Oslava päťdesiatky či stretnutie maturantov po tridsiatich rokoch spustí mnoho otázok. Páči sa mi človek, ktorým som sa stal? Robím to, čo ma teší? Dostávam a dávam toľko lásky, koľko potrebujem? Naplnil som svoje sny? Akoby s päťdesiatkou prichádzala aj kríza zmyslu. Načo to celé bolo? Mám ešte čas, dôvod a sily na zmenu? A ak áno, tak na akú?

„Pacienti u obezitológa najčastejšie priznávajú, že ich doterajší život bol trápením v dvoch fázach. Najskôr sa trápili, keď chudli pomocou nejakej drastickej diéty, a potom sa trápili, keď ťažko zhodené kilá kvôli jojo-efektu rýchle naberali naspäť. Mnohým sa paradoxne uľaví, keď im lekár povie, že obezitu treba jednoznačne vnímať ako chorobu,"

My dospelí, ktorí sme sa narodili a žili ešte v Československu, sa dohovoríme po slovensky i po česky. Česi nostalgicky spomínajú na slovenské televízne pondelky a neraz si povzdychnú – ta vaše slovenština je tak půvabná. Slováci radi hľadajú ťažko preložiteľné jazykové „vychytávky“. Ale čo naše deti a vnúčatá? Tu je to s porozumením horšie. 

Nájdete nás na FB