Sme tým, čím sme, už len tým, že sme

Sme tým, čím sme, už len tým, že sme

Napísala 

– Nespoliehajte sa na lekárov a lieky, že vás vyliečia. Každý z nás má silu liečiť sám seba, o tom som presvedčená. Obdivujem takých ľudí ako Norman Walker. Keď mal tridsať rokov, bol na tom zdravotne veľmi zle, zlyhávala mu pečeň, no on dokázal kompletne zmeniť svoj život a vyzdravel. Dokonca „musel“ viac ako storočný spadnúť z koňa, aby jeho telo odišlo z tohto sveta. Samozrejme, nejde o to žiť večne, ale o to, aby sme, kým sme tu, na tejto zemi, mali dostatok životnej energie a pohody a dokázali sa s ľahkosťou tela aj mysle venovať tomu, čo tu chceme a máme robiť.

MUDr. Mária Plávková sa v začiatkoch lekárskej praxe venovala psychiatrii, neskôr psychoterapii. Jej prístup ku klientom je holistický, pri liečbe sa opiera o psychosomatickú a tradičnú medicínu a čerpá zo západných i východných prístupov k zdraviu. Absolvovala stáž v preventívnom kardiologickom programe v Pensylvánii (USA), ktorého súčasťou sú aj detoxikačné techniky ako prevencia civilizačných chorôb. Učí na Strednej zdravotníckej škole v Liptovskom Mikuláši, vedie poradňu zdravého životného štýlu a detoxikačné pobyty v horách. Záujemcov o hlbokú spirituálnu zmenu a ozdravenie duše i tela sprevádza pri šamanských rituáloch v amazonskom pralese.

V útlom veku vraj vieme, kým máme byť. Kým nás neovplyvnia názory iných ľudí, ako malé deti cítime, aké vlohy sme dostali a aká je tá správna životná náplň pre nás. Ako to bolo vo vašom prípade? Tušili ste ako dieťa, že sa stanete lekárkou, ktorá bude liečiť ľudí zdravou stravou a dobrým slovom?
– Moja mama je lekárka, chcela som ísť v jej šľapajách. A také čosi ako životné hodnoty a príklon k prírode vnímam tak, že často idú ob generáciu. Mala som silný vzťah k starej mame, to ona ma viedla k tomu, aby som sa starala o záhradu. Po štúdiu medicíny som si vybrala psychiatriu. Mala som na to dôvod, citlivo som reagovala na striktnú výchovu môjho otca a chcela som pochopiť jeho, iných ľudí, i seba. Po čase som však zistila, že klasická psychiatria ma nenapĺňa, pretože síce dávam človeku lieky, ale nepomáham mu. Začala som študovať psychoterapiu, čím som získala ďalší nástroj, ktorým som mohla pomáhať. Aj keď si myslím, že ak človek má tú schopnosť v sebe, nástroj si skôr či neskôr určite nájde.
A ten váš nástroj je...?
– Mojou silnou črtou je počúvanie a vnímanie, ktoré mi umožňuje naladiť sa na iného človeka. Často mám pocit, akoby som všetko, čo viem, vedela už ako dieťa. Niektorí ľudia sa učia a menia, ja odkrývam to, čo aj tak bolo niekde vo mne. Pozriem sa na fotografiu, na ktorej mám štyri roky, a vidím to tam.

