Rawolúcia - živá strava novej generácie

Rawolúcia - živá strava novej generácie

Napísala 

Eduard Polakovič – po absolvovaní magisterského štúdia na fakulte telovýchovy a športu začal študovať na chemicko-potravinárskej fakulte STU. Momentálne si robí externú doktorantúru na Ústave biochémie, výživy a ochrany zdravia. Jeho doktorandská téma znie: Vývoj funkčných potravín s antiobezitným charakterom. Pracuje ako kondičný tréner a výživový poradca, vedie kuchárske kurzy vo Vita Food School, ktoré na Slovensku popularizujú raw, teda tepelne neupravenú rastlinnú stravu. Je ženatý, má ročnú dcéru.

Ak bol pred dvadsiatimi-tridsiatimi rokmi vegetarián považovaný za čudáka, dnes už ho spoločenská mienka prijíma. Najnovšie si razí cestu raw, teda živá strava. Sporáky sú vypnuté, v kuchyni kraľujú namiesto panvíc mixéry a sušičky. Nevarte jedlo! To je celkom sympatická výzva, aspoň pre zamestnanú ženu, ktorá si vie predstaviť, koľko času a námahy to ušetrí. Pre toho, kto miluje zvieratá ako živé tvory, nie ako potravu, je dôležitý pri prechode na raw aj etický rozmer. Koniec-koncov, človek je naozaj jediný tvor na zemi, ktorý si jedlo varí. Na druhej strane, v škole sme sa učili, že je všežravec... Takže ako to vlastne je? Máme – ak „v génoch“ nie, tak v tradícii určite – varenú stravu a mäso? Alebo je varenie a pečenie len škodlivý zvyk? Takisto ako aj jedenie mäsa? Je človek v skutočnosti bylinožravec? Na úvod by sme hádam mali upresniť, čo to je raw...

Sú to tepelne nespracované jedlá  konzumované v takom stave, v akom nám ich dala príroda. Zeleninu a ovocie, obilniny, strukoviny, oriešky, všetky rastlinné potraviny spracovávame tak, aby ostali živé, len mixovaním, sušením a zamrazovaním. Jedlo nevaríme, len ho sušíme pri maximálnej teplote do 42 °C. Tento spôsob prípravy uchová všetky enzýmy, vitamíny, živiny. Nutričnú hodnotu niektorých druhov potravín zvyšujeme enzymatickým procesom (nakličovaním) a fermentáciou (kvasením).

Ak surová strava, tak prečo len rastliny? Prečo nie surové mäso, surové mlieko? To je tiež raw... Alebo nie?

Svojím spôsobom áno, ak myslíme mäsový domáci tatarák alebo čerstvo nadojené mlieko, v raw však ide predovšetkým a hlavne o živú a vegánsku stravu. Živočíšne produkty majú v konečnom dôsledku pre organizmus postupne nepriaznivý efekt, i ked ľudia z každej strany počúvajú o ich prospešnosti. Stačí, ak si pozriete štatistiky, neustále sme rôznymi odporúčaniami inštitúcií tlačení do konzumácie zvýšeného príjmu mliečnych produktov, vajec, rýb, mäsa, hoci stále stúpa výskyt ochorení ako rakovina, obezita, diabetes, dna, osteoporóza... Odpoveď na tento jav naozaj treba hľadať v strave, a to práve v znížení alebo najlepšie vylúčení týchto potravín z našich jedálničkov.

Keď má byť strava prirodzená, prečo mixovanie, prečo sušenie? Prečo nestačí zajedať trebárs nakrájaný zeler kúskami papriky?

Lebo sa technológie posunuli a ja osobne som rád, že môžem používať také výdobytky, ako je rýchloobrátkový mixér, či domáca sušička. Rozmixované jedlo je vhodnejšie na trávenie, živiny idú priamo do bunky. Keby sme mrkvu alebo jablko nemixovali alebo neupravili na drobnejšie kúsky, museli by sme nad nimi sedieť možno aj polhodinu a žuvať a žuvať a žuvať. Zbytočne by sme sa natrápili. Takto ide výživa priamo do našich buniek, to je predsa skvelé. Samozrejme, nie vždy sa zelenina alebo ovocie konzumuje v rozmixovanom stave, táto úprava sa používa vtedy, keď si chceme pripraviť chutné zelené nápoje – smoothies. V raw kuchyni potraviny krájame, strúhame, marinujeme, nakličujeme. Ak si chceme pochutnať na  kúskoch zeleninky, tie sa výborne hodia k raw party omáčkam alebo do šalátov.

