Knižné tipy. Vianoce 2022

Knižné tipy. Vianoce 2022

Napísala 

V dnešných námetoch na čítanie počas dlhých zimných večerov začíname Kuchárkou z Castamaru, historickou romantikou, ktorú možno poznáte aj z filmového spracovania; vôňou medu (vrátane receptov) je naplnený rovnomenný román o hrdinke, ktorá buduje kuchársku školu a zároveň sa vyrovnáva s tragickou minulosťou svojej rodiny; štyridsiatnička Juliane rozpráva dojemný a nečakane aj vtipný príbeh o otcovi so začínajúcim alzheimerom, pre ktorého so sestrou pripravili zábavné indiánske leto; s umierajúcou matkou sa nezabudnuteľným spôsobom rozlúčila svetoznáma spisovateľka a filozofka Simone de Beauvoir; k tomu dve detektívky a jedna kniha receptov; a na záver prináša prvá dáma Islandu rozhovory s výnimočnými ženami, ktoré hovoria, prečo sa na tomto ostrove žije ženám najlepšie na svete.

Fernando J. Múñez
KUCHÁRKA Z CASTAMARU
Clarino tajomstvo 1
Fortuna Libri, 431 s.

Touto knihou urobíte pod stromčekom radosť každej beznádejnej romantičke. Klasický príbeh o ľúbostnej vášni, intrigách a utrpení skombinovaný s výpravnými historickými kulisami (odohráva sa v Španielsku v roku 1720) zaujal aj filmárov. Minulý rok tak Netflix uviedol v premiére dvanásťdielny rovnomenný televízny seriál zo španielskej produkcie. Láska medzi vojvodom z Castamaru a jeho mladou talentovanou kuchárkou, vzdelanou sirotou z rodiny váženého lekára je síce spoločensky neprijateľná, navyše majú o vojvodu záujem aj dámy z aristokratických kruhov – zaľúbenému srdcu však nerozkážeš. Film s príťažlivými hlavnými hrdinami a dokonalým interiérom vojvodovho sídla, vrátane jeho kuchyne, v ktorej vznikajú originálne gastronomické špeciality, je vhodný aj ako pomôcka pri učení sa španielčiny. Kniha, ako vždy, prezradí viac detailov o danej dobe a jej reáliách, o uvažovaní a motivácii hrdinov, navyše omnoho lepšie zapája fantáziu. Čo dodať, v rámci žánru vyšší level.

Susan Wiggsová
VŮNĚ MEDU
Metafora, 368 s.

Žiadne rodinné tajomstvo nemôže zostať navždy skryté, hlása podtitul jedného z bestsellerov v rebríčkoch The New York Times – a tým zároveň nenápadne odkazuje, že ide o oddychovú literatúru s vyššími ambíciami, prepracovaným štýlom a originálnou témou. Autorka Susan Wiggsová pozná recept na vysokú čítanosť, jej knihy sa dobre predávajú, prekladajú a čítajú  v tridsiatich krajinách. Vo Vôni medu vystavala napínavý medzigeneračný príbeh, ktorý osciluje medzi rokmi druhej svetovej vojny a súčasnosťou. Hlavná hrdinka Isabel vyrástla so starým otcom v malebnom mestečku na haciende obklopenej ovocným sadom, zeleninovou záhradou a včelími úľmi. Do tohto malého raja na zemi sa kvôli nešťastnej láske vráti z mesta, kde pracovala ako uznávaná šéfkuchárka. V rodnom dome začína budovať kuchársku školu Bella Vista. A práve vtedy, keď sa jej sen o nadšených žiakoch, ktorým odovzdáva svoje kuchárske umenie, začína meniť na realitu, vpadne do idyly vojnový korešpondent a bezohľadne odhaľuje tajomstvá jej rodiny spojené s holokaustom a odbojom počas druhej svetovej vojny. Autorka spojila prvky historického románu, ľúbostného príbehu a vojnovej tragédie so zaujímavými informáciami zo života včiel a áno, aj s receptami, ktoré pripravila pre prvých záujemcov o jej školu varenia.

Virginie Grimaldiová
TÁTOVO INDIÁNSKÉ LÉTO
Metafora, 302 s.

