„Poznávat, toť veliká a neukojitelná vášeň; mám za to, že proto píši, abych poznával. Byl bych snad dosti dobrým odborníkem, kdybych se dovedl omezit na jeden obor; bohužel zajímá mě vůbec vše, co jest; proto to nemohu přivést dále než na spisovatele. Chtěl bys být všude; chtěl bys žít všemi životy na světe, chtěl bys vše znát a všude se zastavit, nasycen únavou a věděním.“

Miguel de CERVANTES y Saavedra (1547 – 1616) a Don QUIJOTE
Typ autora: génius, ktorý stále prehrával a nikdy sa nevzdal
Typ legendy: čudák, ktorý bojuje, aby urobil tento svet lepším

„Toto je trpký koniec spisovateľa, teraz ťa už nikto nebude čítať,“ takto s humorom popísal Dušan Dušek svoju prvú reakciu na to, že jeho kniha Kufor na sny bola zaradená medzi povinné čítanie pre stredné školy. Nové vydanie zbierky poviedok od spisovateľa, ktorý rád číta, vychádza s novou obálkou, ktorej autorom je Martin Šulík, filmový režisér, ktorý rád maľuje.

„Mám len jedinú radu, totiž že rozprávač nadprirodzených príbehov by mal pri rozprávaní sám pociťovať des. Potom možno dokáže odovzdať svojim čitateľom onen pocit čohosi divného a cudzieho...“ napísala Edith Whartonová, prvá dáma americkej strašidelnej poviedky ako svoj odkaz tým spisovateľom, ktorí by chceli ísť v jej stopách.

PhDr. Hana Hlôšková, CSc. študovala na katedre etnografie a folkloristiky, za tému diplomovej práce si zvolila analýzu prejavov štylizovaných ľudových rozprávačov, dizertačnú prácu venovala povestiam, historickou tradíciou sa zaoberá aj vo svojej vedeckej práci, svojim študentom prednáša o folklóre. Vo svojich prácach však striktne rozlišuje pojmy folklór a folklorizmus. Prečo?

Zabávačov poznali už v sedemnástom storočí vo francúzskych salónoch a na samotnom kráľovskom dvore. Ľudovít XIV. a jeho doba oceňovali fantáziu, rozmaznaní šľachtici prahli po dobrodružstvá bájnych hrdinov a rozprávkových postáv. Pred tristo rokmi sa uzavrela životná cesta muža, ktorý dodal ľudovým príbehom o Popoluškách, Šípkových Ruženkách a Červených čiapočkách literárnu podobu, ktorá si stále dokáže získať srdcia detských aj dospelých poslucháčov.

Markéta Dočekalová vyučuje kurzy tvorivého písania, prednáša scenáristiku na pražskej FAMU, napísala scenáre k tisícke televíznych programov, scenáristicky a dramaturgicky pripravovala najdlhší český seriál Ulice. Má aj webové stránky zamerané na scenáristiku a tvorivé písanie: www.scenare.cz. Ak teda hľadáte na knižnom trhu dobré učebnice tvorivého písania, pýtajte si tie, ktorých je autorkou.

Stalo sa. Dcéra a matka, matka a dcéra. Jeden z najdôležitejších vzťahov v živote, s ktorým sa musia vyrovnať, a vyrovnávajú – každá po svojom - generácie žien. Dve ženy s rozdielnymi názormi a postojmi, hádajúce sa pre banality – a predsa navždy spojené neviditeľnou pupočnou šnúrou.

„Chcel  som vytvoriť najcynickejšieho a najnepríjemnejšieho hrdinu svetovej literatúry – a varovať, že história sa môže opakovať a že sa to možno deje práve teraz,“ - takto naliehavo píše Umberto Eco v liste čitateľom jeho šiesteho románu Pražský cintorín.

Zdá sa, že Juraj Červenák je už na slovenskom (a dodajme, že aj na českom) literárnom nebi neprehliadnuteľná star, hlavne v žánri fantasy. Má svojich skalných čitateľov, ktorých oslovili najskôr jeho mytologické motívy z cyklu Černokňažník a Bohatier, z kníh o Bivojovi či Conanovi, potom tri diely Dobrodružstiev kapitána Báthoryho. Aj na prezentáciu jeho knižnej novinky Mŕtvy na Pekelnom vrchu prišlo veľa fanúšikov, i keď v tomto prípade ich autor prekvapil tým, že si vyskúšal nový žáner – kombináciu historického románu a detektívky.