Raj som si vždy predstavoval ako knižnicu, nikdy ako záhradu. J. L. Borges
Kedysi nesmeli dievčatá ani čítať také knihy, aké dnes píšu. Anonym
Otvor knihu, výsledok príde sám. Tai-cung
V dnešných námetoch na čítanie počas dlhých zimných večerov začíname Kuchárkou z Castamaru, historickou romantikou, ktorú možno poznáte aj z filmového spracovania; vôňou medu (vrátane receptov) je naplnený rovnomenný román o hrdinke, ktorá buduje kuchársku školu a zároveň sa vyrovnáva s tragickou minulosťou svojej rodiny; štyridsiatnička Juliane rozpráva dojemný a nečakane aj vtipný príbeh o otcovi so začínajúcim alzheimerom, pre ktorého so sestrou pripravili zábavné indiánske leto; s umierajúcou matkou sa nezabudnuteľným spôsobom rozlúčila svetoznáma spisovateľka a filozofka Simone de Beauvoir; k tomu dve detektívky a jedna kniha receptov; a na záver prináša prvá dáma Islandu rozhovory s výnimočnými ženami, ktoré hovoria, prečo sa na tomto ostrove žije ženám najlepšie na svete.
O Etele Farkašovej sa určite dá povedať, že nepíše pre masového čitateľa. Napriek tomu, alebo skôr práve preto má svoj fanklub verných čitateľov, ktorí oceňujú jej úprimné výpovede, jej súkromné a pritom také základné pravdy o tom, čo je v živote skutočne dôležité. Farkašová je trojjediná autorka – poetka, spisovateľka a esejistka-filozofka, výnimočný zjav v slovenskej literatúre.
„Vidieť anjela, ktorý sa zaoberá mojou dušou“, tak definovala báseň Mila Haugová na kurze kreatívneho písania, ktorý viedla počas festivalu Ars Poetica. Jedinečná a inšpirujúca poetka pridala aj svoje skúsenosti s mimoriadne intímnou záležitosťou, akou písanie básní určite je:
V pozvánke na jedno z podujatí festivalu Anasoft litera sa objavilo slovo „selfie“. Členovia poroty literárnej súťaže si totiž všimli, že v posledných štyroch-piatich ročníkoch – a v tomto zvlášť – vidieť zreteľné sústredenie sa autorov na egodokumenty. „Je sebastrednosť novým trendom v literatúre? A prečo?“
Vlaňajšia nositeľka Anasoft Litery a Krištáľového krídla Etela Farkašová predstavila na tohtoročnej Bibliotéke svoju novú knihu Hodiny lietania. Jej texty si stabilne udržujú vysokú kvalitu, v podstate v nich viac ako o príbeh ide o filozofickú reflexiu, o schopnosť vidieť pod povrch a prinášať originálne svedectvá o časoch, ktoré žijeme. Tvorba Etely Farkašovej vyžaduje premýšľajúcich čitateľov, nie masových a povrchných, – a tých má. Prinášame stručné zápisky z myšlienkového sveta jedinečnej prozaičky, esejistky a filozofky:
Black Mask, Čierna maska, legendárny americký magazín s krikľavými obálkami a drsným obsahom zažil najväčšiu slávu v 20. a 30. rokoch minulého storočia. Aj keď časopis postupne upadal, svojím nezameniteľným štýlom ovplyvnil celé generácie tvorcov komiksov, filmov, sci-fi, počítačových hier a kyberpunku. V češtine práve vychádza výber poviedok majstrov drsnej školy, ktorí začínali publikovať na stránkach zdanlivo „brakového“ časopisu.
Francúzsky spisovateľ Bernard Minier na svojej webovej stránke uvádza, že keď ako sedemročný počúval v škole učiteľa, ktorý im čítal Robinsona Crusoa, hneď vedel, že tiež chce písať. Napriek tomu prvú knihu vydal až na prahu päťdesiatky. Zatiaľ napísal sedem detektívnych románov, Mráz adaptoval Netflix do podoby televízneho seriálu, na sfilmovanie sa pripravuje aj Skurvený príbeh. Úspešný francúzsky autor detektívnych thrillerov predstavil v Bratislave najnovší román Na kraji priepasti, v ktorom varuje ľudstvo pred umelou inteligenciou.
Zajtra (piatok a prvý letný deň) o desiatej ráno uzavrie Malokarpatská knižnica v Pezinku tohtoročný cyklus besied o knihách pre deti základných škôl. Z Brna príde spisovateľka Barbora Škovierová, ktorá má dve dcéry a (aj) vďaka tomu, že ich vychováva bilingválne, teda slovensko-česky, napísala niekoľko detských kníh, v ktorých sa pohrala s rozdielnymi výrazmi v oboch blízkych jazykoch.
Keďže tu máme leto a dovolenky, ponúkame zopár tipov na dobré čítanie: dva romantické príbehy, jeden z chorvátskych pláží, druhý z francúzskych viníc; nezabudnuteľný príbeh lásky, o ktorom rozpráva zopár starých fotografií; originálna detektívka, ktorá v sebe skrýva osem napínavých príbehov a zároveň aj návod, ako takú dobrú žánrovku napísať; Boh na ulici, alebo skúsenosti študenta sociálnej práce, ktorý strávil prázdniny medzi bezdomovcami; a nakoniec odpovede skúsených psychoteraputiek na základné otázky, ktoré si všetci kladieme: ako máme žiť, aby sme zapadli medzi ľudí, ale zároveň ostali tými, kto naozaj sme, a ako sa máme chrániť pred toxickými manipulátormi.