Už nevie, koľko je hodín! Dôchodok rozhadzuje za krámy z teleshopingu! Zabúda kľúče vo dverách! Podpálil si vlastný dom! Otec je úplne mimo, sťažuje si štyridsiatnička Juliane svojej sestre, ktorá žije príliš ďaleko na to, aby sa mohli v starostlivosti o otca, ktorý zrejme stráca pamäť, striedať. Táto povinnosť dobrej dcéry ostáva teda na Juliane, ktorá má sedemročného syna, dobré manželstvo aj prácu, ale horko-sladké spomienky na nekonvenčného otca, ktorého obe dcéry zbožňovali a on ich nezodpovedne opustil. A teraz sa práve tá, ktorú po celý život nazýva Padavka, musí o neho starať, riešiť jeho problémy so susedmi, dôsledky zabúdania a nedomyslených činov, chodiť s ním k neurológovi a týždeň za týždňom sledovať, ako sa jej zábavný a neodolateľný otec niekam stráca. A keď sestrám odborníci na demencie radia, aby využili naplno posledné chvíle, ktoré s ním ešte môžu prežiť, pripravia pre otca, ktorý miluje indiánske príbehy, nezabudnuteľný výlet do Gallupu, mesta považovaného za hlavné mesto amerických Indiánov, na každoročný ceremoniál všetkých indiánskych kmeňov. Ak ste čítali knihy Pochopíš, až budeš veľká a Cesta na sever, viete, že ich autorka, francúzska spisovateľka Virginie Grimaldiová píše vtipné a múdre texty. V svojej (zatiaľ) poslednej knihe, ktorá vyšla v češtine pod názvom Tátovo indiánské léto, dokázala využiť humor, životnú múdrosť a láskavosť na napísanie silného príbehu o bolestnej téme a sile rodinnej spolupatričnosti.

Simone de Beauvoir
VELICE LEHKÁ SMRT
Portál, 136 s.

Keď odíde niekto, kto je nám drahý, platíme horúcimi výčitkami svedomia za fakt, že sme ho prežili. To je len jedna z nezabudnuteľných viet útlej novely, ktorá bola napísaná v roku 1964, no dodnes otrasie každým čitateľom, či skôr čitateľkou, pretože práve ženám, či už dcéram alebo matkám, je určená. Autorka, svetoznáma filozofka Simone de Beauvoir otvorene, až reportážne pravdivo popísala posledné týždne zo života svojej matky umierajúcej na rakovinu. Vzťah matky a dcéry býva často poznamenaný vzájomnými konfliktmi, manipuláciou zo strany matky a snahou dcéry oslobodiť sa, byť sama sebou. V tomto prípade to platí stopercentne, keďže autorka vyrástla v stredostavovskom náboženskom prostredí a len vďaka jedinečnému talentu a nezlomnosti sa z nej stala originálna mysliteľka a vplyvná osobnosť svetovej filozofie. Naturalistický popis umierania, zbytočná operácia a predlžované utrpenie, živočíšny boj umierajúcej o posledné zvyšky života, snaha zabudnúť na to zlé a pripraviť podmienky pre dôstojný odchod, súcit a trpezlivosť, ktoré nahradia predchádzajúce odcudzenie, to všetko zaznamenané vysokým literárnym a umeleckým štýlom. Simone de Beauvoir napísala pred šesťdesiatimi rokmi skvelý text podpory pre každú dcéru, ktorá stojí pred náročnou úlohou rozlúčiť sa s matkou, ktorá na ňu po celý život vrhala temný Tieň, s láskou a odpustením.

Bernard Minier
LUCIA
Lindeni, 396 s.

Mráz. Kruh. Tma. Noc. Sestry. Údolie. Lov. To sú názvy detektívnych príbehov francúzskeho autora bestsellerov Bernarda Miniera, ktoré spája postava kriminalistu Martina Servaza a mesto Toulouse. Mimo tejto série napísal Skurvený príbeh, ktorý sa odohráva v San Franciscu, a technologický thriller Na kraji priepasti, ten Minier prišiel predstaviť aj do Bratislavy. Hrdinkou zatiaľ posledného románu, ktorý sa odohráva v španielskom meste Salamanca, je mladá policajtka Lucia Guerrero. Spolu so študentmi kriminológie na miestnej univerzite a ich mimoriadne rozhľadeným profesorom hľadá vraha svojho kolegu a utajovaného milenca. Ten sa stal jednou z obetí sériového vraha, ktorý zavraždených ľudí inštaluje do pozícií podľa renesančných obrazov. Ak ste čítali Minierove predchádzajúce romány, poznáte jeho takmer filmový rukopis, vďaka ktorému sa od napínavých stránok jeho najnovšej knihy len ťažko odtrhnete.

Robert Galbraith
BÚRLIVÁ KRV
Lindeni, 976 s.

