Keď rastiete pri maliarovi, zapíše sa vám to do duše. Maľovanie je naše rodinné remeslo a ja pokračujem tam, kde skončil môj otec. Mám dve dcéry. Staršia nemaľuje, učí na gymnáziu v Kovačici. Mladšia Nataša mala odmalička okolo seba farbičky a papiere. Posielala som ju von za deťmi, ale ona odmietala, že radšej bude sedieť pri starom otcovi a kresliť. Životom idem odjakživa srdcom. Preto mám srdce aj na obrazoch – u otca je jedno, u mňa dve, u Nataši tri.

Mám rada slnečnice. Keď idem cez polia k mame, zdá sa mi, že svietia, je v nich sila. Často maľujem krajinky a žitá. Mojím obľúbeným motívom je strom s dvoma rôznofarebnými kmeňmi a korunami, ktorý symbolizuje počiatok a koniec.

Maľovala som vždy, keď som mala čas, bez ateliéru, v kuchyni. Môj muž mal veľmi rád výtvarné umenie a podporoval ma, ako mohol.

Verím, že vo vesmíre existuje niečo, čo nás vedie a čo nám diktuje život – rodenie, rast... Každý z nás si v sebe nesie posolstvo, ktoré má vykonať, zavŕšiť. Preto sme dostali talenty, na ktorých máme pracovať a ukázať ich svetu.