkov ľudstva do dnešných dní. Známy mníchovský psychoterapeut zozbieral množstvo historických faktov o tom, ako sa formovalo povolanie liečiteľa ľudských duší. V svojej knihe predstavuje najdôležitejšie psychoterapeutické smery súčasnosti a zamýšľa sa nad ich ďalším vývojom.

Tomu, že človek je v svojej podstate dobrý, veril po celý život. Navzdory všetkému, čo by mohlo svedčiť o opaku, aj v posledných dňoch života hlásal Abraham H. Maslow toto: „Ľudské bytosti môžu byť úžasné na základe vlastnej ľudskej a biologickej podstaty.“

Už staročínsky mudrc Lao-c´ hovoril o večnom plynutí a o prazdroji života, ktorý nerušene pramení sám zo seba. Človek má podľa neho jedinú úlohu: dovoliť tomuto zdroju, aby do neho prúdil. Na to, aby to mohol zažiť, je potrebná nesebeckosť a mlčanie: „Kto nie je schopný mlčať, vyčerpá sa.“ Alebo, ako tomu hovoríme dnes: vyhorí.

Nájdete nás na FB