Zima na Malte

Napísala 

Maltu, túto malú republiku v Stredozemnom mori so štyristotisíc obyvateľmi každoročne navštívi 1,2 milióna turistov. Letná sezóna tu trvá od mája do októbra, ale na Malte sa dá stráviť nezabudnuteľná dovolenka počas celého roka.

Či už turistu zaujímajú praveké chrámy, ktoré sú o tisíc rokov staršie ako egyptské pyramídy; alebo stredoveké paláce a pevnosti rytierov rádu johanitov, ktorým ostrov niekoľko storočí patril; alebo kostoly, ktorých tu majú takmer štyristo, takže, ako s obľubou vravia Malťania, „na každý deň jeden“, alebo ho láka nočný život v diskotékovej štvrti Paceville, čo v maltčine znamená Miesto mieru; alebo chce hrať golf a tenis, jazdiť na koni, strieľať na hlinené holuby, a hlavne jachtáriť; či len poprechádzať sa po pobreží a na miestach, kde sa nakrúcali také kasové trháky ako Trója, Gladiátor, či Gróf Monte Christo – to všetko na Malte nájde.

Malta sa skladá z piatich ostrovov, z nich iba tri sú obývané. Ten najväčší, podľa ktorého je celé súostrovie pomenované, je dlhý dvadsaťsedem a široký šestnásť kilometrov, veľkosťou teda porovnateľný s Bratislavou. Ak sa vám zdá, že celá Malta je len jedna veľká pevnosť zo žltohnedého kameňa, nie ste ďaleko od pravdy, aj keď v skutočnosti ide o niekoľko tesne prepojených miest, takže sa často stáva, že sa nachádzate v jednom meste a po pár krokoch, hneď za rohom sa zrazu ocitnete v meste inom.

Druhý ostrov, o niečo menší a zelenší Gozo, je tichší, ospalší, tu sa ešte žije tradičným spôsobom života, rodiny držia pohromade, obrábajú vlastné políčka, pasú kozy a na strechách domov sušia na slnku paradajky pokrájané na táckach. Roľníkov nájdete na poliach väčšinou až poobede, mnohí majú totiž ešte jedno zamestnanie v meste. Všetci však cítia, že sa život v tej podobe, ako ho žili generácie maltských roľníkov po stáročia, už končí. Ich deti už nechcú hrdlačiť na kamenistých políčkach, chcú ísť pracovať do hlavného mesta Valetta, alebo ešte ďalej, do Londýna, či Austrálie. 

Tretí obývaný ostrov sa nazýva Comino, má tri štvorcové kilometre, žijú na ňom iba štyria stáli obyvatelia, sú tu dva malé hotely, v ich okolí sa dá potápať a bicyklovať s vedomím, že ste totálne odrezaní od civilizovaného sveta. Malta rozvinula aj zaujímavý druh cestovného ruchu: ako bývalá anglická kolónia má vybudovanú sieť jazykových škôl, takže sem môžete prísť učiť sa angličtinu a zároveň poznávať históriu i originálnu kultúru.

Dve ročné obdobia

„Snom každého Malťana je mať vlastný dom a vlastnú loď, je jedno, či malú alebo veľkú, len nech sa majú s čím dostať na more. Preto je nutné stále rozširovať kapacitu prístavov,“ hovorí naša sprievodkyňa, inžinierka Anna Ignačáková – Mifsud. Anna žije na Malte od roku 1988. Pochádza z Trenčína, na Slovensku vyštudovala ekonómiu a teraz učí na strednej škole. „Najlepším súkromným biznisom sú v súčasnosti nehnuteľnosti. Nedeľné prílohy novín prinášajú dvadsaťstranové prílohy plné inzerátov, ktoré predávajú, kupujú alebo vymieňajú byt či dom.“ A čo sa týka lodí, pobrežie maltských miest naozaj lemujú tisícky pestrofarebných plachiet, jachtári z celej Európy, predovšetkým tí škandinávski, radi prezimujú v príjemných a dobre vybavených prístavoch Malty.

Na Malte existujú iba dve ročné obdobia – leto a zima. Ešte v októbri je tu príjemných 24 oC, takú istú teplotu má aj more. „V lete je obrovský dopyt po klimatizácii,“ hovorí Anna, „má ju doma takmer každý, pretože bez nej je nemožné sa dobre vyspať. Na prelome septembra a októbra prídu prvé dažde. Malťania hovoria, že „padajú psy a mačky“. Bývajú prudké, prinášajú so sebou záplavy, ale netrvajú dlho a po nich nastane druhé leto, ktoré tu volajú leto sv. Martina.“

Začiatkom decembra treba meniť šatník, tričká a letné šaty nahrádzajú bundy a kabáty. Zimy sú vlhké, najnižšie teploty sa pohybujú okolo 10 oC. Vo februári je priemerná teplota 16 – 19 oC, priam ideálne počasie pre známy medzinárodný maratón, ktorý kedysi absolvoval aj Emil Zátopek. Trasa maratónu sa začína na najvyššom bode Malty, vedie cez Mdinu a Mostu do Sliemy.

Práve zima je vhodný čas na športy, na návštevu múzeí a pamiatok, na príjemné posedenie v kaviarňach alebo na nákupy. Aj keď tu nájdete obchody s tým najdrahším značkovým tovarom (predovšetkým Sliema je plná butikov), z Malty si treba odniesť domov čosi originálne, domáce. Okrem reprodukcií archeologických nálezov a trička s maltským krížom patria k obľúbeným suvenírom zlaté a strieborné šperky a vázy a ťažítka zo sklární v Mdine. Z Goza si turisti odnášajú jemné krajky a skvelý korenený kozí syr.