Polovica z toho, čo zjeme, živí nás, druhá polovica lekárov

Keď príde klient k vám do poradne zdravej výživy alebo na niektorý z detoxikačných pobytov, čo môže očakávať?
– Dozvie sa, že zodpovednosť za vlastné zdravie musí niesť každý človek sám. Mnohé z toho, čo propagujem, som sa naučila štúdiom východných prístupov medicíny a filozofie a niečo som si doniesla aj zo stáže v kardiovaskulárnom programe v Pensylvánii. Detoxikácia je prvým krokom k prevencii civilizačných chorôb. Týždeň v horách na ovocných a zeleninových šťavách, bylinkových čajoch a zelenom jačmeni, s túrami do okolia a plávaním, s prednáškami a filmami o zdravšej životospráve, v ideálnom prípade aj práca na zmene postojov, to je ideálne naštartovanie do nového života. Telo odbúrava nadbytočné zásoby, bunky sa regenerujú. Keby sme to robili častejšie, boli by sme dlhšie vitálni, pohybliví a v pohode. Páči sa mi prístup amerického lekára Dr. Roberta Younga a jeho program „zázračného pH“, teda odkyselenia organizmu. Doktor Young hovorí: Vyberte si ktorúkoľvek diétu a ja vám poviem, prečo ste ešte stále chorí, tuční a unavení. S touto vetou a s jeho konceptom sa úplne stotožňujem. Už známy staroegyptský text hovoril, že polovica z toho, čo zjeme, živí nás, a druhá polovica lekárov. Hippokrates šiel ešte hlbšie a hlásal, že to, čo sa nedá vyliečiť hladom, nedá sa vyliečiť ničím. Študovala som aj postupy ruského liečiteľa Malachova, propagátora pôstov a čistenia organizmu. Malachov hovorí, že nikdy nie je neskoro začať zdravšie a inak žiť. Pokým človek žije, môže sa zmeniť. Malachov popisuje prípady umierajúcich ľudí, ktorí si pôstom vyčistili organizmus a vrátili sa späť do života.
Ku každému systému zdravej životosprávy patrí aj pohyb a psychika. Ktoré druhy pohybových aktivít odporúčate?A ktoré sú tie vaše?
– Odporúčam chôdzu, plávanie aj skákanie na trampolíne. Sama robím jogu, tai-či a či-kung, občas zájdem do posilňovne. Je nutné vyjsť zo zóny komfortu, bez toho to nejde, až potom sa udejú zmeny. A mimoriadne dôležité sú myšlienky a emócie. Neutápať sa v negativizme, nájsť pokoj a stabilitu. V každej situácii sa snažiť identifikovať myšlienky, či nám slúžia. Ak neslúžia, povedať: nechaj ma, choď preč, a nahradiť ju inou.

