Musíme opustiť život, ktorý sme si naplánovali. Len tak dostaneme život, ktorý nás očakáva, hovorí Anselm Grün, jeden z najobľúbenejších spirituálnych autorov dneška. Tento ekonóm v benediktínskom kláštore opátstva Münsterschwarzach napísal desiatky knižných bestsellerov, ktoré vychádzajú v miliónových nákladoch a v ktorých spája duchovné poznanie kresťana, jungiána i zenového budhistu. V češtine vyšli ďalšie dve z jeho kníh, v ktorých potvrdzuje, že toho vie veľa o umení žiť i o umení starnúť.

 „Keď chceme niečo dosiahnuť, presadiť novú myšlienku, chtiac-nechtiac sa musíme vedieť predať. S každým novým ránom pre nás začína jeden obchodný kontrakt,“ hovorí Ivana Čopová, marketingová manažérka a koučka, ktorá vedie klientov k takým zmenám v živote, aby robili to, čo ich teší a napĺňa. Pri koučovaní používa nástroje známe z marketingu.

Bill O´Hanlon síce sám seba nazýva leňochom, no v skutočnosti tento vyhľadávaný psychoterapeut napísal 30 kníh, ktoré boli preložené do pätnástich jazykov. Často sa sám seba pýtal, prečo a ako sa mohol taký lenivý človek stať úspešným. A tak vznikla jeho najnovšia kniha.

Pred dvomi rokmi vyšiel aj v češtine svetový bestseller Čeho před smrtí nejvíce litujeme. Jeho autorke – spisovateľke a textárke z mesta New South Wales v Austrálii – odvtedy vyšla ďalšia kniha, do ktorej zaradila 52 esejí venovaných hľadaniu ciest, ako žiť zdanlivo aj všedný život tak, aby sme si (nielen) pred smrťou mohli povedať, že sme prežili spokojný a šťastný život.

PhDr. Ľubica Hamarová, inšpiratívna trénerka a koučka, vo svojej práci čerpá predovšetkým z diela C. G. Junga: – Prečo ma oslovil práve Jung? Lebo si myslím, že je najbližšie k životu. Jung dáva odpovede na konkrétne problémy, je veľmi ľudský, humánny. Aj jeho archetypy, aj jeho typológia, aj práca s Tieňmi, aj on ako človek a jeho profesionálna cesta sú mi veľmi blízke. Jeho dielo je veľkým príspevkom k tomu, ako sa stať celistvým človekom.

Krízu mám permanentne a myslím si, že je to prirodzený jav. Nie v zmysle kríza ako katastrofa, nie kríza ako tragédia, ale kríza ako zmena. Rozdiel je v prijatí faktu, že vždy niečo z toho, na čo sme boli zvyknutí, prestáva fungovať. A je našou povinnosťou každý deň si všímať, že sa niečo mení, že to, čo sa prežilo, odchádza a že niečo nové prichádza – a sme povinní to nové zažiť, nachádzať v živote iné, zdravšie a inšpirujúcejšie cesty.

Pojem „flow“ definuje autor knihy ako „stav, v ktorom sú ľudia tak ponorení do nejakej činnosti, že sa im nič iné nezdá byť dôležité“. Ľudia vtedy zabúdajú na seba, na svet okolo a splývajú s tým, na čo sa sústredili. Csikszentmihalyi tento stav považuje za podstatu ľudského šťastia. 

Zrelý vek je často vekom bilancovania. Človek sa pýta: kto vlastne som, ako to žijem, som spokojný s tým, čo som dosiahol? S čím najčastejšie prichádzajú za koučom klienti, ktorí prechádzajú krízou stredného veku? Sú témy päťdesiatnika iné, ako témy dvadsiatnika či tridsiatnika?

Často hovoríme, že žijeme v strese, že toto je mimoriadne náročná doba, ktorá na nás kladie vysoké nároky – ale nakoniec vysvitne, že najhoršie je to, čo na seba kladieme sami. Že to ja som ten či tá, kto si nevie určiť správne priority, kto si zle organizuje život, kto si nenájde čas na rodinu a seba a kto si toho priveľa naložil. Človek je najväčším stresorom samého seba. - Veronika Lukáčová, Heuristic Management

MUDr. Péter Hunčík, psychiater, spisovateľ, komunikačný tréner, hosťujúci profesor na Carleton University v kanadskej Ottawe a Wesley University v Budapešti, poznámky z besedy v Zichyho paláci v Bratislave: – Každý z nás, keď ide do hĺbok, objaví svoju základnú motiváciu, skutočný dôvod, prečo robí to, čo robí.

Nájdete nás na FB