Ulice plné masiek

Bláznivé kostýmy, veselé masky, bujará nálada, alegorické vozy... Karneval v uliciach, veselý týždeň vždy vo februári pred veľkonočným pôstom, výnimočná príležitosť, keď je všetko dovolené. Nie je to len výsada Ria de Janeiro či Benátok, hudbou a tancom sa radujú zo svojej prítomnosti na tomto svete i Malťania.

Prvý karneval sa konal roku 1535, krátko po príchode rytierskeho rádu johanitov na ostrov. Veľký karneval, ten, ktorý naštartoval tradíciu, oslavoval roku 1560 vyplávanie kresťanskej armády do Tripolisu. Rád podporoval bláznivé karnevaly. Otváral ich sprievod, na jeho čele šiel veľmajster s veľkou palicou a udával rytmus dychovému orchestru, ktorý ho nasledoval. Potom všade vypuklo veselie, spontánne odreagovanie sa od ťažkého hrdlačenia na kamenistých políčkach. „Malťania každoročne vo februári vyhlasujú týždeň karnevalového veselia, tancujú v maskách a kostýmoch na uliciach, všade znie hudba, konajú sa tanečné súťaže, firemné večierky, svoje karnevaly majú aj deti a telesne postihnutí. Veľké finále býva na záver karnevalového týždňa vo Floriane. Hneď na to sa začína pôst, príprava na Veľkú noc,“ Karla Svobodová z Maltskej centrály pre turistický ruch dobre pozná obyvateľov Malty a ich nezdolnú chuť oslavovať a počas rôznych slávností – fiest – vychutnávať také životné radosti, ako sú rozhovory s priateľmi a dobré jedlo a pitie. I keď fajčiari to majú v posledných mesiacoch na Malte o čosi ťažšie, musia totiž akceptovať zákaz fajčenia na verejných miestach, teda aj v reštauráciách.

Dôvodom na oslavu je aj desiaty február, štátny sviatok, ktorý pripomína, že v tento deň roku 55 pri brehoch Malty stroskotala loď s apoštolom Pavlom, ktorého eskortovali do Ríma, pretože šíril myšlienky o novom neželanom náboženstve. Svätý Pavol tu urobil niekoľko zázrakov, vďaka ktorým obrátil obyvateľov ostrova na kresťanskú vieru. Dnes sa 96 percent ľudí hlási k rímskokatolíckemu náboženstvu. Väčšina Malťanov ide aspoň raz týždenne do kostola. Nie je nič nezvyčajné vidieť mladých ľudí, ktorí v nedeľu ráno odchádzajú z diskotéky rovno do kostola. V niektorých kostoloch sa totiž začína prvá omša už o piatej ráno.

Niečo pre gurmánov

Po skončení omše môžete pohodlne kúpiť čerstvo vylovenú rybu alebo práve napečený chlieb rovno z dodávky, zaparkovanej pri chodníku pred kostolom. Ak vám budú Malťania tvrdiť, že majú najlepší chlieb na svet, neprotestujte a ochutnajte, je naozaj skvelý, najmä ten, ktorý piekli vo zvláštnych peciach na drevené uhlie. Národným jedlom je fenek, králik pečený na červenom víne, a ryba lampuka zľahka podusená na olivovom oleji a s bohatou paradajkovou a bylinkovou oblohou.

Žiadne jedlo nie je kompletné bez vína, tunajšie víno sa väčšinou vyrába z hrozna dovezeného zo Sicílie. Domáce vinohrady prispievajú k ponuke len v menšom množstve, ale dve súkromné firmy, ktoré založili filozofiu podnikania výslovne na maltskej produkcii, si zakladajú na tom, že vyrábajú víno stopercentne maltské, značkové a primerane tomu drahé. Na Malte sa vyrábajú aj dva druhy domáceho piva a špeciálny nealkoholický nápoj Kinie s horkastou chuťou po divých pomarančoch a bylinkách.

V mestečku Qormi nájdete rázovitú reštauráciu Razzett L-antik. Vyzerá ako klasický veľkostatok z osemnásteho storočia, čo nie je náhoda, ale premyslený imidž. Pri vstupe vám za osem maltských libier predajú veľký strieborný peniaz, za ktorý si môžete vybrať z ponuky tradičných jedál maltskej dediny. Miesta v tejto reštaurácii si musíte vopred rezervovať, lebo je o ňu veľký záujem. Vždy je tu plno. Sedíte pri dlhých stoloch zhlobených z neopracovaného dreva, obsluhujú vás dievčatá v jednoduchých krojoch tohto kraja, hrá ľudová muzika, a vy si vychutnávate pocit návratu do doby pred dvesto rokmi, keď bol život ešte jednoduchý a bez stresu. Na stole sa zatiaľ ešte objavia sušené paradajky a korenený kozí syr, dve špeciality, ktorých existencia je po vstupe Malty do Európskej únie ohrozená, pretože podmienky ich výroby nezodpovedajú hygienickým predpisom únie. Malťania sa ich však nechcú vzdať, budú o ne bojovať, chceli by presadiť, aby tieto tradičné výrobky mohli ďalej vyrábať práve na regionálnom základe a podľa tradičných postupov.

 

Posledná úprava 11.04.2016

Nájdete nás na FB