Ktorú knihu pod stromček? Túto!

Ktorú knihu pod stromček? Túto!

Napísala 

Manuál pre tých, ktorí chcú napísať prvú knihu alebo scenár či komiks; skvelé poviedky o láske aj neláske v jednom malom meste; biografiu osudového vzťahu začínajúcej umelkyne k fascinujúcemu géniovi Kandinskému; mix vedeckých faktov a romantických citov v príbehu o pisárke zo Sieny; fejtóny na hranici novinárčiny a pábenia; psychoterapeutické rady našich prababičiek; veľmi osobnú knihu o tom, ako zvládať jedlo, kariéru, rodinu, starostlivosť o seba, kritiku, vek a chuť na čokoládu; mrazivý thriller o manželskom trojuholníku, v ktorom niekto vzal sľub „šťastne až do smrti“ až príliš vážne.

Myles McLeod – Greg Mcleod
OBJEV SVŮJ TALENT
Jak vymýšlet příběhy a postavy a jak pracovat s nápady
Edika Brno, 224 s.

Myles a Greg sú spisovatelia a scenáristi, dvojka známa ako „bratia McLeodovci“. Napísali a zrealizovali animované filmy pre také spoločnosti, ako Disney, BBC či Royal Shakespeare Company. Nedávno dali dohromady manuál pre tých, ktorí by chceli napísať vlastnú knihu, televízny seriál alebo film či komiks – no zatiaľ si netrúfajú. Alebo nevedia ako začať, a ak začnú, nedokážu pokračovať, a za najťažšie považujú, samozrejme, fázu ukončenia projektu. Myles a Gres majú okrem množstva praktických skúseností aj zmysel pre humor. A práve kombináciou skúseností a zábavy prinášajú inšpiráciu pre každú tvorivú dušu, aby dokázala prekonať štádium „od nápadu k realizácii“ a vytvoriť tak nový imaginárny svet, ktorý si nájde svojich čitateľov či divákov.

Elizabeth Stroutová
VŠECHNO JE MOŽNÉ
Albatros Media, 224 s.

Ak ste videli štvordielny televízny seriál Olive Kitteridgeová, prípadne čítali knihu Jmenuji se Lucy Bartonová, máte aspoň približnú predstavu o štýle, akým píše americká spisovateľka Elizabeth Stroutová, nositeľka viacerých významných literárnych ocenení, vrátane Pulitzerove ceny. Hrdinovia jej kníh väčšinou pochádzajú z malých amerických mestečiek, takých, akým hovoríme „zapadákov“. Ich detstvo nie je radostné, bojujú s rodinnými patológiami, zneužívaním, násilím, bolestivými traumami. Nie sú šťastní, no ako takmer všetky ľudské bytosti túžia po láske, porozumení a úspechu. Taká je aj Lucy Bartonová, ktorá sa dokázala vymaniť z biednej rodiny a vďaka štipendiu odísť do veľkomesta, kde sa stane spisovateľkou. V knihe poviedok Všetko je možné sa Lucy vracia do rodiska, ktorým je fiktívne mesto Amgash v Illinois, a pokúša sa opätovne zblížiť so svojim súrodencami. Tí však prežili iný život ako ona a ťažké podmienky, ktorým museli čeliť, de/formovali ich povahy aj postoje. Napriek tomu cítia, že sú spojení neviditeľným putom – a nakoniec všetci radi uveríme tejto výnimočne zrelej autorke, schopnej zachytiť obyčajné osudy, že aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, v skutočnosti je tu pre každého možné všetko a každý z nás si to tu krásne užije.

Mary Bassonová
ELLA & KANDINSKÝ
Metafora, 286 s.

Toto sa študentkám občas stáva, že sa zamilujú do fascinujúcej osobnosti svojho učiteľa. „Mluvil o duchu a duši umění a jeho myšlenky jí byly blízké. Když mluvil, její beztvaré myšlenky dostávaly formu a tvar a její vědomí se rozšiřovalo. V prvních dnech ho chtěla pouze potěšit. Ale po několika týdnech si stanovila náročnější cíl: ohromit ho,“ píše Mary Bassonová, lektorka Múzea umenia v americkom meste Milwaukee o dlhoročnom vzťahu ruského maliara a grafika Vasilija Kandinského a jeho žiačky Gabriely (Elly) Münterovej. Keď sa Ella zapísala do jeho umeleckej triedy, mala dvadsaťpäť rokov a netušila, ako veľmi jej tento avantgardný umelec zasiahne do života. Netušila dokonca ani to, že je už ženatý. A že keď milenka odhalí pravdu o manželke a manželka pravdu o milenke, bude on roky snívať o idylickom živote v trojici a donekonečna odkladať rozvod. A keď sa predsa len rozvedie, ožení sa s inou. Ella túži maľovať, túži sa stať uznávanou umelkyňou, túži s Kandinským objavovať nové obzory maľby. Zahodí ohľady na dobovú morálku, cestuje s milencom po celej Európe, inšpiruje ho k prevratným teóriám, ostáva však stále v jeho tieni. A to najhoršie ju ešte len čaká. Napriek bolesti z nepochopiteľnej zrady zachráni značnú časť jeho diela v čase, keď ho nacisti označili za „zvrhlé umenie“, a to i za cenu ohrozenia vlastného života. Na sklonku života daruje svoju zbierku viacerým galériám a múzeám, vrátane toho, v ktorom pôsobí autorka tohto osobitého životopisu. Príbeh veľkej lásky bez happy-endu, do ktorej zasiahla prvá i druhá svetová vojna, vyšiel v češtine vo vydavateľstve Metafora v edícií biografií známych osobností.

