I love Cyprus. Prečo? Pre toto!

Napísala 

Možno ste už ten pocit zažili: prišli ste niekam na dovolenku a zrazu ten silný pocit, toto tu poznám, tu sa cítim ako doma. Pre mňa má takúto príťažlivú energiu ostrov Cyprus. Prečo? Samozrejme pre more a príjemnú klímu, aj pre dobré jedlo a ľudí, ktorí sa vedia tešiť zo života, no najmä kvôli antickým pamiatkam. Milujem staré grécke mýty a Cyprus, ten je s nimi spojený vďaka  Afrodite, bohyni lásky a krásy, ktorá sa tu narodila a ktorú vzývali v jej chrámoch viac ako šestnásť storočí.

Bohyňa z peny zrodená

Cyperský turistický ruch má v Afroditinom kulte silný tromf, ktorý priťahuje záujem návštevníkov. Hlavné antické pamiatky prepája Aphrodite´s Cultural Route, cesta po stopách bohyne, ktorá v sebe stelesňovala mladosť a krásu, plodnosť a radosť, a hlavne všetky aspekty lásky. A kto by sa pri návšteve Cypru nešiel pozrieť na miesto, kde sa zrodilo čosi také príťažlivé? Petra tou Roumiou – toto je pláž, na ktorej Afrodita „z peny zrodená“ po prvý raz stúpila na suchú zem. Ako píše Homér, kadiaľ bohyňa šla, v jeho stupajách rástli a hneď aj kvitli tie najkrajšie kvety.

V archeologickom múzeu

Jacqueline Karageorghis je archeologička, ktorá sa roky zaoberá skúmaním kultu Afrodity. Na začiatku jej profesionálnej dráhy stála práve láska. Narodila sa vo Francúzsku, ako študentka sa počas výletu do Londýna zoznámila s cyperským študentom archeológie, písali si, navštevovali sa, zamilovali, vzali, majú spolu dve deti. Manžel je uznávaným profesorom, roky pracoval ako riaditeľ archeologického múzea.

“O tom, čo presne sa dialo počas slávností na počesť Afrodity, toho veľa nevieme. Našli sa len záznamy antických autorov, ktorí písali, že s uctievaním Afrodity začal kráľ Pafosu Kyniras,” hovorí pani Jacqueline, ktorá nás sprevádzala po archeologickom múzeu v Nikózii. “Kyniras bol zároveň aj hlavný kňaz, aj milenec kňažky, ktorá v rituáloch zastupovala bohyňu. Dievčatá, ktoré dozreli do veku pre manželstvo, sedeli vyobliekané na schodoch chrámu a čakali na cudzinca, ktorý im vhodí do lona mincu pre bohyňu a odvedie si ich do blízkych záhrad, kde sa pomilujú. Niektoré zdroje tvrdia, že dievčatá boli panny, iné to tak striktne neberú. Keď poslúžili bohyni, boli voľné a mohli žiť vlastný život”. Najväčšie slávnosti trvali tri dni, kňaz a kňažka ich otvárali posvätným rituálom. Boli to oslavy nabité sexom, ale aj športovými hrami a súťažmi v speve či recitovaní básní. Afrodita nemala rada krvavé obete, dávala prednosť kvetom, ovociu a všetkým prejavom radosti, tancu, spevu, poézii i milostným hrám. Je možné, že tento ritual slúžil aj na občerstvenie genofondu, keďže počet obyvateľov ostrova bol malý.

Ako vysoko bol hodnotený sex, vidieť aj na soškách z tretieho tisícročia p. n. l., ktoré často zobrazujú ženy ponúkajúce svoje prsia. Archeológovia vykopali malé hlinené modely chrámov. V jednom vidieť kňažku čakajúcu pri okne, v ďalšom ženu, ktorá rodí po sediačky. Je teda možné, že chrámy fungovali aj ako pôrodnice. Vieme, že v chráme v Pafose vždy horeli vonné esencie. Kňažky mali početný personál, služobnice, pisárov, spevákov, kuchárov a pekárov, remeselníkov, kaderníkov, tých, čo vykonávajú obety, chlapcov aj dievčatá. V archaických časoch bola najžiadúcejšia plodnosť a sexualita ženy, požiadavky na jej krásu prišli až s helénskou dobou. Tá spojila s bohyňou plodnosti a sexuality nové mýty a posadila Afroditu do panteónu dvanástich hlavných gréckych božstiev.

Posvätná prostitúcia

Posvätná prostitúcia v pafoskom chráme bola považovaná za váženú náboženskú povinnosť, ostrovania verili, že bez týchto rituálov by už nikdy neprišla nová jar. Aj pre Pafos to bolo terno, cudzinci, pútnici, námorníci tu nechávali veľa peňazí, z ktorých prosperoval tak chrám, ako i mesto.

