Každý deň na inej pláži

Napísala 

Jedna z najteplejších oblastí Jadranu s 240 slnečnými dňami ročne. Zálivy a ostrovy so 73 kilometrami pieskových pláží a s historickými pamiatkami svetového významu. Desať percent územia pokryté divokou prírodou s riekami, z ktorých sa pokojne môžete napiť. Najhlbší a najdlhší kaňon sveta. Najväčšie jazero na Balkáne. To všetko má Montenegro, Čierna Hora, krajina, v ktorej olivovníkové háje striedajú vinohrady a palmové promenády letovísk. Na vstup do Čiernej Hory vám stačí občiansky preukaz a aj keď Montenegro nie je člen EÚ, platí sa tu eurom.

V hlavnom meste Podgorica žije štvrtina z celkových 660 000 obyvateľov Čiernej Hory. Moderné mesto bez historických pamiatok má šesť vysokých škôl. Čierna Hora sa snaží žiť ako prvá ekologická krajina Európy, keďže na pobreží nemá priemysel, jedine vo vnútrozemí niekoľko fabrík (hliníkáreň, keďže sú tu ložiská bauxitu a antimónu, pivovar so storočnou tradíciou výroby piva Nikšićko a výroba obuvi).

Milovníci rýchlych áut určite poznajú rallye Montenegro, preteky, ktorým dodáva adrenalínovú príchuť 25 serpentín pohoria Lovčen s hlbokými zrázmi. Po úzkych cestách sa jazdí dobrodružne aj mimo rallye. Domáci hovoria, že sa autá stretávajú “na poštovú známku”. Cesta je totiž široká nanajvýš pre jeden pruh, nie pre dva, takže tu sa jazdí naozaj tak tesne, že pomedzi dve míňajúce sa autá by ani tá poštová známka neprepadla. Napriek tomu sme nezažili žiadnu hádku, šoféri sa vždy dohodnú, kto bude mať prednosť, aby náročný terén zvládli.

Počas letnej sezóny vám odporúčame nechať auto na parkovisku hotela a za poznávaním krajiny sa vybrať miestnou dopravou. Je klimatizovaná, všade sa s ňou dostanete rýchlejšie a bezpečnejšie, nemusíte stáť v zápchach a platiť parkovné. K hotelu Sv. Štefan, ktorý je pamiatkou UNESCO, jazdí autobus každých 15 minút. Sveti Stefan, to je 110 kamenných rybárskych domov z 15. storočia na ostrovčeku spojenom umelou šijou s pobrežím. Je to jeden z desiatich najkrajších hotelov sveta. A najluxusnejších, zariadenie tvorí nábytok v štýle Ľudovíta XIV. Okrem zlatých kľučiek na dverách umocní pocit kráľovskej dovolenky aj nádherná záhrada a prechádzky v parku sídla posledného srbského kráľa.

Podľa starých mýtov založil mesto Budva ilýrsky kráľ Kadmos s manželkou Harmóniou. Budva, metropola čiernohorskej riviéry, má dve promenády, očarujúcu architektúru, malebné uličky s kaviarničkami, cukrárňami, obchodíkmi a zlatníctvami - a dvanásť pláží, takže každý deň dovolenky môžete stráviť na inej z nich, vrátane tých s názvom Slovenská a Česká. Podľa toho, v ktorom mesiaci Budvu navštívite, zažijete festivaly, karneval, folklórne súbory, mažoretky, divadlá, jazz pod holým nebom, laserové diskotéky, najlepšie domáce kapely hrajúce naživo na brehu mora. Na tejto pláži nedávno spievali Rolling Stones i Madonna.

Boka Kotorská je po nórskych fjordoch tretím najkrajším fjordom sveta. Dva zálivy (boky) s viacerými zátokami ponúkajú pôsobivú prírodnú scenériu, divokú a pestrú zároveň. V najteplejšom zálive leží Herceg Novi, letovisko a kúpele zároveň. Kvôli liečivému bahnu mesto s historickým jadrom a modernou zástavbou predmestí okrem dovolenkárov po celý rok vyhľadávajú ľudia s chorobami pohybového ústrojenstva. Herceg Novi je nádherne zelený, nájdete tu 250 druhov paliem, ktoré počas histórie mesta doniesli zo sveta tunajší námorníci.