Kde sa vôbec vzala táto rawolúcia? Kto prišiel s nápadom, že odteraz nebudeme variť a bude to najzdravšie? 

My to vnímame ako nový trend, ale ono je to tu už niekoľko desaťročí. Snahy o zdravú, živú stravu vychádzajú z vegetariánstva a vegánstva. Pioniermi sú Američania a trošku aj Nemci. Doktor Bercher kedysi v svojom sanatóriu nakličoval pacientom surové obilie. Potom prišiel Gerson a jeho svetoznáme liečenie vážnych diagnóz šťavami zo surového ovocia a zeleniny. Propagátorov surovej rastlinnej stravy ako najvhodnejšej pre život je dnes už vo svete aj u nás veľa.

A čo hovoríte na námietku, že človek je všežravec?

Sledoval som viacero prednášok na túto tému, niektoré obhajovali názor, že máme tráviaci trakt prispôsobený na trávenie mäsa, iní naopak argumentujú, že nie sme mäsožravci, lebo nemáte také zuby, aby sme dokázali surové mäso trhať zubami. Keď komplexne zoberiem do úvahy tráviaci trakt človeka, dĺžku tenkého i hrubého čreva, dá sa povedať, že človek dokáže spotrebovať všetko. Otázka však znie: s akými následkami. A s akými vedľajšími účinkami. Dajme telu hocičo a ono to spotrebuje. Vždy si nájde cestu, ako akúkoľvek potravu rozložiť, spotrebovať a metabolity vylúčiť. Ale ak mu dáme zaťažujúcu a nesprávne spracovanú potravu, prichádzajú degeneratívne následky: cukrovka, obezita, dna, rakovina, alebo hoci „len“ vypadávanie vlasov, štiepenie nechtov, zápcha, nadúvanie. To všetko súvisí s výživou. Áno, telo spotrebuje všetko, ale je prispôsobené tak, že lepšie než strava kombinovaná mu robí strava založená na rastlinnej báze. K rastlinnej strane mnohých ľudí priviedli aj etické hodnoty.

V diskusiách na raw fórach som našla výrok študentky, že neje nikoho, kto má maminku a otecka...

To je milé. Také detsky milé a pritom presné. Tiež som zástancom ochrany života. Nemali by sme zvieratám brať priestor pre dôstojný život. Málokto z tých, čo pijú mlieko, si plne uvedomuje, že tá krava mala teliatko a že jej bolo odobrané, aby dávala mlieko pre mliekarenský priemysel. Ja hovorievam, že milujem život a nechcem siahať na život. Známy je aj výrok: Zvieratá sú moji priatelia a svojich priateľov nejem. Prestal som jesť mäso aj kvôli tomu, že je to humánne a etické. 

Osobná cesta k raw

Ako vošlo raw do vášho života? Kedy ste prijali surovú rastlinnú stravu ako najlepší spôsob stravovania pre seba a svoju rodinu?

Postupne, s tým, ako ku mne prichádzali nové informácie. Šport a výživa spolu neoddeliteľne súvisia, mne však stále niečo v tom, čo som študoval na vysokej škole, chýbalo ku komplexnému pohľadu. Hľadal som aj v iných zdrojoch, nielen v oficiálnych skriptách. Naďabil som na Victoriu Boutenko, propagátorku surovej stravy, ktorá ňou vyliečila sebe, manželovi i deťom veľmi vážne diagnózy a teraz píše knihy a prednáša o význame raw pre zdravie. Objavil som vedcov a lekárov ako známeho amerického kardiochirurga Esselstyna, ktorý lieči ľudí systémom: „Odteraz začnete žiť bez mäsa, bez mlieka, bez vajec. Súhlasíte? Nie? Dovidenia!“ On síce je chirurg, ale kým to nie je nutné, nechce ľudí operovať. Objavom bol pre mňa biochemik T. Collin Cambell, ktorý napísal Čínsku štúdiu, dosiaľ najrozsiahlejšiu dietologickú prácu. Spolu so svojím tímom skúmal niekoľko desiatok tisíc ľudí v rôznych čínskych provinciách a vplyv ich stravy na zdravie populácie. Na základe vedeckých zistení a faktov takisto radikálne zmenil svoj životný štýl, vylúčil všetko živočíšne zo svojej stravy a ako osemdesiatnik ešte aktívne beháva. Zamýšľal som sa nad údajmi, ktoré ku mne prichádzali z celého sveta, začal som vnímať aj biochemické súvislosti, že áno, naozaj to sedí. Ľudia sa vyvíjajú. Ja som sa začínal učiť od Jamieho Olivera, bol som vtedy ešte konzumentom mäsa, potom som našiel iný smer, ktorý považujem za správny. V mojom ponímaní je raw strava novej generácie.

