Malta v duchovných dejinách Európy

Napísala 

Ak vás zaujíma to, čo by sme mohli nazvať „duchovnými dejinami Európy“, tak by ste určite niekedy mali navštíviť maltské súostrovie. Na malej ploche ponúka milovníkom histórie skutočné lahôdky. Praveké chrámy o tisíc rokov staršie ako egyptské pyramídy, miesta, kde stroskotal a robil zázraky apoštol Pavol, no a, samozrejme, všadeprítomné pamiatky na rád maltézskych rytierov.

Maltské súostrovie tvorí päť ostrovov, z nich tri sú obývané (Malta, Gozo a Comino). Ročne ich navštívi 1,2 milióna turistov, väčšina z nich ostane na Malte, päť percent sa trajektom preplaví na tichší, zelenší a lacnejší ostrov Gozo, no a tým, ktorí túžia po absolútnej samote, je určený ostrov Comino, kde stoja len dva hotely pre turistov a dve či tri malé rodinné farmy.

Malta kresťanská

Malťania s pýchou a bez nadsádzky hovoria, že tu majú toľko kostolov, že môžu každý deň v roku ísť do iného. Jeden z nich roku 1990 navštívil aj pápež Ján Pavol II. Ak sa vyberiete do dedinky Ghar na ostrove Gozo, dozviete sa, prečo sem merala cestu hlava katolíckej cirkvi. V miestnej katedrále Ta Pinu sa totiž odvtedy, ako sa miestnemu dievčaťu menom Carmela zjavila Panna Mária, dejú zázraky. Bočné priestory chrámu sú preplnené ďakovnými listami, fotografiami uzdravených po chorobe a zachránených pri vážnej havárii, či kojeneckými oblečkami detí, ktoré sa narodili vďaka zásahu Matky Božej. Aj zlatá koruna nad hlavou sochy Panny Márie vznikla z roztavených darov veriacich. Ak sa v tomto kostole chcete pomodliť a poprosiť Matku Božiu o pomoc, máte k dispozícii ojedinelú pomôcku – v maltčine a angličtine predtlačený formulár s najčastejšími prosbami, takže stačí už len zaškrtnúť, či prosíte o zdravie svoje alebo najbližších, o porozumenie v rodine, o prácu či zdarné zvládnutie skúšky v škole, alebo o mier na zemi.

Turisti s obľubou vyhľadávajú aj pamiatky na sv. Pavla. Loď, ktorou ho roku 60 ako väzňa viezli do Ríma, blízko Malty stroskotala, v Rabate turisti obliehajú jaskyňu, v ktorej sv. Pavla údajne väznili. Na mieste Katedrály sv. Petra a sv. Pavla v Mdine podľa povestí stál dom prvého maltského biskupa Publia, ktorému Pavol uzdravil umierajúceho otca a obrátil ho tým na kresťanskú vieru.

Malta johanitov

Jedným z najčastejších suvenírov, ktorý si turisti odvážajú domov, je maltézsky kríž, symbol rádu sv. Jána Krstiteľa, ktorý ostrovu vládol 260 rokov. Maltská vláda má pre oficiálne štátne návštevy rezervovaný palác Verdala, záhrady pred ním patria k najzelenším plochám tohto prevažne kamenného ostrova. Záhrady, v ktorých v časoch rozkvetu rádu rytieri cvičili povestné maltézske sokoly, sú dnes vyhlásené za národný park a vždy koncom júna sa v nich koná folklórny festival.

