Červený, zelený, modrý, žltý alebo oranžový... Pravý kokteil musí mať lahodnú chuť a vyzerať tak skvele, ako keby sme ho mali piť očami. Pripravili sme exkurziu do sveta miešaných drinkov.
Že sú Južné Čechy malebné a príjemné miesto pre dovolenku, určite potvrdí každý, kto tam už bol. Lipno nad Vltavou, obec, ktorá leží na ľavom brehu najväčšej českej vodnej nádrže Lipno a ktorá ponúka možnosti pre aktívny oddych v každom ročnom období vyhľadávajú predovšetkým rodiny s deťmi.
Taký prívlastok dostali Valtice, ktoré vždy v jeden májový víkend pozývajú na Moravu všetkých milovníkov dobrého vína na vínne trhy.
„V této knize jsem si vytkla za úkol naučit naše hospodyňky vařit úsporně, a aby jídelníčky byly nejen rozmanitější, ale také výživné,“ – hovorí v úvode k tejto kuchárskej knihe, ktorá kedysi patrila k nevyhnutnej výbave každej českej „hospodyňky“, jej autorka Anuše Kejřová a jedným dychom dodáva: „Neboť se říkavá, že cesta do mužovho srdce vede žaludkem (bohužel).“
Bývali sme hneď pod Bojnickým zámkom. Pre dievča z „podzámku“ bol každodennou súčasťou detstva. Preliezli sme celý zámocký park, objavili tajnú chodbu pod zámkom, pri filmovaní rozprávok Pán a hvezdár či Šialene smutná princezná sme stáli najbližšie, ako sa len dalo, aby nám nič neušlo.
- Ako dieťa som bola priam posadnutá rozprávkami o zámkoch, princeznách a drakoch, v škole som zo všetkých predmetov najviac milovala dejepis, hltala som historické romány a filmy – a táto fascinácia dobami minulými trvá dodnes.
Magdaléna M. ZUBERCOVÁ, kurátorka historických textilných zbierok Historického múzea SNM: - Pochádzam z Trenčína, mesta presiaknutého históriou. Od detstva ma fascinovali portréty pánov a dám v historických šatách, ktoré som videla v župnom dome. Ako študentka som sprevádzala turistov po Trenčianskom hrade, ako profesorka dejepisu som študentky, ktorým nič nehovorili dátumy či mená z učebníc, učila rozlíšiť aspoň podľa oblečenia na obrazoch, či ide o gotiku alebo baroko.
- Na gymnáziu som sa zaujímala o najstaršie dejiny Egypta a Ríma, príťažlivé prednášky profesorky Rapošovej ma fascinovali až tak, že som sa prihlásila na štúdium klasickej archeológie. Tento odbor vtedy otvárali na filozofickej fakulte po prvýkrát. Verila som, že po skončení štúdia odídem na vykopávky do Talianska alebo Egypta,...
K hradu Červený Kameň som mala blízko od detstva, z nášho dvora som videla červenú strechu jeho paláca, voľný čas sme ako deti trávili na jeho nádvorí. Počas prázdnin som sem chodila brigádovať, cítila som sa dobre medzi starými múrmi, chodbami a miestnosťami, ktoré dýchali tajomstvom.
Na práci v múzeu je skutočne niečo, čo vám vojde hlboko pod kožu. Patrím ku generácii, ktoré ešte napĺňala depozitáre. Na povalách, v pivniciach a šopách sme nachádzali vzácne predmety, spracovávali ich, tvorili mozaiku, do ktorej zapadali. Tak sa nechtiac stali súčasťou nášho bytia.