Melodie Rose Winawerová
PÍSAŘKA ZE SIENY
Metafora, 452 s.

Čo má spoločné úspešná neurochirurgička Beatrice z New Yorku s pisárkou a liečiteľkou, ktorá žila v talianskom meste Siena v roku 1347, počas ktorého naň dopadla morová rana? Nuž to, že ide o jednu osobu, ktorej sa náhodou podarí cestovať časom zo súčasnosti do stredoveku a späť – a ktorá je výsledkom fantázie profesorky neurologie Melodie Winawerovej z Kolumbijskej univerzity. Vzdelanie a vedecká erudícia autorky zaručujú, že stredovek v jej podaní a popis možností, ako vtedajšími prostriedkami zastaviť „čiernu smrť“, pôsobia presvedčivo. Základná scéna, v ktorej Beatrice (tá dnešná) objaví na stredovekom obraze svoj vlastný portrét, osloví pre zmenu aj romantickú časť čitateliek. Pretože toto je román pre ženy, ľúbostný, samozrejme, a s primeranou dávkou napätia. Umrie Beatrice v stredoveku na mor? Neumrie? Prenesie nebezpečnú nákazu do súčasného New Yorku? Zachráni brata? A čo bude s jej veľkou láskou k maliarovi fresiek Gabrielovi, autorovi portrétu, ktorý stál na začiatku jej opakovaných ciest časom? Kombinácia historickej fikcie, vedeckých faktov a primeranej dávky romantiky, to je recept, ktorý urobil z románového debutu lekárky a vedkyne medzinárodný bestseller.

Jerzy Pilch
NENÁVRATNĚ ZTRACENÉ LEVÁCTVÍ
Plus, 188 s.

Jerzy Pilch je poľský novinár (ročník 1952), síce v svojej domovine uznávaný a úspešný, ale to by bolo stále dosť málo na to, aby po výbere z jeho fejtónov siahli zahraničné vydavateľstvá. Jedine, že by šlo o viac ako len bežnú žurnalistiku. A Pilchovo Nenávratně ztracené leváctví skutočne patrí na najvyššie poschodie žurnalistiky, je to úroveň šírenia faktov štýlom „pábiteľov“ typu Hrabal alebo Kundera. A to za kvalitný preklad (ktorého sa brilantne zhostila Jitka Lukášová) stojí. V češtine už Pilchovi vyšla jeho najznámejšia novela U strážného anděla, presvedčivá sonda do života jedného alkoholika, a zbierka horkých poviedok Moje první sebevražda. Pilch sa netají tým, že píše o živote, väčšinou o tom svojom, a že jeho historky majú výrazne autobiografický nádych. Zároveň však presahujú tému jediného človeka a stávajú sa miestami zábavnou, inokedy tragickou výpoveďou o ľudskom údele ako takom. Taký je aj výber tridsiatich fejtónov, ktoré vychádzali v Tygodniku Powszechnom, a ktoré balansujú na hrane žurnalistiky a literatúry, či už Pilch píše o svojom dedkovi, ktorý „ide temnotou“, alebo o náladovej a zvedavej mačke privezenej z Francúzska, o literárnej tvorbe alebo o cirkevných otázkach, o Visle alebo o Krakove.

Lenka Šnajdrová
PSYCHOTERAPIE NAŠICH PRABABIČEK
Portál, 184 s.

Mladú psychoterapeutku Lenku Šnajdrovú zaujal fakt, že naši starí a prastarí rodičia – aj keď žili určite v náročnejších podmienkach, ako žijeme my – boli na tom psychicky a fyzicky lepšie ako súčasné generácie. Zozbierala súbor dobrých rád starých materí ako prežiť život spokojne a dobre, ktoré vyšli vo vydavateľstve Portál pod názvom Psychoterapie našich prababiček. Že dozrel čas nahliadnuť do tejto knihy, si našinec uvedomí vtedy, keď sa ráno ledva vymotá z postele a pri konvici na kávu mu príde na um, že jeho starí rodičia už o tomto čase mali podojené a nachované domáce zvieratá, starý otec narúbal drevo a zakúril, najedol sa a odišiel (peši!) na pole alebo do dielne a stará mať s úsmevom miesila na chlieb. Takže obaja už za sebou mali prinajmenšom ľahkú rannú rozcvičku. Nepotrebovali fitcentrá, pohybovo im dostatočne stačili bežné aktivity. Ak večer nevedeli zaspať, počítali v mysli ovečky. Obliekali sa do pohodlných prírodných materiálov, raz týždenne slávnostne do kroja, aby precítili výnimočnosť dňa, ktorý patrí oddychu a duševnému rozjímaniu. Pred pocitmi zmaru a depresiami ich chránila viera v čosi, čo ich presahuje. Večer za to, čo mali, ďakovali. Spievali. Rozprávali si navzájom príbehy, odovzdávali tak skúsenosti a hodnoty. A dobre prežitý život dokázali definovať jedinou vetou: Postav dom, zasaď strom, vychovaj dieťa. Inšpirujúce.

