O Etele Farkašovej sa určite dá povedať, že nepíše pre masového čitateľa. Napriek tomu, alebo skôr práve preto má svoj fanklub verných čitateľov, ktorí oceňujú jej úprimné výpovede, jej súkromné a pritom také základné pravdy o tom, čo je v živote skutočne dôležité. Farkašová je trojjediná autorka – poetka, spisovateľka a esejistka-filozofka, výnimočný zjav v slovenskej literatúre.

Prvé signály, že sa niečo deje, sme zaregistrovali okolo maminej osemdesiatky. Dovtedy bola vitálna, starala sa sama o dom na dedine, o záhradu, mala psa, mačku a sliepky. Pripravili sme jej peknú oslavu osemdesiatych narodenín, viezol som ju v aute, tešila sa, zaujímalo ju, kto všetko tam bude, a zrazu si spomenula na svoju babku, ktorá ju opatrovala, keď bola malá: „A bude tam aj moja starenka?“ Vedel som, že je zle, starenku sme pochovali pred dvadsiatimi rokmi.

Liečebný pedagóg Lukáš Behul: – Demencie a alzheimer, to je pre mňa investigatívna robota. Každého z klientov musíte poznať, hľadať v jeho minulosti, lebo on žije v spomienkach, funguje na staropamäti, a je často inde, v inom priestore, aj v inom čase. Potrebujem sa rozprávať aj s jeho rodinou, objavovať, čo mal ten človek rád, čo formovalo jeho osobnosť a jeho život, lebo tým sa často vysvetlí aj to, prečo sa teraz správa tak, ako sa správa. Je to veľmi zaujímavá práca.

Zopár stručných poznámok z prednášok o tom, ako nezatvárať oči pred prejavmi sexuality a vyvinúť riešenia dobré pre obe strany; ako zapojiť do terapie klientov muziku; ako sa pri opatrovaní naučiť hovoriť „nie“ a nevyhorieť; a ako spojiť sily samosprávy so sociálnou a zdravotníckou sférou, aby sme sa dokázali dôstojne postarať o našich slabých a chorých.

Pliaga tohto storočia, tak nazval Alzheimerovu chorobu MUDr. Tomáš  Hromádka z Neuroimunologického ústavu, keď uvádzal doobedňajšie prednášky na X. medzinárodnej vedeckej konferencii nazvanej Aktivizácia seniorov a nefarmakologické prístupy k liečbe Alzheimerovej choroby. Konferencia mapovala hlavne nefarmakologické prístupy, pretože dnes, kým ešte nemáme účinnú terapiu, sú nefarmakologické prístupy to, čo funguje.

Dvadsiaty prvý september, medzinárodný deň Alzheimerovej choroby. Vo štvrtok a v piatok si v Bratislave na konferencii, ktorú pripravilo Centrum Memory, odovzdávali skúsenosti profesionáli, ktorí sa starajú o tých, o ktorých sa už rodiny nedokážu postarať. Thesi Zak prišla z Viedne predstaviť motogeragogiku. Metódu, s ktorou pracuje, nazýva „pohyblivé mosty“, a veľmi rada vidí v jej názve namiesto všetkých „o“ smajlíky. Lebo pohyb a humor, to je to, o čo v nej ide. Zapojiť všetky zmysly a aktivizovať tých, ktorí už akoby rezignovali na vnímanie tohto sveta.

Čo vám hovorí meno Wolfgang von Kempelen? Že nič? Alebo si hneď predstavíte šachový automat v podobe Turka? Ten svojho vynálezcu síce preslávil, no on sám ho považoval za hračku, ktorá mu zničila dobré meno. Kempelen však priniesol svetu dôležitejšie vynálezy, a práve im je venovaná výstava „Bratislavský da Vinci“ v Múzeu dopravy, ktorá tu bude otvorená do 30. septembra 2018. Aj keď hlavným lákadlom je šachový automat, kto iný.

Zopár tipov na (nielen) letné čítanie: láskavý sprievodca pre ženy po päťdesiatke; román o tom, čo všetko môže do života osamelej vdovy priniesť záhradkársky kurz; príbeh spisovateľky, ktorá po rozvode hľadá nový námet a objaví nedorozumenie, ktoré takmer zničilo život niekoľkým ľuďom; rady podnikateľky iným ženám, ako podnikať a nezblázniť sa kvôli tomu; a inšpirácia z Japonska zvaná shinrin-yoku, ktorá osloví všetkých unavených a vyčerpaných, ktorí hľadajú cestu k uzdraveniu.

Nájdete nás na FB