Úplne na začiatku dejín rádu johanitov stáli talianski kupci z Amalfi, ktorí roku 1040 založili v Jeruzaleme prvý špitál pre pútnikov smerujúcich k Božiemu hrobu. Veľmi skoro sa k charite pridružili bojové aktivity a už na prelome jedenásteho a dvanásteho storočia sa sformoval rád rytierov sv. Jána. Mladí muži, výkvet európskych šľachtických rodov, hlavne tí druho- a neskoršie rodení, ktorým sa už doma neušla žiadna pôda, ktorú by mohli zdediť, s nadšením odchádzali do Svätej zeme, aby ju vybojovali z rúk „neveriacich“. Roku 1310 sa presťahovali na ostrov Rhodos a urobili z neho baštu západného kresťanstva. V roku 1522 priplávalo k ostrovu 400 tureckých lodí so 100 000 bojovníkmi, boj s obrovskou presilou nepriateľa prežilo len 180 rytierov, ktorým sultán Sulejman I. veľkodušne dovolil, aby ostrov opustili. Niekoľko rokov potom hľadali útočisko, až ho našli na Malte. Do správy im ju dal roku 1530 rímsky cisár Karol V., ako „nájomné“ žiadal jedného cvičeného sokola ročne. Tým vstúpili do histórie maltézski rytieri. Na vrchole slávy sa ocitli počas rokov, keď bol veľmajstrom rádu Jean Parisot de la Valletta (1557-1566).  Ten istý sultán, ktorý rád vyhnal z Rhodu, ho chcel definitívne pokoriť na Malte. Nepočítal s tým, že veľmajster Valletta, silný a schopný muž, ktorý predtým strávil rok na tureckých galejách, nechal medzitým vybudovať nad prirodzeným prístavom ostrova mesto-pevnosť s premysleným systémom obranných veží. V máji 1565 priplávala turecká flotila so 40 000 bojovníkmi. Krvavé boje trvali päť mesiacov. „Krutosť nasledovala za krutosťou. Na Mustafov rozkaz pribíjali mŕtvych rytierov na kríž, hádzali ich do mora, a aby vystrašili obrancov vyrezávali zajatým rytierov zaživa srdce z tela. Nato nechal rozhnevaný Valletta uťaté hlavy Turkov vystreľovať z dela na turecký tábor. Pri toľkých krutostiach mi padá pero z ruky...“ napísal roku 1837 Michal Kovats v svojich Dejinách maltézskeho rádu. Turci síce odvliekli do zajatia takmer všetkých obyvateľov susedného ostrova Gozo, ale Maltu nedobyli a po zdrvujúcej prehre, keď prišli o tridsaťtisíc vojakov, odtiahli. Bol to posledný pokus Turkov postupovať smerom na západ, maltézski rytieri tak zachránili západnú Európu pred osmanskou ríšou.

Posledný veľmajster rádu mal zlý sen o neblahej budúcnosti rádu, preto sa Napoleonovi, ktorý tiež ocenil strategické výhody ostrovy, vzdali rytieri úplne bez boja. Obyvatelia nadšene vítali jeho vojakov, tešili sa, že vyháňajú rytierov, ktorých považovali za utlačovateľov. Napoleon sa im za vrelé privítanie „odvďačil“ tým, že ostrov vydrancoval a keď zakrátko nato prehral námornú bitku s admirálom Nelsonom, vztýčili nad ostrovom vlajku Angličania. A tá tam viala 150 rokov.

Malta súčasná

Po bojoch o nezávislosť opustil posledný britský vojak Maltu 31. marca 1979, čo je pre Malťanov príležitosť na každoročné veľkolepé oslavy s ohňostrojmi a množstvom zjedených pečených králikov. Malta je jedinečná v tom, že tu po zmene žiadneho režimu nerúcajú sochy hláv reprezentujúcich režim predchádzajúci, a tak holuby stále robia na hlave sochy kráľovnej Viktórie to, čo holuby sochám robievajú, a v parku s názvom Horné záhrady sa v zeleni stromov nebojácne vyníma busta Winstona Churchilla. Ináč, na Malte má sochu aj americký prezident Kennedy, nepodarilo sa nám však nájsť nikoho, kto by nám vedel povedať, z akého dôvodu mu ju tu postavili.

