Na celom Slovensku by sme sotva našli miesto s takým romantickým geniom loci, ako má Bojnický zámok. Fascinujúca stavba, akoby vytiahnutá z rozprávkovej knihy. Či skôr z filmu, filmári ju objavili už dávno, tu sa nakrúcala Šialene smutná princezná, Fantaghiró, alebo naposledy Johankino tajomstvo. Súčasnú podobu zámku navrhol a zrealizoval posledný šľachtický majiteľ, cestovateľ a zberateľ umenia Ján František Pálfi.

Mohylu generála Milana Rastislava Štefánika zakrývala hustá hmla. Pamätník z bieleho travertínu na Bradle, ktorý navrhol geniálny slovenský architekt Dušan Jurkovič a postavili ho v roku 1928 za 280 dní, sme teda, žiaľ, nevideli. Cestou do múzea legendárneho generála, pilota i hvezdára v jeho rodnom dome v Košariskách nás sprevádzal dážď. Návšteva múzea sa však radí k nezabudnuteľným zážitkom. Nová expozícia vystavuje dvesto predmetov, od vecí každodennej potreby, nábytok, odevy, exotické pamiatky z ciest, vrátane najkrajšieho aktu z Tahiti – až po posmrtnú masku.

Od Viedne po Bratislavu, medzi hlavnými mestami dvoch štátov, sa rozkladá veľké územie chránenej prírody. Dunajské Luhy/Donau-Auen, národný park, ktorý na tridsiatich šiestich kilometroch toku Dunaja chráni typický lužný les, práve oslavuje dvadsiate výročie vzniku.

Určite tú sochu poznáte: vznešený starec s bielou bradou a palicou, okolo ktorej sa obvíja had, symbol neustále sa obnovujúceho života. Aj dnes ho používajú lekári a lekárnici. Je to Asklepión, vynikajúci liečiteľ a jasnovidec, možno len smrteľník, ktorý dokázal uzdravovať tak skvelo, že jeho meno prežilo stáročia, možno poloboh, a možno boh, ako tvrdia mýty. Podľa nich sa narodil v gréckom meste Epidauros, v ktorom dodnes stoja ruiny jeho preslávenej liečebne.

Ak hľadáte tip na krátky výlet alebo víkendový pobyt, naplánujte si, kým je to možné, návštevu šiestich miest v rakúskom pohraničí. Každá lokalita s osobitou prírodnou krásou, každý zámok so zaujímavou históriou a súčasnosťou s bohatým kultúrnym programom. Návštevníkov zo Slovenska určite zaujme, že na všetkých šiestich miestach nájdu prospekty v slovenčine, prípadne ponuku slovenských sprievodcov.

Práve som sa vrátila z Dní ruží v Badene, triedim fotky a myslím na to, že deti v škole by sa nemali učiť o tých, ktorí svet ničia, ale o tých, ktorí ho skrášľujú.

Pre toho, kto pozná Indiánov len z filmov, budú fakty o sexuálnom živote starých indiánskych kultúr na území Peru pravdepodobne „silná káva“. Spôsob, akým chápali panenstvo, manželstvo, homosexualitu, incest, polygamiu či prostitúciu, vnímala kresťanská kultúra ako zvrhlé a nemravné.

To, že Afrodita, bohyňa lásky a krásy, „z peny zrodená“, po prvýkrát vstúpila na pevnú zem práve na Cypre, zaznamenal v spise Zrodenie bohov antický spisovateľ Hesiodos. Homér k tomu pridal trochu poézie: podľa neho všade, kadiaľ bohyňa šla, začalo všetko pučať, kvitnúť a voňať. Samozrejme, veď prinášala jar, život, lásku a vášeň. Afrodita by určite mala radosť z toho, že jej ostrov dnes patrí k najobľúbenejším miestam na svete, ktoré vyhľadávajú novomanželia, aby strávili nezabudnuteľnú svadobnú cestu.

„Malá Provence na skok od hraníc“, aj tak by sme mohli nazvať opátstvo v  Pannonhalme, známe svojou bylinkovou záhradou a plantážami levandule. Ak milujete voňavé liečivé rastliny, pokochajte sa. 

Hora Svätého Martina (282 metrov nad morom) a na nej kláštor, ktorý dominuje okoliu. Hektáre vinohradov s vínnymi pivnicami, arborétum a záhony voňajúcej levandule. To je arciopátstvo v Pannonhalme blízko maďarského Györu. Komplex s tisícročnou históriou, v ktorom dnes žije štyridsať benediktínskych mníchov, navštívi ročne takmer 100 000 návštevníkov. Čo ich sem láka?

Nájdete nás na FB