Na ostrove bohyne Héry

Napísala 

Vinohrady a borovice, cyprusové a olivové háje, jablone, čerešne a gaštany, omamná vôňa myrty, rozmarínu, šalvie. Ostrov Samos je jeden z najzelenších gréckych ostrovov. A jeden z najmenej skazených turistickým ruchom, čo ho radí k vhodným miestam pre rodinnú dovolenku.

Ostrov, na ktorom sa podľa mýtov narodila bohyňa plodnosti a materstva Héra a podľa dejepiscov slávny matematik Pytagoras, vďaka tomu, že zatiaľ príliš nepodľahol komercii, poskytuje dosť možností na pokojný oddych aj na príjemné objavovanie miestnych zaujímavostí.

Len umenie je večné

Ostrovania nie sú závislí len na turistickom ruchu, polovicu ich príjmov tvorí export vína, olivového oleja, zeleniny, ovocia, rýb a keramiky. Pribúdajú hotely, reštaurácie, taverny, obchody. Stavebníctvo prežíva boom, domy kupujú mnohí cudzinci, ktorí si počas dovolenky ostrov zamilovali a chcú tu žiť. Keďže Grécku sa v posledných rokoch ekonomicky darí, vracajú sa aj domáci, ktorí odišli za prácou do zahraničia. Prinášajú peniaze a skúsenosti. Jannis Loulourgas hrával v osemdesiatych rokoch na buzuki v gréckej taverne v americkom San Diegu. Keď mu buzuki v Amerike náhodou zhorelo, vyrezal si do týždňa podľa návodu nové a odvtedy ich aj sám vyrába. Na Samose žije už desiatu letnú sezónu, má tu dielňu aj vlastný obchod. V zime sa vracia do Solúnu, kde študujú jeho deti. Vyrába buzuki rôznych veľkostí, priemerná cena ľudového nástroja, ktorý sa stal hudobným symbolom Grécka, je 500 euro. Hudobník a rezbár Jannis si v dielni vyvesil nápis: Život je krátky, len umenie je večné.

Usadzujú sa tu aj cudzinci, ktorým ostrov učaroval. V Pytagorione sme našli šperkárku z Austrálie. Vydala sa za miestneho návrhára šperkov a spolu podnikajú. V horskej dedinke Koumuradei, kam sa dostanete po hodinovej ceste serpentinami, stoja vedľa seba domáce dielne s keramikou a predajňa s tkaným textilom. Predávajú v nej dve Nemky, majiteľka Eva Eleftheriou je domáca, jej manžel je americký pilot. Rodinnú firmu založila Evina babka, vnučka teraz buduje malé múzeum o babkinom tkáčskom umení. Celá oblasť hôr je známa ručnou výrobou, či už textílií, keramiky, liečivých mydiel z olivového oleja, domácim medom, bylinkami.

Čosi pre gurmánov a znalcov

„Naplňte čaše samoským vínom...“ básni lord Byron, tento znalec žien a dobrého vína, v svojom Donovi Juanovi. Od čias Hipokrata sa zachoval opis stroskotania lode plne naloženej vínom zo Samosu. Prešli storočia a aromatické víno z tohto ostrova je uznávanou značkou, ktorá si z medzinárodných výstav odniesla už stovky zlatých medailí. Na ostrove sú dva závody na spracovanie vína, jedno v Malagari, druhý v Karlovasi, miestna únia producentov hrozna i vína má štyritisíc členov, väčšina z nich pestuje odrodu Samoský muškát, ktorá rastie jedine tu. A že ide o naozaj jedinečnú chuť, svedčí fakt, že k najväčším odberateľom samoského vína patria Francúzi. Ale pozor! Miestna polícia považuje za najhorší prečin vodiča, ak po samoských cestách šoféruje opitý, neprípútaný a rýchlo. Možno aj preto, že cesty sú úzke, kľukaté, so strmými a nebezpečnými svahmi. Lemujú ich desiatky pestrofarebných včelínov. Vďaka bohatej kvetene produkujú tunajšie včely naozaj kvalitný med, stačí si dať pár lyžíc s hustým bielym jogurtom na raňajky, alebo sladký zákusok po večeri, na tú skvelú chuť nezabudnete. Niektoré recepty pochádzajú ešte z antických čias, už Pytagorovi súčasníci alebo Antonius s Kleoptarou, ktorí tu mali letné sídlo, poznali sezamové sušienky s medom, gaštanové pyré s medom a vodou z pomarančových kvetov a chalvu z medu, sezamu a orieškov.