Bývalí kolonizátori z Malty vlastne ani natrvalo neodišli, Malťania s obľubou hovoria, že sa sem vracajú „s uterákmi a v plavkách“. Najmä anglickí dôchodcovia trávia na teplom ostrove, na ktorom sa aj v zime pohybujú teploty okolo 14 oC, roky zaslúženého odpočinku, zvyčajne si tu prenajímajú apartmány na niekoľko mesiacov, čo ich mimo sezóny vyjde lacnejšie ako doma, v uzimenom Anglicku. Dnes sa Malta s takmer 400 000 obyvateľmi pripravuje na vstup do Európskej únie a na reformu sociálneho systému, ktorá navrhuje predĺžiť odchod do dôchodku na 65 rokov.

Rád nezanikol, roku 1838 presťahoval sa do Ríma, v súčasnosti má okolo desaťtisíc členov a 43 národných organizácií, všade podporujú nemocnice a domy pre starých ľudí, a ešte stále je privilégiom byť rytierom rádu sv. Jána, stávajú sa nimi len potomkovia šľachtických rodov, ktorí mali „modrú krv“ štyri generácie dozadu.

Súčasní Malťania už vnímajú 260 rokov trvajú úsek dejín, ktoré formovali maltézski rytieri, ináč ako tí, ktorí vítali Napoleona. Oceňujú to, čo rád ostrovu priniesol, paláce, nemocnicu, univerzitu, kultúru, modernejšie poľnohospodárstvo. Valletta si vysníval nepreniknuteľnú pevnosť na kamennom ostrove a tá sa stala skutočnosťou. Rytieri ako aristokrati podporovali umenie, jedným z kultových obrazov, za ktorým prichádzajú ľudia z celého sveta, je Caravaggiov obraz Sťatie Jána Krstiteľa, tvrdo realistický záznam brutálnej scény popravy Jána, ktorému rytieri zasvätili svoje životy. Knižnica rádu opatruje 60 000 zväzkov, vo Veľmajstrovom paláci sa nachádza jedna z najslávnejších zbierok zbraní v Európe,

Kontakt s arabským svetom bol pre rád veľmi prínosný, priniesol rytierom vedomosti z medicíny, ktoré vtedajšia Európa nepoznala. Rádoví rytieri postavili roku 1575 vo Vallette nemocnicu, v ktorej každý z pacientov mal vlastnú posteľ krytú čistými závesmi, pričom posteľnú bielizeň mu menili každé dva týždne. Pacienti jedli so striebornými príbormi, aby sa predišlo otravám. Rytieri si sami vychovávali aj ránhojičov, lekárnikov a ošetrovateľov, chirurgické nástroje sterilizovali a skladovali vo vákuových nádobách. V každej zo šiestich sál s chorými stál oltár, v piatok slúžil omšu sám veľmajster. Ich hlavná zásada znela: „Staraj sa o každého chorého tak, akoby to bol sám Kristus.“

Zásluhou anglickej nadvlády sa na Malte hovorí okrem maltčiny aj po anglicky. Názvy dedín v domácom jazyku vám budú pripadať krkolomné, pokým si neuvedomíte, že x sa číta ako š a g ako dž, potom zvládnete aj Marsaxlokk, Xlendi či Ggantiju. Marsaxlokk (v preklade „prístav juhovýchodného vetra scirocco“) je malebná rybárska dedinka, ktorú by ste si nemali nechať ujsť nielen kvôli jej obrovskému trhovisku tiahnúcemu sa po pobreží, ale hlavne kvôli veselým rybárskym loďkám pomaľovaným na zeleno, červeno, modro a žlto, ich tvar je taký istý ako za čias Féničanov, prvých známych obchodníkov staroveku, a na vysokej prove každej loďky tróni veľké oko, to na ochranu pred zlými duchmi na mori. 

