Furor. Tak nazvali Rimania nevídanú posadnutosť bojom a zúrivú krvilačnosť Keltov, ktorá ich ochromovala. Aby keltskí bojovníci zastrašili nepriateľa, dostávali sa krikom, spevom a rituálnym tancom do stavu vytrženia, vojaci pohŕdajúci smrťou často revali tak silno, že prehlušili desivý hrmot nespočítateľného množstva rohov a dlhých trúb. „Dokonca i ozvena sa k nim pripájala,“ píše Polybios. Akoby znásobovali živelné sily, zabúdali na seba a v tranze splývali s okolitou prírodou. Už nebojovali, oni samotní boli stelesneným bojom.

Od Čierneho mora až k obom brehom Dunaja siahala moc dáckeho kráľa Burebistu. Niekedy medzi rokmi 60 až 44 (niektorí autori pripúšťajú až rok 35 pred Kr.) panoval vládca, ktorý zjednotil roztrúsené dácke kmene a z Balkánu sa vybral na západ ako rovnocenný – a najsilnejší – súper Rimanov. Prečo sa vôbec Dákovia ocitli na strednom Dunaji, ako to, že ohrozovali Bójov, ktorí boli od nich tak veľmi vzdialení?

Bohovia, čím som si toto zaslúžil! Soľ, víno, zlaté šperky, vzácne amfory a ešte vzácnejšie jemné tkaniny, to všetko sa teraz váľa v blate, lebo títo barbari nie sú schopní vybudovať také cesty ako máme doma! A ak ich aj náhodou vydláždia, tak ich poriadne neoznačia!

„Varenie je umenie a kuchár umelec, ktorý tvorí s vášňou,“ vyhlásil len tak, medzi rečou a miešaním boloňskej omáčky, Efrem TASSINATO, kuchárska star talianskej gastronómie. Tento populárny kuchár, majiteľ reštaurácie v Padove, novinár a autor kuchárskych kníh prišiel do Bratislavy, aby tu propagoval nielen mediteránske recepty, ale aj južanské umenie vychutnávať to dobré, čo nám život môže poskytnúť.

Ak potravinársky produkt získa právo na vlastný európsky deň, to už musí byť naozaj uznávaná a obľúbená špecialita. Mozzarella di bufala je snehobiely syr z plnotučného mlieka samíc byvola, ktoré sa pasú na lúkach talianskeho regiónu Kampánia.

Pätnásť kilometrov pláží San Benedetto a po pár minútach jazdy autom kopce Monti Sibillini. Kľukaté cesty vedú k mestám a mestečkám dýchajúcim históriou a harmóniou pokojného vidieka. To je oblasť Piceno, ktorá dostala prívlastok „záhrada regiónu Marche“.

Zelené a čierne olivy, fialový baklažán, biely syr, červené paradajky, žltý citrón, zelené bylinky. Prvé, čo vnímate pri jedlách na Kréte, sú farby. To druhé je vynikajúca chuť. Kréťania milujú dobré jedlo a dobrú spoločnosť. Tak ako vo všetkých stredomorských krajinách, aj tu sa začína žiť po západe slnka, kedy sa priatelia stretávajú a bavia v tavernách minimálne do polnoci.

Kde sa končia olivovníky, tam sa končí aj gastronómia, tvrdia oddávna Gréci, milovníci dobrého jedla a priateľských posedení pri plnom stole.

Sú také sny – o domčeku na brehu mora, o chodníku, ktorým ráno po zobudení zbehnete rovno na pláž, o teplej peci a okrúhlom stole, za ktorým sa schádza rodina, o terase s výhľadom na východ slnka na horizonte, v ktorom prechádza tyrkysové more do jasne modrej oblohy. A sú takí ľudia, ktorí si taký sen splnili.

Rovinj, mesto považované za jedno z najromantickejších v celom Chorvátsku, obklopené cédrami, borovicami a píniami, balzam pre alergikov a astmatikov. Harmonicky prepája architektúru a prírodu, malebné uličky, galérie, reštaurácie, vinárne, skvelú kávu či zmrzlinu, a samozrejme množstvo možností zábavy.

Nájdete nás na FB