Heraion musíte vidieť

Naša sprievodkyňa Irini je pôvodom Austrálčanka. To, že sa rozhodla študovať archeológiu na ostrove Lesbos, má na svedomí jej starý otec Grék. Počas štúdia sa zoznámila s manželom, študentom environmentalistiky, dnes majiteľom reklamnej agentúry, ktorá vydáva propagačné materiály o turistických krásach ostrova. Pokým bol ich syn George maličký, brávala ho so sebou na archeologické vykopávky. Teraz je George v škôlke a Irini pracuje ako turistická sprievodkyňa. Jej bohaté vedomosti sme ocenili v archeologickom múzeu mesta Samos/Vathy a v Heraione, chrámovom komplexe zasvätenom bohyni manželstva Hére. Heraion treba bezpodmienečne vidieť, je to raj archeológov a pastva pre oči návštevníkov.

Héra, manželka najvyššieho boha gréckeho panteónu Dia sa podľa mýtov narodila na ostrove Samos a to údajne pod gaštanom, takže jej prvá socha bola vytesaná z dreva tohto stromu. Aj prvý chrám postavený na ostrove na jej počesť bol drevený. Nebola to ktovieako vydarená stavba, mala problémy hlavne so statikou, preto ju po dvadsiatich rokoch zničili a na tom istom posvätnom mieste nechal v 6. storočí pred Kr. vládca Polykratos postaviť najväčší chrám, aký kto kedy postavil niektorému z gréckych bohov. Zrúcaniny Heraionu sa nachádzajú šesť kilometrov od mestečka so súčasným názvom Pythagorio, podľa ďalšieho slávneho rodáka z tohto ostrova. Dnes tu žije 1400 stálych obyvateľov, ku ktorým v sezóne pribudnú turisti, ktorí si prídu pozrieť kostol, hrad, zvyšky antického divadla a dve múzeá. V staroveku to však bolo centrum prosperujúcej kultúry, sídlo pre 50 tisíc ľudí. Od jeho brán viedla posvätná cesta k veľkolepému Hérinmu chrámu, ktorý naprojektoval geniálny architekt Rhoikos.

Hlavná budova chrámu bola 108 metrov dlhá a 55 metrov široká. Stĺporadie so 155 stĺpmi sa týčilo do výšky dnešných šesťposchodových budov. Starovekí stavbári nepotrebovali žiaden spojivový materiál, obrovské kamene kruhového tvaru skladali pomocou do seba zapadajúcich výstupkov a rýh, čo je princíp, ktorý odpozorovali od stavcov ľudskej chrbtice. Stavať začínali zvnútra a pokračovali smerom von, ťažké kvádre dostávali do ohromujúcich výšok pomocou kladkostroja a rampy, technikou, ktorá je známa z egyptských stavieb. Posvätný rituál sa odohrával pred dvojitým oltárom, šesť metrov širokým, šesť metrov vysokým a 36 metrov dlhým, na ktorý mali prístup len Hérine kňažky.

Vchod do chrámu strážili dve obrovské mramorové sochy mladých mužov, nazývaných kuros. Sochu jedného z nich vysokú 4,8 metra nájdete v archeologickom múzeu. Originál ohromujúcej práce miestneho sochára vykopali v roku 1980, z druhého kurosa našli len kus mramorového stehna. Takmer kompletná socha má na nohe vytesané meno toho, kto venoval peniaze na materiál aj prácu. Mimochodom, slovo sponzor je gréckeho pôvodu. Aj laikovi musí byť jasné, že ak mali starovekí obyvatelia ostrova dostatok prostriedkov na financovanie takejto úžasnej stavby aj sôch, tak si tu zrejme žili dobre.