Malta praveká

Pravekú históriu ostrova v kocke môžete absolvovať pri prehliadke Národného archeologického múzea, ale pocit ohromenia a úžasu sa vás zmocní len vonku, napríklad pri chrámovom komplexe Hagar Qi, ktorý tvorí šesť vzájomne prepojených siení postavených zo šesť metrov vysokých balvanov. Alebo pri Ggantiji na ostrove Gozo, ktorú začali stavať okolo roku 3 900 pred naším letopočtom. Je to najstaršia chrámová stavba na svete, staršia ako pyramídy v Egypte. Veda nepozná odpoveď na to, ako mohli jednoduchí rybári a poľnohospodári spred štyroch až siedmich tisícročí dopraviť tieto balvany z kameňolomu vzdialeného päť kilometrov a ešte ich aj postaviť na seba do výšky 16 metrov. Podľa mýtov je to jasné: postavila ich za jedinú noc obryňa Samsuna. Zaujímavé sú aj pôdorysy týchto chrámov, podľa jednej verzie pripomínajú ženskú siluetu, podľa inej maternicu, niekomu pripomínajú známu škôlku, ktorú skáču malé dievčatká. A je naozaj možné, že v pravekých chrámoch zasvätených Bohyni plodnosti sa vtedajšie dievčatá učili „skákať“ cez všetky lekcie, ktoré v ich jednotlivých miestnostiach chrámu učili staršie ženy a zasväcovali ich tak do umenia byť dospelou ženou.

Po najstarších obyvateľoch Malty, ktorí sem priplávali zrejme zo Sicílie, sa našli stopy v jaskyni Ghar Dalam. V Tarxiene odkryli zvyšky sochy Magna Mater, ktorá celá musela merať aspoň tri metre, a slávny zvierací reliéf dvoch býkov a prasnice, ktorá kojí trinásť prasiatok. Hypogeum blízko Paoly je pozoruhodný unikát z čias neolitu, päťtisíc rokov stará podzemná svätyňa spojená s pohrebiskom, v ktorej sa našli tisícky kostier. Malťania si svoje pamiatky chránia, do Hypogea púšťajú každý deň len obmedzený počet turistov, takže vstupenky sú vypredané vždy tak na dva-tri týždne dopredu. Návštevníkom, ktorí prichádzajú na Maltu na týždenný pobyt (a tých je väčšina), vyšli nedávno v ústrety tak, že si môžu vstupenky objednať vopred prostredníctvom internetu a to na adrese Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.. Pretože aj keby si ich chceli zaobstarať hneď v prvý deň pobytu, už by bolo neskoro.

Ostrov Kalypsó

Maltu a Gozo americký časopis Svadby označil za jednu z najkrajších destinácií pre novomanželov-potápačov. Potápači si tu napríklad môžu vychutnať potápanie medzi ruinami starej rímskej vily pod morskou hladinou. Najromantickejšou pripomienkou antického Ríma je však – obyčajná diera do skál na pobreží ostrova Goza. Podľa gréckych mýtov tu nymfa Kalypsó držala sedem rokov v zajatí Odysea, ktorý sa vracal domov po skončení trójskej vojny a stroskotal práve na brehoch zálivu, kde v jaskyni žila Kalypsó. Nymfa vylovila polomŕtveho Odysea z mora a zamilovala sa do neho. Sľubovala mu to, čo sama dávala – mladosť, krásu a nesmrteľnosť, ale on stále sedel na brehu mora a díval sa smutne smerom k Itake, kde na neho čakala verná starnúca Penelope so synom. Bohovia sa nakoniec zľutovali a prikázali Kalypsó, aby svojho zajatca pustila domov. Dokonca mu pomohla postaviť čln, dala jedlo a pitie na cestu a poslala s ním priaznivý vietor. Po osemnástich dňoch plavby Odyseus uzrel rodnú Itaku, napísal Homér. Vďaka jeho eposu teraz Gozo láka turistov tak, že sa vo všetkých prospektoch nazýva „ostrovom Kalypsó“. Keď už sme pri tom Odyseovi, romantické uličky Malty považujú filmári za perfektné kulisy na natáčanie, nakrúcala sa tu aj Trójska vojna a po uliciach Valletty sa prechádzal Brad Pitt. 

 

 

Posledná úprava 07.10.2021

Nájdete nás na FB