Mesto Kotor je najcennejšou kultúrnou a historickou pamiatkou Boky Kotorskej. Na svetový zoznam kultúrneho dedičstva UNESCO sa dostal vďaka historickej architektúre a 45 km dlhému “čínskemu múru” mestských hradieb, ktoré sa tiahnu aj po úpätí horského masívu a národného parku Lovčen.

Dvadsiateho druhého júla 1452 sa plavili dvaja bratia rybári okolo skaly vyčnievajúcej z mora, keď si všimli, že sa na nej zachytila ikona Bohorodičky. Ikonu vyzdvihli a doniesli do kostola v blízkom mestečku Perast. Na druhý deň sa však ikona opäť objavila na skalnom výbežku zvanom Škrpjel. Pochopili, že Bohorodička si sama vybrala toto miesto a tak počas nasledujúcich dvesto rokov každá loď, ktorá sa plavila okolo, vhodila do mora veľký kameň. Postupne tak navŕšili umelý ostrov, na ktorom dnes stojí kostol Gospa od Škrpjela. Bohorodička sa stala patrónkou mesta Perast. Námorníci jej z každej cesty priniesli dar a prosili Bohorodičku o pomoc, alebo jej ďakovali za poskytnutú ochranu. Tieto vzácne predmety sú vystavené v múzeu na ostrove. Je tu aj pôvodná ikona z roku 1452, aj obraz Bohorodičky vyšívaný ľudskými vlasmi. Nevesty sem prichádzajú v svadobný deň a hádžu do vody vence a kytice s prosbou, aby Gospa požehnala ich manželstvu. Vždy v júli, v deň objavenia ikony, oboplávajú ostrov slávnostne vyzdobené bárky, muži spievajú stare námornícke piesne a z každej loďky vhodia do vody jeden kameň. Mníšky na ostrove Škrpjel pestujú valeriánu, vzácne ovocie, z ktorého sa vyrábajú valeriánske kvapky a lieky pre psychiatriu.

V rozľahlých vinohradoch sa pestuje červené hrozno, z ktorého sa vyrába pýcha Čiernohorcov - víno Vranac. Exportujú aj kivi, pálenku loza, pomaranče, citróny, granátové jablká a jahňacinu.

Vychutnajte si klasiku jadranskej gastronómie, ktorou je čevabčiči, ražniči, pleskavica, gyros, štrúdľa, škvarkové pagáče, zmrzlina, skvelé zákusky, no spoznajte aj miestne špeciality. Negošova šnicľa, pomenovaná podľa vladyku Negoša, prvého korunovaného vládcu Čiernej Hory, je bravčový rezeň na prírodný spôsob plnený pršutom.

Ak si objednáte Karadžordžovu šnicľu, prinesú vám vyprážaný bravčový závitok, v ktorom je zatočená syrová plnka z kajmaku. Roky tureckej poroby zanechali stopy v jazyku aj gastronómii. K tureckej káve nedostanete lyžičku. Nádherne rozvoniavajúci nápoj vám totiž prinesú uvarený v džezve už s cukrom tak, že ho nechali niekoľkokrát prevrieť, aby sa káva správne “otvorila” a chute kávy i cukru delikátne premiešali.

Prója

Suroviny: 600 g kukuričnej múky, 5 dl horúceho mlieka, 5 lyžíc oleja (podľa tradičných receptov masť), 5 vajec, soľ

Polovicu oleja (alebo masti) rozmiešame s vajíčkami, pridáme polovicu mlieka, osolíme, štvrťhodinu dobre miešame, prisypeme múku, pridáme zvyšok mlieka a ešte raz dobre vymiešame. Pekáč vymažeme masťou, nalejeme do neho cesto a pečieme vo vopred zohriatej rúre na 200 °C. Keď prója zožltne do zlata, nakrájame ju na kocky, zalejeme zvyškom masti a vrátime do rúry, aby sa dopiekla do chrumkava.

Danica JANIAKOVÁ

 

Posledná úprava 25.03.2016

Nájdete nás na FB