Archeologické múzeum zhromažďuje nálezy z Heraionu a z okolia Pytagorionu. Zaujímavé sú nástroje z obsidiánu, ktorý slávil svoj zlatý vek 3000 rokov pred Kristom a ktorý je dôkazom čulo sa rozvíjajúceho obchodu, keďže na ostrove sa obsidián nenachádza. Pohľad na výbavu niekoľko tisícročí starej kuchyne prekvapí moderným a dodnes funkčným dizajnom. Používame rovnaké misy na ovocie, podobné hrnce s pokrievkami, rovnaký čajník na luhovanie čaju, lyžičky či džbány so zobáčikom na lepšie nalievanie obsahu do pohárov. Pýchou múzea je
obojručný pohár, tiež nález z Heraionu, ktorý zrejme priniesol niektorý z pútnikov ako obetný dar bohyni Hére. Z takého istého pohára pil podľa Homéra Odyseus, keď po skončení trójskej vojny zablúdil k Fajákom.

A takto vyzerá talent, symbol bohatstva jeho majiteľa. Okrúhle talenty mali rôznu hmotnosť a boli vyrobené z rozličných materiálov. Ak ste prišli na návštevu do domu, kde mali vystavené takéto talenty, dokázali ste podľa nich odhadnúť, aký bohatý váš hostiteľ je. Až postupom času sa symbol materiálneho bohatstva začal transformovať na symbol a pojem označujúci schopnosti, inteligenciu, zručnosti a nadanie, skrátka to, čo dnes nazývame talentom.

Pohár správnej miery

Samos bol domovom viacerých géniov, žil tu astronóm Aristarchos, prvý človek, ktorý hlásal, že sa Zem točí okolo Slnka a súčasne okolo vlastnej osi, a básnik Anakreón, autor poém o ženách, láske a víne. Odtiaľto pochádzal filozof a matematik Pytagoras, áno, ten, čo vymyslel známu vetu o obsahu trojuholníka a skonštruoval menej známy pohár správnej miery. Ak do tohto špeciálneho pohára nalejete nápoj len po určenú čiaru, môžete jeho obsah bez problémov vypiť. Ak si však doprajete čo i len pár kvapiek naviac, vytečie vám všetko na zem. Pytagoras určite nevymýšľal túto technickú hračku preto, aby sa z nej stalo to, čím je dnes: najkupovanejším suvenírom. Ako filozof takto vyjadroval svoje poznanie, že od života máme žiadať len toľko, koľko potrebujeme. Ten, kto nepozná správnu mieru a berie si viac, ako potrebuje, príde nakoniec o všetko.

Pod vládou boha vetra

Samos má nielen pláže, ale aj pomerne vysoké hory (1570 m), ideálne pre turistov i horolezcov. Neďaleko mesta Karlovasi sa nachádza vyhľadávaná pláž Potami. Stačí krátka prechádzka lesom a aj v najväčších horúčavách sa zrazu ocitnete pri vodopáde s jazierkom chladivej vody z hôr. Vďaka tejto vode, výškovým rozdielom medzi kopcami a údoliami a blízkosti Malej Ázie má ostrov vlastnú klímu. Preto je taký zelený, ale aj veterný. Boh vetra Aeolus si tu príde na svoje. V horúcom lete pri štyridsaťstupňových horúčavách tento fenomén iste oceníte.

Gréci využívajú silu Aeola, boha vetra aj ináč. Na viacerých miestach ostrova nájdete turbíny veterných mlynov, ktorými už desať rokov riešia zásobovanie ostrova energiou. Spolu so solárnymi kolektormi na strechách obytných domov, hotelov či penziónov, vyrábajú alternatívnu energiu, ktorej prebytky vykupuje miestna elektráreň. Veterné mlyny sú dotované z domácich zdrojov aj z grantov Európskej únie. Podporu majú aj solárne zdroje energie, veď za rok rok tu majú tritisíc hodín slnečného svetla a to je dosť na to, aby časť úžitkovej vody prišla touto alternatívnou cestou.

 

 

Posledná úprava 07.10.2021

Nájdete nás na FB