Margit Slimáková
VELMI OSOBNÍ KNIHA O ZDRAVÍ
Jak zvládat jídlo, kariéru, rodinu, péči o sebe, kritiku, věk a chuť na čokoládu
BizBooks, 334 s.

Margit Slimáková je známa česká  špecialistka na otázky zdravej výživy. Po rokoch strávených v Nemecku, Číne, Francúzsku a USA sa s manželom a tromi deťmi vrátili do Prahy. Margit Slimáková napĺňa obsahom navštevovaný blog, vystupuje vo vlastnej internetovej televízii, píše knihy, organizuje semináre a snaží sa presadiť zdravú výživu do škôl. Podporuje výrobu a predaj lokálnych potravín. Je presvedčená, že stav zdravia celej populácie úzko súvisí s kvalitou potravín, ktoré máme k dispozícii. Z každej krajiny, v ktorej sa vďaka manželovej práci ocitla, si doniesla skúsenosti tej-ktorej kultúry o vzťahu zdravia a jedla. Okrem farmácie študovala na rôznych zahraničných kurzoch a univerzitách a z týchto zdrojov s nadhľadom vytvorila vlastný systém stravovania. Namiesto zastaralej výživovej pyramídy propaguje metódu „zdravého taniera“, pri ktorom nie je potrebné počítať kalórie, len zaplniť tanier v správnom pomere zdravými potravinami. Jej Velmi osobní kniha pro zdraví sa medzičasom stala vyhľadávanou príručkou pre tých, ktorí sa potrebujú zorientovať v množstve často aj protichodných rád, a či už systém Margit Slimákovej prijmú, alebo si z neho zoberú len to, čo nepovažujú za kontroverzné, každý čitateľ musí uznať, že táto autorka vkladá do toho, čo robí, veľa energie a nadšenia. Cestu za zdravím považuje za jednoduchú: „jesť skutočné potraviny a jedla z nich pripravené. Vrátiť sa do kuchyne, naučiť sa variť a užívať si skvelé jedlo, priateľov a dobrú náladu. Dôležité je, samozrejme, pravidelne sa hýbať a spať. A nezabúdať na zdravý tanier s ideálnym pomerom potravín na ňom.“

Anna Ekbergová
ŠŤASTNĚ AŽ DO SMRTI
Metafora, 368 s.

„Ja len, že láska je nebezpečnejšia, ako si ľudia myslia. Jeden miluje a druhý ho opustí. Keď prejdeš tou uličkou, môže sa stať čokoľvek,“ – tak komentuje detektív Holger Andreasen najzložitejší a nevyriešený prípad svojej kariéry, ktorý sa, ktovie prečo, rozhodol povedať svojej dcére krátko pred jej svadbou. Ako varovanie? Aby si dala pozor, aby sa radšej nevydávala, lebo z milovaného človeka sa po pár rokoch spolužitia  môže stať surový nepriateľ, ktorý sa dokonca pokúsi toho druhého zabiť? Milostný thriller, tak nazvali autori knihy Šťastne až do smrti nový žáner, pre ktorý si vymysleli ženský pseudonym Anna Ekberg. Áno, nie je to preklep, autormi tejto šialenej ľúbostnej rošády sú dvaja muži. Scenárista a režisér Anders R. Klarlund a dramatik a autor kníh detských kníh Jacob Weinreich. Píše sa im spolu zrejme dobre, lebo pod iným menom (ako A. J. Kazinski) už vydali niekoľko detektívnych románov. Šťastne až do smrti však nie je typická detektívka, je to skôr psychologický román mapujúci krutú pravdu o tom, ako hlboko môžu klesnúť dvaja ľudia, ktorí sa kedysi milovali, keď z ich vášne ostane iba popol. Úspešný päťdesiatnik Christian, jeho žena Lenora, ktorá kvôli rodine opustila kariéru huslistky, a mladá milenka Zenia, ktorá toto všetko ohrozuje. Bol by to obohratý trojuholník, keby dvaja ostrieľaní autori nevypálili na čitateľa dávku šokujúcich a prekvapujúcich zvratov. Kto je vlastne vrah a kde je skutočná obeť? Odpoveď na tieto otázky detektív tuší, ale nevie dokázať. Ostáva v ňom len pachuť a nedôvera voči akémukoľvek manželskému zväzku, kým ho dcéra nepresvedčí, že napriek všetkému stojí za to sľúbiť niekomu ono „budete sa milovať a ctiť, v dobrom aj zlom“ a veriť, že niekomu to predsa len vyjde.

Ak vás niektorá z týchto kníh zaujala, môžete si ju objednať v e-shope Martinusu tu:

Posledná úprava 29.11.2018

Nájdete nás na FB