Všetko je nájdené, treba to len spoznať

Cesta od klasickej medicíny k záujmu o šamanizmus je pomerne zriedkavá, lekár si ju vyberie len výnimočne...
– Nenazvala by som to cestou k šamanizmu, ale cestou k sebe. Aj stretnutie so šamanom je len nástrojom na spoznanie seba samého. Mne sa táto cesta dostala „do cesty“ ako prirodzený dôsledok hľadania. Po rokoch praxe rôznych liečebných techník, štúdia filozofie a spirituálnych smerov som stretla ľudí, ktorí mi ukázali túto možnosť hlbokej práce s vedomím, mali v Amazónii kontakty a zaviedli ma za miestnymi liečiteľmi curanderos. Mimochodom, v Peru žije tridsať rokov francúzsky lekár, ktorý ako človek zo Západu najskôr spochybňoval tradičné šamanské postupy a možnosti liečby rastlinou zvanou ayahuasca, ktorá je ich jadrom, no po zoznámení sa s nimi musel uznať, že sú nečakane efektívne. Teraz vedie priamo v pralese centrum pre liečbu drogových závislostí, v ktorých používa a skúma liečebné praktiky domorodových šamanov.
Spomínate si na prvú cestu do pralesa? Aká bola?
– Ťažká. Bol to extrémny zážitok. Ocitli sme sa v oblastiach, do ktorých už v súčasnosti ani nechodíme, pretože považujem za lepšie zvoliť vhodnú mieru extrému. Učila som sa, aké to je, keď sa človek má vzdať doterajších predstáv o sebe a o tom, čo potrebuje a čo má dostať. Okrem sily rituálu som si uvedomila, akú veľkú cenu má čistá voda. Ani nevieme, čo tu máme, pokým sa neocitneme v prostredí, kde je jej nedostatok. Zatiaľ si to na Slovensku neuvedomujeme, ale voda je to, čo prekoná cenu diamantov, a čím ďalej, tým bude vzácnejšia. Asi aj preto sa z našich ciest radi vraciame na Liptov, kde ešte stále môžete piť priamo z horského potoka, a neostávame žiť niekde v zahraničí.
Absolvovali ste počas dvanástich rokov už veľa ciest do Amazónie. Čo vás tam – okrem šamanských rituálov – ťahá? Cestovateľom sa občas stáva, že niekde v cudzine, na mieste, kde dosiaľ nikdy neboli, zažijú silný pocit „návratu domov“. Akoby do toho prostredia patrili. Stalo sa vám niečo podobné?
– Mám rada Liptov, kraj, v ktorom žijem, dostávam tu všetko, čo mám rada. Južná Amerika má však svoje čaro. V pralese síce sú komáre a človek musí prijať iný štandard hygieny, ale Lima, hlavné mesto Peru, je miestom, kde by som vedela žiť. A intenzívne tu vnímam aj druhú stranu veci: krásnu krajinu a úžasnú bezprostrednosť a detskú čistotu miestnych ľudí. Domorodci ešte nie sú skazení západnou spoločnosťou, nepoznajú jej triky a manipulácie, preto sa medzi nimi cítim uvoľnená a šťastná. Aj strava a teplé tropické podnebie mi robia dobre. Andy sú krásne, no ak sa bojíte výšok, radšej sa nepozerajte z okna autobusu na úzke cesty a prudké zrázy. Diskomfort v Amazónii je potrebný kvôli tomu, kvôli čomu sem ľudia chodia: aby si prečistili spodné energie a uvoľnili cesty k horným energiám. Rituál so šamanom si urobím aj ja zakaždým, keď som tam, neprezentujem niečo, s čím nie som stotožnená.
Hovoríte o cestách hľadania. Čo je to, čo hľadáte?
– Viac ako o cesty hľadania ide o cesty poznania. Lebo tu niet čo hľadať, všetko je nájdené, treba to len spoznať. Spoznať predovšetkým sám seba a skrz seba spoznať celý svet. Skôr je potrebné odhadzovať, najmä hmotu. Človek hromadí nepotrebné veci i myšlienky, zbytočné predstavy a očakávania. Tá cesta, ktorou idem, vedie k zjednodušeniu života, k jeho prejasneniu. Vždy ma poteší, keď vidím, čo všetko nepotrebujem
Kam až siaha toto minimum?
– Nechcela by som to zredukovať na úplné odriekanie. Potrebujem k životu síce málo, ale cieľom ľudského snaženia nie je žiť v askéze, nie je to ani účelné. Výstižným príkladom je motýľ, ktorý sa zľahka dotkne kvetu a odlieta. Všetkého sa dotýkať zľahka, vymeniť si navzájom energiu, ktorú potrebujeme, a ísť ďalej.
Toto platí aj pre vzťahy?
– Pre tie osudové nie. Som ochotná vzdať sa všeličoho, ale je tu niečo, na čom mi záleží (smiech). Aj keď partnerské vzťahy máme aj na to, aby nás učili trpezlivosti. My sa s manželom poznáme od našich pätnástich rokov a sme spolu už dvadsaťtri rokov. Prechádzame spoločnou cestou vývoja osobnosti so všetkým, čo k tomu patrí. Manžel sa venuje cudzím jazykom a je trénerom fitnes. V Amazónii je ako doma. Zdravo sa stravuje, obaja žijeme tak, ako radíme iným, že by mohli žiť, možno aj prísnejšie.