Hesiodos napísal, že ženy pekné a urastené mali sexuálnu službu bohyni lásky rýchle za sebou. Niektorým však trvalo aj tri-štyri roky, kým mohli konečne obetovať panenstvo a odísť domov, vydať sa a mať deti. Byť pannou zrejme nebolo v tých časoch nič hodnotné, otcovia vozili dcéry do chrámov na kočoch, alebo ich aj mimo osláv ponúkali námorníkom. Dodnes sa na Cypre hovorí o sexualite voľnejšie, nájdete tu suveníry so sexuálnym podtónom, kľúčenky vo forme penisu a nikoho to nezaráža, domáci sa otvorene bavia o sexe, o menštruácii, o plodnosti. Aj keď pohanskú bohyňu lásky už dávno vystriedala panenská Matka Božia, od ženy sa stále čaká predovšetkým to, že porodí dieťa, najlepšie syna.

Tmavý kameň z Kouklie

Ak si myslíte, že bohyňu sexu a lásky zobrazovali v jej chrámoch ako krásnu ženu, návšteva Kouklie vás vyvedie z omylu. V zrúcaninách ďalšieho chrámového komplexu vykopali onen veľký čierny kameň, o ktorom sa zmieňuje aj Tacitus. Nevieme síce, prečo práve tento kameň stelesňoval bohyňu, no vieme, že ho starostlivo udržiavali, natierali vonnými olejmi, zdobili vencami ruží a modlili sa k nemu. Pochádza asi z vrcholu Troodosu, tvorí ho stuhnutá zemská magma a je možné, že ho dole k moru doplavila voda, keď sa rozvodnili rieky. Podobný kameň majú aj vo svätyni v Byblose v Libanone, kde tiež slúžil na posvätné účely a zobrazoval ženskú bohyňu plodnosti.

Posvätné záhrady

Názov dediny Geroskipou znamená „posvätná záhrada“. Kvitnúce záhrady tiež patria ku kultu Afrodity. Podľa mýtov práve táto bohyňa naučila ostrovanov pestovať kvety. V okolí Afroditinho chrámu v Pafose voňali ruže a myrta, ženy, ktoré chceli otehotnieť, tu dostávali granátové jablká, lebo plod s množstvom zrniek symbolizoval vysokú plodnosť. Ešte aj dnes, keď sa novomanželia vracajú z kostola domov, hodí nevesta o zem granátové jablko a ak sa zrná rozprsknú, budú mať mladí bohaté potomstvo.

Meniny sa na Cypre oslavujú viac ako narodeniny. Najčastejšie ženské mená sú Mária, Anna a Kyriakis, teda Nedeľa. K jednej Nedeli sme šli na návštevu. Volá sa Kyriaki Zannetou-Pandeli, študovala mikrobiológiu a záujemcom o život v súlade s prírodou teraz v Larnake prednáša o liečivých vlastnostiach cyperských bylín. Na Cypre totiž rastie 1900 rastlín, 141 z nich je endemických, nevyskytujú sa nikde inde na svete. V svojej štvrtej botanickej knihe Kyriaki zmapovala už 900 rastlín a ich účinky na zdravie človeka. Medzi liečivky patria aj kvety spojené s kultom Afrodity – šípky z divokých ruží s vysokým obsahom vitamínu C, olej z myrty s dezinfekčnými účinkami, omladzujúca šťava z granátového jablka, či čaj z alchemilky, ktorý uľavuje pri ženských chorobách. Dozvedeli sme sa, že v okolí Afroditiných chrámov pracovali dielne na výrobu parfémov, ochutnali sme sirup z divokého pomaranča a pozreli si záhradku, v ktorej Nedeľa pestuje mix kvetín do kuchyne i do vázy, pre zdravie i pre krásu.

Afroditine kúpele

Idalion, Kition, Tamassos, Amathous – to sú ďalšie miesta spojené so starovekým kultom uctievajúcim plodnosť a sexualitu (viď mapka). Trasa po stopách tejto božskej energie končí  (alebo začína?) v Afroditiných kúpeľoch na západe ostrova. Afrodita sa tu každé ráno pre premilovanej noci so svojím pozemským milencom Adonisom vykúpala a stala sa opäť pannou. Legenda hovorí, že voda z jej posvätného prameňa dáva tým, ktorí sa tu umyjú, krásu, mladosť a šťastie v láske. Takýto bonus k dovolenkovému relaxu vám pridá jedine Cyprus.

© Text a fotografie: Danica JANIAKOVÁ

 

Posledná úprava 25.03.2016

Nájdete nás na FB