Kedy ste naposledy jedli mäso?

Dvadsiateho januára 2011. Bolo to také precitnutie, taký zásah Univerza, z ničoho-nič, v priebehu piatich dní som vnútorne pocítil, že toto je ono, tá správna cesta pre mňa, osobne aj pracovne. Zrazu som bol vnútorne vysporiadaný s tým, že odteraz už nebudem jesť mäso. A postupne prichádzajú ďalšie kroky, nič nerobím skokom, všetko je vývoj, aj toto. Prešiel som od vegetariánstva k vegánstvu, teraz som vegán, ktorý výrazne inklinuje k raw. Učím ľudí, že surová strava je to najlepšie, čo môžu pre seba urobiť. Že ak aj neprejdú úplne na raw, môžu si spestriť jedálniček a obohatiť ho o jedlá, ktoré majú vysokú nutričnú aj biochemickú hodnotu a ktoré ich naštartujú k zdraviu a vitalite. Zelené nápoje smoothies, polievky, falafel, pizza, šaláty, krekry, dezerty, koláče, čokolády, všetko surové, to je len malá ukážka z programu kurzov raw kuchyne, v ktorých učím záujemcov nevariť. Mám intuíciu, cit pre úpravu potravín tak, aby ľuďom chutili, chcem ich učiť pripravovať si také jedlá, ktoré im budú chutiť a budú zdravé. Rád sa venujem náhradám mlieka, doma pijeme mandľové, kokosové mlieko, zaujímajú ma aj probiotiká. Tak, ako sa dochucuje varená strava, treba dochutiť aj surovú, aby sa zapáčila chuťovým bunkám. Snažím sa propagovať také jedlá a nachádzať také recepty, aby to ľuďom chutilo a bolo to konzumovateľné. Ľudia neradi menia zvyky. No už prechod k životu bez mäsa a mlieka je veľký pokrok. Výživa spolu s psychohygienou tvoria 80 % zdravia spolu, zvyšok ostáva na pohyb.

Aké potraviny áno a aké nie

Toto je možno už otrepaná výhrada voči výživovým smerom, ktoré odmietajú mäso, ale klasickí výživári stále upozorňujú na to, že človeku, ktorý neje mäso, po čase chýba vitamín B12. A železo, takže im hrozí anémia. A že nemajú odkiaľ brať bielkoviny...

Keď je človek dostatočne edukovaný, vie, že ak zmieša fazuľu so šošovicou, dostane komplex aminokyselín, dokonca bohatší ako z hovädzieho mäsa. Dá sa spracovať raw, šošovica sa dá naklíčiť, fazuľu treba radšej uvariť, ale naklíčiť sa dá cícer, a šošovica existuje červená, čierna, zelená, hnedá, výber je naozaj bohatý. Naklíčené strukoviny rozmixujete, zahustíte zeleninou prípadne avokádom a máte na tanieri dostatok biekovín. Častejšie jedzte orechy. Alebo také mandľové mlieko na raňajky, to je obrovská dávka živín pre mužov i pre ženy, bielkoviny, tuky, všetko, čo potrebujeme, aby sme vydržali plní energie až do obeda. Ja si ešte občas uvarím niečo vegánske, ale s tým, ako postupne prechádzam na raw, sledujem, že sa cítim zdravšie, vitálnejšie. Len si musím ustrážiť zloženie stravy. Je to celoživotné štúdium, teraz ho spájam s vedeckými poznatkami z biochémie a technológie potravín.