Výpravy za Matkou rastlín

Vediete skupiny záujemcov o šamanské rituály. Akých ľudí priťahuje táto cesta? S akým zámerom tam chcú ísť?
– U niekoho je to istá zvedavosť. Najmä mladí ľudia dnes cestujú a poznávajú svet. Veľká skupina ľudí má vážne zdravotné problémy a hľadá pomoc. To, čo je cudzie a exotické, funguje lepšie. Po tretie, sú to hľadači duchovna a odpovedí na otázky, na ktoré si nevedia odpovedať sami. Keď už všetko zlyháva a nič v živote sa nehýbe, idú za šamanom a veci sa zrazu rozuzlia.
Tým najväčším lákadlom je rituál s ayahuaskou, nápojom z kultovej rastliny amazonského pralesa...
– Šamani hovoria, že ayahuasca je rastlina, ktorá ti ukáže to, čo chceš vidieť, a naučí ťa to, čo chceš vedieť. A že všetko, čo vedia, ich naučila práve Matka rastlín. Popisujú proces, akým sa spájajú s dušou tejto posvätnej rastliny a ona im odovzdáva informácie o ďalších liečivých rastlinách pralesa. Hovoria: Biela kultúra má obchody, ktorým hovorí lekáreň, ale my máme lekáreň v celej prírode. Už stáročia vedia, ktoré rastliny liečia zranenia, ktoré bolesti chrbtice, hlavy, či žalúdka. S príchodom bieleho človeka prišli aj nové choroby, šamani tvrdia, že sú schopní vyliečiť aj rakovinu a AIDS, hoci dodávajú, že ide o zložité choroby a ich liečba trvá dlho. Viem určite, že úspešne liečia závislosti. Toto je oblasť, v ktorej rastie koka a mladí Indiáni, ktorí ju pestujú, sa pomerne rýchle stávajú od nej závislí. Tí, ktorí sa chcú vyliečiť, vyhľadajú potom šamana a ten ich lieči ayahuaskou. Je zaujímavé, že v oblasti, kde rastie jedna droga, ktorá môže škodiť, vyskytuje sa aj rastlina, ktorá ten istý problém dokáže vyliečiť. To samozrejme platí aj o našich zemepisných šírkach, aj u nás máme rastliny s liečivými i psychotropnými účinkami.
Kedysi žili Indiáni v súlade s lesom a brali si len to, čo potrebovali. Práve šaman určoval, koľko plodín kmeň bude pestovať, koľko zvierat uloví. Pod tlakom civilizácie začína byť všetko iné. Bývali duchovnou elitou, ako to s ich postavením vyzerá dnes?
– Pozícia curanderos sa líši. V komunitách, ktoré sa priblížili životnému štýlu západnej civilizácie, ich význam slabne. Ale v horách a pralesoch ešte majú svoju moc a sú duchovnými vodcami kmeňa, majú moc liečiť, pomáhať, ale i ublížiť. Ľudia ich rešpektujú. Šamani vidia všetko zlé, čo sa deje v krajine a že tu majú moc korporácie, ktoré drancujú prírodu a ohrozujú budúcnosť. Pred dvomi rokmi zabili najatí vrahovia štrnástich šamanov s odôvodnením, že sú to čarodejníci, no hlavným dôvodom bolo oslabenie ich vplyvu na komunity žijúce tradičným spôsobom. Naozaj sa môže stať, že o desať rokov už šamani vymiznú.
Musí byť pre nich naozaj ťažké vedieť, že svet, v ktorom sa narodili a žili, končí. Majú ešte nádej, že je možné uchrániť tradičné hodnoty, ktoré vyznávajú?
– Zúčastnila som sa na medzinárodnom kongrese, ktorý spájal „orla“ a „kondora“, teda Indiánov Severnej i Južnej Ameriky. Kanadskí, severoamerickí aj juhoamerickí šamani predvádzali svoje rituály s vierou, že svet bude lepší, ak sa spoja.
Ako dlho trvá výprava za amazonskými šamanmi a čo sa počas nej deje?
– Niekedy cestujeme na dlhšie, aj na dva - tri mesiace. Strávime čas v pralese, na pobreží, púšti, v mestách, aj horách. Je to náročné na čas, peniaze, energiu. V posledných rokoch program zhusťujeme a orientujeme ho hlavne na absolvovanie očistného rituálu. Podmienky v krajine sa tiež menia, našli sme hotely s vyšším hygienickým štandardom.
Čo by ste poradili niekomu, kto chce ísť na podobnú výpravu sám, bez skupiny?
– Ísť sám do džungle sa neodporúča, aspoň nie prvý raz. A dôležitý je aj jazyk. Nečakajte, že vám niekto bude rozumieť anglicky. Ak tam príde človek bez skúseností a spýta sa v hoteli alebo taxikára na nejakého šamana, môžu mu dohodiť aj takých, ktorí idú za ziskom. Dá sa vycítiť, aký ten curandero je, či je to niekto, kto má moc pomáhať ľuďom, alebo či ide len o peniaze. Existujú mnohí nepraví curanderos, ktorí zneužívajú dôveru turistov a využívajú boom, ktorý tu momentálne je.
Boom to je, mnohí ľudia túžia po intenzívnej transformácii a silnom duchovnom zážitku. Sú však pripravení na to, čo ich čaká? Počítajú aj s nepríjemnými následkami?
– Vedia, že zažijú čosi, čo si budú pamätať celý život, čo im môže pomôcť, čo ich môže uzdraviť, dať im odpoveď na problém, s ktorým si nevedia rady, umelecké typy chodia preto, lebo sa im zvyšuje tvorivosť. Ayahuasca považovaná za posvätnú rastlinu dovolí introspekciu, reviduje životné traumy. Spojí človeka so skutočným zmyslom jeho života, s tým, kto je, čo tu chce a má robiť. Človek zrazu vidí svoje problémy i problémy celej rodiny inými očami. Sám vidí, čo treba zmeniť, nahliadne do problému a do jeho riešenia, i do choroby a jej liečenia. Získava silu, aby zvládol to, na čo si predtým netrúfal.
Nápoj z ayahuasky by našich hygienikov poriadne vydesil. Napriek tomu, ako hovoríte, má silné účinky na telesné i duševné zdravie. Ako si to človek so západným medicínskym vzdelaním vysvetľuje?
– Prírodná medicína tu je stovky, možno povedať až tisícky rokov. Za týmito liečivými rituálmi treba vidieť všetky skúsenosti predchádzajúcich generácií šamanov a ich poznania sily rastlín. Je nutné, aby chorý človek prišiel s vierou v uzdravenie a s úprimným srdcom. Potom sa môže vyliečiť. Ak niekto absolvuje šamanský rituál a má pocit, že sa udial zázrak, je to tak. Sú curanderos, ktorí vyliečia uštipnutie smrteľne jedovatým hadom, alebo vedia zastaviť dážď. Aj mne sa to stalo pri prvej návšteve Peru. Aj keď to vyznie zvláštne, ale skutočne to fungovalo. Stačil čistý zámer a čistá myseľ a prejavil sa. Človek sa dostáva do stavu rozšíreného vedomia, zladí sa s vyšším duchom, čo v pralese ide ľahšie, pretože matrix je tu redší, nie je tu toľko rušivých faktorov, energií a informačných polí. Niekedy sa veci dejú priamo na mieste, inokedy až keď ľudia prídu domov, až tam urobia zmeny, ku ktorým sa dlho odhodlávali – dajú si do poriadku vzťahy, zmenia prácu a pod. Zvyšuje sa aj tvorivosť.
Ide zrejme o silné, niekedy až duchovné zážitky, ktoré patria človeku, ktorý ich zažil. Vlastne by o nich ani nemal hovoriť, pretože tu platí ono mystické „kto vie, nehovorí“. Ako ste to zažívali vy?
– Prvý raz boli prítomné očakávania ega. Preto nasledovalo sklamanie, lebo ego nedostalo, čo si myslelo, že chce. Prejasnenie a pochopenie nastalo až doma. Preto odporúčam ostať otvorený, neviazať sa na konkrétnu predstavu toho, čo chcem získať, a tak čokoľvek príde, človek za to poďakuje a to je to, čo v tej chvíli je pre neho najlepšie.