Verme, že všetci čitatelia dobrých detektívok už vedia, že Robert Galbraith je vlastne Joanna Rowlingová, autorka Harryho Pottera, série kníh pre deti, vďaka ktorej sa stala prvou spisovateľkou na svete, ktorá na svojich knihách a filmových právach k nim zarobila viac ako miliardu dolárov. Volanie kukučky, Hodvábnik, V službách zla, Smrtiaca biela, Búrlivá krv – to je zatiaľ päť kníh preložených do slovenčiny, v ktorých vyšetruje zločiny súkromný detektív Cormoran Strike a jeho (zatiaľ len pracovná) partnerka Robin Ellacottová. Nie sú to typické detektívky, v ktorých sledujeme zločin a cestu k vypátraniu páchateľa; Rowlingová píše skôr sociálne romány, v ktorých len akoby mimochodom ide aj o vraždu. Pre každý nový prípad je schopná vytvoriť veľkú komunitu ľudí s ich minulosťou aj prítomnosťou, s množstvom detailov, až sa niekedy čitateľ prichytí, že sa v nich síce začína strácať, ale že aj tak chce dočítať do konca, kde všetko do seba akoby zázrakom zapadne. A v Búrlivej krvi ten koniec, mimochodom prekvapivý, príde až po takmer tisícke strán. Okrem bežných prípadov detektívnej kancelárie sledujeme rok trvajúce pátranie po vrahovi dávno mŕtvej lekárky a, samozrejme, vyvíja sa aj vzájomný vzťah oboch hlavných hrdinov. V angličtine nedávno vyšla šiesta časť nazvaná The Ink Black Heart, zlo v nej pochádza z online priestoru.

Lucia Grigová
NEVYHADZUJEM!
Lindeni, 208 s.

Lucia Grigová, autorka blogu Do poslednej omrvinky, uvádza knižnú verziu svojich úsporných receptov NevyhadzuJEM slovami: „Nikto nechce vyhadzovať jedlo, problém je skôr v tom, že nevieme rýchle vymyslieť, čo uvariť z potravín, ktoré nám ostanú. Nemám rada slovo „zvyšky“. V svojej kuchyni som sa naučila, že ak ide o nedojedené jedlo, treba byť pripravený a mať osvedčené recepty.“  Zemiaková nátierka, brokolicový koláč, syrové krokety, ryžový chlieb, špagetové lodičky, chlpaté lievance, fazuľa „Divoký západ“, šampiňónový tatarák, melónové gazpacho, žemle s kyslou kapustou – to sú len niektoré  receptov na využitie príloh, ktoré ostali po nedeľnom obede, kopy cukiet aveľkej tekvice, ktoré nám daroval sused záhradkár, či zmrazeného ovocia, ktoré sme našli zabudnuté v mrazničke. Kulinársku časť uzatvárajú tri dôležité kapitoly: ako skladovať zeleninu, aby vydržala čo najdlhšie, ako skladovať ovocie, a záverečné desatoro, ako neplytvať potravinami. Vhodný a aktuálny dar práve na Vianoce, kedy sa na pár dní azda každá domácnosť „spustí“ a mrhá potravinami, aby po sviatkoch ocenila inšpiráciu k úspornejšiemu hospodáreniu v kuchyni.

Eliza Reid
TAJOMSTVO ISLANDSKÝCH ŽIEN
Ako výnimočné ženy z Islandu menia svet
GRADA, 296 s.

V origináli je v názve tejto knihy použité slovo sprakkar. Nie je ľahké ho preložiť do slovenčiny, v slovenčine pojem, ktorý označuje ženy pozitívne, silné, slobodomyseľné, nevzdávajúce sa pri žiadnej prekážke, ani nemáme, slová „výnimočné“ či „neobyčajné“ sa len vzdialene blížia k tomu, čo autorka, toho času prvá dáma Islandu píše o ženách žijúcich na tomto ostrove. Hovorí sa, že na Islande sa žije ženám najlepšie na svete, že tu je rodová rovnosť nielen teória, ale aj životná prax. Eliza Reid je Kanaďanka, na Island prišla s manželom v roku 2003. Knihu o tajomstvách tunajších žien napísala počas covidovej pandémie a potvrdila ňou platnosť islandského príslovia „oči hosťa vidia veci jasnejšie“. Vďaka rozhovorom s desiatkami žien, farmárkami, spisovateľkami, podnikateľkami, imigrantkami, ochranárkami, športovkyňami i transrodovými ženami, všetkými, ktoré idú za svojimi snami, objasnila, v čom spočíva toto tajomstvo: v tom, že na Islande sa ženy neporovnávajú s mužmi, ale podmienky, ktoré tu majú, umožňujú, aby bola každá z nich takým prínosom pre spoločnosť, akým dokáže byť.

Všetky knihy si môžete objednať tu:

Posledná úprava 30.11.2022

Nájdete nás na FB