WHO schválilo pyramídu zdravej stravy. Tá dáva jednoduchý prehľad, ako si pripraviť pestrú stravu, ktorá dodá ľudskému telu všetky potrebné živiny. Existuje niečo podobné pre rawistov?

Základňu pyramídy surovej stravy tvorí listová zelenina, hneď nad ňou je ovocie a zelenina, na ďalšej úrovni strukoviny, obilniny a semienka, tých stačí konzumovať menej, a na najvyššom leveli sa nachádzajú malé množstvá orechov. Mimochodom, dve renomované svetové zdravotnícke inštitúcie, a to WHO aj Americká dietetická asociácia, už potvrdili, že vegetariánska, vegánska i vitariánska strava je vhodná pre človeka, pravda, ak bude dobre vyvážená. Je vhodná pre malé deti, dorast i dospelých, pre tehotné i dojčiace ženy. Musí ju však nastaviť odborník, ktorý vie, koľko čoho, kedy a ako. Pretože ak vegetariáni, vegáni a rawisti nemajú dobre vyváženú stravu, naozaj im hrozia deficity. Je dobré vedieť, že pšeničné klíčky majú zvýšený obsah B12, v klíčkoch totiž dochádza k procesu, ktorý vytvára vitamíny radu B. Ale existujú aj suplementy B12 špeciálne pre vegetariánov, ktoré sa dajú bežne kúpiť. Ak je vegán či rawista chronicky unavený, zvráti to v priebehu pár hodín suplementáciou B12.

V lete nemusí byť problém stravovať sa raw, ale čo v zime?

Aj v zime sa dá niečo nájsť, cvikla, kapusta, banány, pomaranče. Môžeme dať klíčiť oriešky, kešu, mandle. Tie roky hibernujú, akonáhle ich však dáte do vody a umožníme im potom prístup k vzduchu, hneď klíčia. Je to sila, ktorú im dala príroda. Veľa vecí raw je fajn, stále tú cestu objavujem, striedam ju s vegánstvom a s tepelne upravenými potravinami. Lebo napríklad ryžu nenaklíčite. A ja si z času na čas rád pripravím kvalitnú varenú ryžu basmati s varenou fazuľou.

Je sušené ovocie raw? Suší sa pri vyššej teplote ako 42 °C...

My doma sušíme rozmixované ovocné kaše, ktorým sa hovorí ovocné kože. To si len rozmixujete čisté ovocie, vylejete ho v tenkej vrstve na pekáčik, dáte do sušičky na 38 °C a vysušené potom už len nakrájate na farebné kocky a máte zásoby. Keď sme cestovali za rodinou, cestou sme si hrýzli kúsky ovocnej jahodovej kože, je to krásne osviežujúce. Vydržia celé týždne, aj keď možno nie, lebo je to také dobré, že to budete chcieť zjesť hneď.

Čo však s chuťou na chlieb? Je to základná potravina väčšiny kultúr, málokto sa jej dokáže trvalo vzdať.

Môžete jesť naklíčené obilniny spracované a upravené na chlieb. A aj v raw máme recepty na chutný esejský chlieb, alebo si môžeme skombinovať vlastné ingrediencie a vytvoriť vlastný chlebík. Necháte naklíčiť potravinársku pšenicu, zomeliete ju, dochutíte troškou mrkvy, rasce, cukety, vložíte na pár hodín do sušičky a máte chlieb. Chlebové placky sa bežne sušili na slnku. Vikingovia v Škandinávii kedysi sušili chlieb knäckenbrotového typu. V Taliansku sa aj dnes sušia cestoviny zavesené v prievane, dodávajú im charakteristickú arómu a náboj daného regiónu, existujú tam rodinné firmy, ktoré sa živia prípravou takýchto cestovín za prísneho dodržiavania  tradícii výroby. Ja robím doma aj palacinky. Z banánovej drte a naklíčeného ovsa, ktoré dobre rozmixujem, urobím kolieska, tie vysuším v sušičke a plním plnkou z avokáda, agáve a raw kakaa. Naposledy som ich plnil čučoriedkovou plnkou, aj moja svokra bola nadšená.

Bez klíčenia to nejde? Niekomu tie klíčky jednoducho nechutia. Majú sa nútiť jesť ich nasilu s tým, že sa budú presviedčať, že je to zdravé?