Šamanský rituál
Je dôležite dodržiavať pokyny ešte pred rituálom, aby adept prišiel pripravený. Znamená to špeciálnu stravu, sexuálnu abstinenciu a izoláciu v pralese. Samotný rituál sa začína po zotmení. Ayahuasca je liana, ktorú šaman rozdrví a hodiny varí, až je z nej čiernohnedá tekutina. Znamená v preklade „liana mŕtvych“; človek, ktorý požije nápoj z tejto posvätnej rastliny, sa dostáva akoby na hranicu medzi svetom živých a svetom mŕtvych. Pokým ľudia pijú tento nápoj, šaman chrastí chrastítkom, spieva, tancuje a vyciťuje, kto za ním prišiel a akú pomoc potrebuje. Ayahuasca sa prezentuje v rôznych podobách a používa kanály podľa toho, aký je človek typ. Zvukový typ dostáva slovnú odpoveď, obrazový vidí obrazy, pohybový tancuje, emočný plače. Ayahuasca vyvoláva v prvej fáze najčastejšie intenzívnu očistu tela, zvracanie a hnačky. Preto sa volá purga. Čistí totálne. Telo sa prečistí, aby sa uvoľnila cesta víziám. Môže sa stať, že pri prvom požití sa človek len telesne vyčistí a duchovné zážitky nemá. Pre niekoho by mohol byť rituál až príliš silným zážitkom, preto je dobré, keď sám vycíti, či je táto cesta pre neho vhodná. Každá cesta je len cesta, ale nie každá cesta má srdce práve pre vás.