Určite by im chutilo, keby som im klíčky pripravoval ja. Mám cit pre úpravu potravín tak, aby ľuďom chutili, chcem ľudí učiť robiť si také jedlá, ktoré im budú chutiť a budú zdravé. Aj piňakoláda, ktorú podávame ako uvítací drink na kurzoch, vznikla takto. Svojim klientom opakujem: pokiaľ si myslíš, že tlačenka je super, tak si ju daj. Nemôžem nikoho tlačiť ani do zdravej stravy, ani do raw, to musí byť jeho vlastné rozhodnutie. Ani seba do ničoho netlačím, podarí sa mi občas, ako hovorí môj kolega doktor Peter Minárik, zhrešiť. To on ma naučil, že keď dodržiavame zásady zdravého stravovania na 90 %, tak 10 % si občas môžeme dovoliť zhrešiť.

Káva, to je silný životabudič, ktorí si mnohí dajú len ťažko vziať. Dokonca aj propagátor breathariánstva, ktorý tvrdí, že deväť rokov nič nejedol, na prednáškach pije kávu. Hovorí, že je to jediné, čoho sa nedokáže vzdať. Existuje nejaká raw alternatíva kávy?

Byť 100 % raw znamená vylúčiť kávu aj alkohol. Môžete piť vegánske náhrady kávy z čakanky. No ja kávu tiež pijem. Káva má povzbudzujúci účinok, obsahuje antioxidanty a viaceré potrebné látky, preto si ju občas dám. Ale určite si ju nedám ráno na hladný žalúdok, keď sa organizmus detoxikuje a vylučuje škodliviny. Také niečo mu neurobím. Je to aj o závislosti, ktorej sa človek ťažko zbavuje. Keď už si kávu dáte, dajte si ju po jedle a dajte si k nej aj tri deci pomarančovej šťavy, alebo niečoho zásaditého.

Zelený jačmen v prášku – dobrý pre zdravie alebo len pre biznis? Čo má spoločné so surovou stravou? Mnohí rawisti, keď sú na šťavách, ho pijú.

Je zdravý, ale ten v práškovej forme, to je skôr vec silného marketingu. Pestujte si ho radšej v hrantíku na balkóne a mixujte ho do smoothies čerstvý.

Plusy raw

Po pridaní zeleninových štiav a zelených smoothies hlásia ľudia nával energie, prírastok síl a vitality. Signalizuje únava nedostatok minerálov a vitamínov, že telo nemá energiu? A na druhej strane, signalizujú chute na nezdravé potraviny nedostatok konkrétnych živín?

Ono si telo naozaj pýta to, čo potrebuje, len ho treba vedieť počúvať a mať informácie čím nahradiť nezdravú potravinu, na ktorú zrazu dostanete chuť. Tie chute občas prichádzajú, veď v tele máme vzory, ktoré sa do neho dostávali po celý doterajší život. Ak si pýta čokoládu, dajte mu 70 % kvalitnú, alebo zdravšiu raw čokoládu, tej stačí zjesť jednu-dve tabličky a tá naliehavá potreba kakaa bude pokrytá. Dostali ste chuť na zmrzlinu? Rozmixujte zmrazené ovocie, pridajte doň agáve, prisypte napríklad vlašské oriešky a o pár sekúnd máte skvelú zmrzlinu. Bez cukru, žiadna glykémia nevyskočí. Chuť na sladké zaženie ovocie. Fruktóza znižuje účinok glukózy, nevyplavuje sa tak veľa inzulínu z pankreasu, stlmí to aj vláknina, to všetko sú metabolické procesy, ktoré v bielom cukre z cukroviniek nemáte. Príroda vedela, čo robí, keď dala cukor do ovocia. Keď pocítite – lebo si telo pamätá – že máte nedolateľnú chuť na hamburger, už viete, čo ste robili zle. Že ste zanedbali prísun bielkovín a tie teda treba rýchle doplniť šošovicou, cícerom. Je to o vyváženej energii, o všetkých tých mikro- a makronutrientoch.

Raw family

Ste príkladom vitálnej raw family, takže môžete poradiť rodičom, ako viesť deti k raw a zabezpečiť im pritom všetko, čo potrebujú pre zdravý vývoj. Hneď od ukončenia dojčenia prejsť plynule na surovú stravu? Alebo prikrmovať bábätko klasicky kašičkami a keď bude väčšie, nech sa samé rozhodne, čo chce jesť? Niektoré deti akoby však boli naozaj od narodenia prinajmešnom vegetariáni, vypľúvajú mäso a jedia ho len pod nátlakom, najskôr rodičov a starých rodičov, neskôr škôlky a školy. Iné deti však podobne vypľúvajú práve zeleninu.

Strava je naozaj o tom, ako sa dieťaťu podá. Nielen nastrúhať mu na tanier zeleninu. My s dcérou nemáme žiaden problém, vyskúša s radosťou všetko. Ona si pri jedení dokonca spieva. Je to aj o tom, ako to rodičia dieťaťu podajú. Nestačí malému dieťaťu vložiť zeleninu do rúk, na, tu máš, a čudovať sa, že mu to nejde. Ale keď mu urobíme kvalitné nápoje, keď dostane zeleninu a ovocie ako chutné a vyvážené jedlo, tak mu chutí. Vidím to na našej malej, konzumuje mandľové mlieko, nemá problém s ničím, všetko ochutnáva, vysaje šťavičku z paradajky, zje uhorku. Dávame jej aj cestoviny, aj trošku pizze, aby vedela, ako to chutí, veď na to sem prišla, aby poznávala tento svet. Nič jej nechýba, prospieva, boli sme na kontrole u lekárky, robila jej rozbory krvi, všetko je v poriadku. Ja som ako malý tiež jedol všetko, čo mi dali, no moja mama nevedela vtedy to, čo vedia mladí rodičia dnes. Ona sa dozvedela, ze mlieko je zdravé, že vajíčka sú zdravé, tak som ich jedol, pokým som si tieto informácie sám nezrovnal v hlave. Mimochodom, dnes existuje vedecký odbor epigenetika, v ktorom sa spojila molekulárna biológia s kvantovou fyzikou. A tento vedecky uznaný odbor hovorí, že nie sme obete genetiky, že pozor!, dokážeme prepísať svoj genetický kód myšlienkami i vonkajšími vplyvmi. Je to veľmi dobrá správa. Hovorí, že aj keď sa narodí obézne dieťa, nie je odkázané na to, aby bolo po celý život obézne. Že môže prepísať vlastný genetický kód tým, ako žije, ako koná, ako myslí, ako sa stravuje. Raw nie je len o jedle, je to aj o tom, ako človek zmení vlastné myšlienkové pochody. Keď bola moja žena tehotná, počas prvých troch mesiacov jedla iba ovocie, tak si to jej telo žiadalo. Neskôr pridala malé porcie zeleninových šalátov. Takže naša malá bola vegetariánkou od samého začiatku. Žena nepribrala počas tehotenstva veľa, bola krásna tehuľka s malým bruškom. Dcéra vážila pri narodení 3,333 kilogramu, všetky živiny šli do plodu, presne tak, ako to má byť.

Časté sú prípady, že matka vedie dieťa k vegánstvu, a rodina ju odhovára, alebo otec síce neprotestuje, ale sám sa mäsa nechce vzdať a tak je dieťa v rodine konfrontované s dvojakým prístupom k strave.

Všetko je vo výchove. Ja som presvedčený o mimoriadnej prospešnosti surovej stravy, sám tak žijem, aj manželka. Moje dieťa si vyberie to, čo bude chcieť, ale budeme ho učiť o prospešnosti surovej stravy a neprospešnosti konzumácie mäsa, mlieka. Ľudia by mali vedieť, v akej zemi sa urodili potraviny, ktoré jedia, mali by poznať podmienky, v akých sa chovajú zvieratá, ako ich ženú na jatky a ako sa energia strachu pred smrťou prenáša do mäsa, ktoré konzumujeme.

Raw a zdravie

Byť raw vnímajú viacerí rawisti ako liek na všetko. Surová strava z ovocia, zeleniny a orieškov podľa nich dostane organizmus do rovnováhy a človek sa vylieči aj z takých ochorení, ako alergie, ekzémy, migrény, či dokonca rakovina alebo skleróza multiplex. Ak nestačí, treba zapojiť pôst. Je to naozaj také jednoduché? Nie sú to prehnané očakávania? Je pravdivé tvrdenie, že ľudia roky trpia zbytočne, lebo nevyliečiteľná choroba neexistuje, sú len nevyliečiteľní ľudia a to sú tí, ktorí svoje zdravie prekladajú na plecia niekoho iného, teda doktorov?