Pre najvyššie dobro každého zúčastneného

Zmeniť životosprávu, jesť zdravú a čerstvo pripravenú stravu, viac sa hýbať, odbúrať stres a zmeniť myšlienky. Starať sa o seba tak, ako by sme mali, to je práca na plný úväzok...
– Súhlasím (smiech). Vyspať sa do sýtosti, ráno vypiť pohár teplej vody s citrónom, zmiešať a zjesť vločky, prípadne si aj zacvičiť, pripraviť a zabaliť obed do práce, poobede posilňovňa alebo aspoň rýchla hodinová prechádzka, večer meditácia. Používať zdravé potraviny, ideálne z vlastnej záhradky.
Ani jeden z týchto cieľov nie je jednoduchý, no rada „odbúrať stres“ vyzerá najťažšie dosiahnuteľná...
– Jasné, že treba ostať v realite, neignorovať to, v čom žijeme, ale v rámci možností si vyberať pozitívne varianty. Čo môžeš ovplyvniť, zmeň, čo nemôžeš zmeniť, to prijmi. Ak človek niečo ustavične rieši a nevie to vyriešiť, treba to pustiť. Urobila som, čo som mohla a vedela, teraz to púšťam a uvoľňujem ten tlak. Zverím to vyššej sile, čokoľvek si pod tým pojmom predstavujete. Niečo chce aj čas, veci sa nedajú urobiť hneď. Hlavne sa nestresovať. V mysli je príčina všetkého. Klasická medicína uznáva, že približne šesťdesiat percent ochorení je psychosomatických. Osobne si myslím, že až na pár vrodených zdravotných problémov všetky ostatné majú pôvod v psychike. Radím tam aj traumy, nie je to náhoda, kedy človek spadne, alebo sa mu stane úraz. Astmatik dostáva záchvat vtedy, keď ho niečo zúskostňuje. K tomu, čo sa nám stane, dávame súhlas stavom svojej mysle. Je dobré uznať, že naše problémy majú psychický pôvod. Keď sa nám niečo stane, nepýtajme sa, prečo sa to stalo, ale čo nám to má povedať.
Dnes je in pozitívne myslenie. Ľudia si túto techniku zvyčajne predstavujú jednoducho: že si stačí niečo želať a ono sa to stane...
– Myšlienka samotná nestačí, ani slová, ani predstavy. Treba sa dostať až k emóciám a vibráciám na hlbokej úrovni. Až vtedy sa zo sna stane realita, až vtedy sa túžba manifestuje. Takéto stavy som zažila a to sú práve tie okamihy, ktoré ma presvedčili, že má význam ísť týmto smerom ďalej. Keď sa človek naladí na vyššie Ja a neprekáža realizácii zámeru svojím egom, tak mu nestojí nič v ceste. Domorodci si želajú najvyššie dobro pre každého zúčastneného. To je aj moja preferencia. Lebo nemôžem vedieť, či to, čo si želám, je naozaj dobré pre iných a dokonca ani pre mňa. Nie som stotožnená s tým želať si niečo konkrétne, to pokladám za manipuláciu reality. Radšej teda požiadam, nech sa splní to, čomu sa hovorí „boží zámer“.
Veríte v Boha?
– Verím v najvyššiu tvorivú silu, v tvorivý princíp, ktorý pomáha a dáva vesmír do súladu. Verím v silu príčiny a následku, v to, že všetko so všetkým súvisí a má význam také, aké je. Nezužujem svoju vieru na žiadne konkrétne náboženstvo. Náboženstvo je len snaha ľudí o uväznenie idey. Čiže keď sa človek naladí na svoje vyššie Ja a stíši sa, môže doslova počuť hlas boží.
Ktorý ho vedie...?
– Kto potrebuje viesť, toho vedie. Kto potrebuje spoznať, ten spoznáva. Ale v svojej podstate, v svojom srdci nepotrebujeme robiť nič. Sme tým, čím sme, už len tým, že sme.

Danica JANIAKOVÁ
Rozhovor vyšiel najskôr v mesačníku Miau, september 2013

 

Posledná úprava 31.03.2016

Nájdete nás na FB