Nemusíme sa hrať na bohov a sľubovať si, že sa vyliečime zo všetkých chorôb. Je rozdiel, ak niekto začína jesť surovú stravu vtedy, keď už má rakovinu v poslednom štádiu a ostávajú mu dva-tri mesiace života, alebo ak začína s raw pri prvom náznaku začínajúcich zdravotných problémov. Pokúsiť sa o vyliečenie môžeme vždy, no je otázne, ako oslabený organizmus zareaguje, hoci regenerácia orgánov pri megadávkach antioxidantov, enzýmov, vitamínov a minerálov vie byť úžasná. Zmena stravy sa odporúča vždy, sú známe prípady, že sa niektorí ľudia vyliečili vďaka zeleninovým šťavám z vážnych diagnóz. Čím včasnejšia diagnóza, čím skôr človek zmení životný štýl, hoci len ako prevenciu, aby o pár rokov nemal problém, tým lepšie. Poznám ľudí, ktorí začínali so surovou stravou vo vyššom veku a držia sa, vrátilo sa im zdravie, omladli, majú kondíciu ako o generáciu mladší.

Funguje raw na všetkých ľudí rovnako? Alebo je každý človek unikát a potrebuje si nájsť svoj raw jedálniček ušitý priamo na mieru?

Hlavne by sa mal poradiť s odborníkom. Na internete existuje mnoho diskusných fór o raw, kde si ľudia radia, ale často by mali postupovať opatrnejšie, s rešpektom k následkom takých laických rád. Ak je niekto športovec a nerozumie, prečo nemá energiu, keď je surovú stravu, mal by sa poradiť so svojim športovým lekárom či trénerom. Lebo kamaráti, ktorí nemajú dostatočné informácie, mu nemôžu kvalifikovane poradiť. To tréner mu musí povedať, čo presne má jesť pred športovým výkonom a čo po ňom, telo totiž v oboch situáciách reaguje inak.

Je podľa vás raw len zmenou jedálneho lístku k živej strave, alebo aj čímsi viac? Vidíte ho ako životný štýl, ku ktorému sa skôr či neskôr pridá väčšina?

Áno, tak to cítim. Človek sa čistí a automaticky ho to posúva k surovej strave. Už pred desiatkami rokov bolo lekárom známe, že by mohli ľudí úspešne liečiť úpravou stravy. Ale táto informácia sa nedostala von v takej miere, akú si zaslúži. Na zdravom človeku sa nezarába tak dobre ako na chorom, ktorý stále potrebuje nové lieky. Je to aj trend, pozitívny smer, ktorý sa šíri a to je dobre. Akoby sa čoraz viac ľudí transformovalo a začínalo chápať, že sme síce z mäsa a kostí, ale že sme zároveň aj energia, ktorá určitým spôsobom vibruje a že ako energia tvoríme súčasť Vesmíru. Spolu s manželkou vnímame svet rovnako, ona sa venuje naturálnej terapii. Vidím to tak, že pribúdajú ľudia, ktorí vibrujú na iných obrátkach, ktorí holdujú zdravému životnému štýlu, ktorí sa prebúdzajú a cítia, že sme viac ako len niekto, kto sa tu má narodiť, vychodiť školu, nájsť si zamestnanie, založiť rodinu a splatiť hypotéku.

Kto je:

Laktoovovegetarián – ten, kto nekonzumuje mäso, ale zje mliečne výrobky a vajcia

Laktovegetarián – nezje mäso ani vajcia, ale konzumuje mliečne výrobky

Ovovegetarián – nezje nič, čo pochádza zo zvierat, s výnimkou vajec

Vegán – vylučuje všetky živočíšné produkty

Vitarián a raw foodista – sa stravujú tepelne neupravenou vegánskou stravou do 48 °C

Frutarián – konzumuje výhradne iba ovocie v surovom stave

Viac informácií o raw, raw family a kurzoch raw kuchyne v Bratislave nájdete na Vita Food School

 

 Rozhovor vyšiel vo februárovom čísle MIAU/2014.

 

 

 

Posledná úprava 28.12.2016

Nájdete nás na FB