Tichý zabijak

Tichý zabijak

Napísala 

„Veď nie som chorý, mám len vyšší tlak,“ bránia sa často v ambulanciách pacienti, ktorým lekár zrazu zakazuje fajčiť a soliť, nariaďuje diétu a pohyb, dokonca predpisuje lieky, hoci oni necítia žiadne bolesti. „Hypertenzii, teda vysokému krvnému tlaku, sa hovorí aj tichý zabijak. Mnohí ľudia roky nemusia vedieť, že ho majú, až...

...sa zrazu prejaví vážnymi problémami,“ konštatuje doc. MUDr. Štefan FARSKÝ, CSc., prezident Slovenskej ligy proti hypertenzii a vedúci kardiológ v Dome srdca v Martine.

* „Poriadne si mi zodvihol tlak,“ to je pomerne bežné vyjadrenie laika. Čo má zlosť spoločné s tlakom? Prečo tlak tak veľmi súvisí so silnými emóciami? Hrozí diagnóza vysokého tlaku najviac tým, ktorí sa často rozčuľujú?

Laické pozorovanie o „dvíhaní tlaku“ zodpovedá medicínskym faktom. V situáciách, keď sa človek emotívne angažuje, najmä keď sa rozčúli, tlak naozaj stúpa. Ľudia (ako aj mnohé zvieratá) majú tzv. vegetatívny nervový systém, ktorý sprostredkúva základné reakcie a nie je ovplyvnený vôľou. Má dve časti: sympatikus, čo je vzrušivý nervový systém, ktorý sa aktivuje pri rozčúlení a zvýšenej námahe, a parasympatikus, ten sa viac uplatňuje pri odpočinku a v spánku. V noci, keď je aktivovaný parasympatikus, krvný tlak klesá, pulz sa spomaľuje. Preto máme cez deň vyšší tlak i pulz. Dobre trénovaní športovci majú v prevahe parasympatikus, takže aj cez deň a v pokoji si namerajú 40 pulzov, zatiaľ čo obyčajný človek má pulz 60 – 70 tepov/min. Tlak nám stúpa nielen pri rozčúlení a fyzickej námahe, ale aj pri strese, v časovej tiesni. Sme nervózni, hovoríme si: Nestihnem to - a pulz nám ide hore, až sa niekedy spotíme. Je to úplne fyziologická reakcia na stres, zdedená z predchádzajúcich vývojových foriem, keď sme sa v ohrozujúcich situáciách rozhodovali, či budeme bojovať, alebo utečieme.

* Aj preto sa u lekára namieria väčšinou vyšší tlak, ako máme bežne?

Aj preto. Tiež ide svojím spôsobom o stres. Preto máme rozdielne normy na domáce hodnoty krvného tlaku a na hodnoty namerané v ambulancii. Norma u lekára je 140/90 a menej, zatiaľ čo pri domácom meraní krvného tlaku je to 135/85. Pripomínam, že pri domácom meraní tlaku je dôležitý priemer hodnôt meraných počas jedného týždňa, ráno i večer. Treba to zdôrazniť, pretože ľudia sa často vyplašia, keď si jednorazovo namerajú zvýšený krvný tlak. Jednorazová hodnota nie je dôležitá, dôležitý je priemer za týždeň. U pacientov s cukrovkou sa však snažíme dosiahnuť tlak 120/80, teda o čosi nižší, pretože ich cievy už môžu byť poškodené cukrovkou a poruchou metabolizmu krvných tukov, a ak by sa k tomu pridal ešte aj vyšší krvný tlak, všetky problémy by sa znásobili.

* Krvný tlak nestúpa len pri nepríjemných emóciách. Môže poriadne stúpnuť aj pri tých najpríjemnejších. Aký je medzi nimi rozdiel z hľadiska ohrozenia zdravia?

Sú tam jemné nuansy. Pri nepríjemnom emotívnom zážitku človeku stúpne tlak i pulz a zbledne, teda cievy sa mu stiahnu. Pri príjemnom zážitku sa nedostaví taká silná vazokonstrikcia, práve naopak, cievy sa roztiahnu, svaly aj pokožka sa prekrvia, sú teplé. Počas sexuálnej alebo športovej aktivity tlak stúpa, po jej skončení klesá. Vazodilatáciu - rozťahovanie ciev - spôsobujú aj estrogény, ženské pohlavné hormóny, preto estrogény chránia ženy do menopauzy pred chorobami srdca i vyšším krvným tlakom. Po menopauze už, žiaľ, menej.

Dedíme, alebo kopírujeme?

* Nie každý pacient úplne presne rozumie, čo mu vlastne je, keď mu lekár diagnostikuje vysoký tlak. akže čo to je - krvný tlak? A čo hypertenzia? Čo ju spôsobuje? Prečo príroda vôbec vymyslela tento mechanizmus?

Krvný tlak je tlak, ktorý máme v artériách. V organizme máme dva systémy, vysokotlakový a nízkotlakový, vysokotlakový v tepnách, nízkotlakový v žilách. Každý vie, že keď sa poškodí tepna, krv strieka, pretože v artériách je veľký tlak; keď sa však poškodí žila, krv len tečie. Krvný tlak v artériách môžeme vyjadriť ako rovnicu: je daný súčinom práce srdca a periférneho odporu. Čím viac srdce pumpuje tlak do artérií, tým viac tlak stúpa. Ale aj čím je vyšší odpor, to spomínané stiahnutie ciev, tým viac tlak stúpa, pretože má k dispozícii menší priestor. Cievy sú pružné: pri pocitoch strachu, stresu alebo námahy sa stiahnu, to znamená, že na ten istý objem krvi pripadne menší priestor a tlak sa zákonite zvýši.

Hypertenzia, teda diagnóza vysokého tlaku krvi, môže byť dvojaká: primárna a sekundárna. Sekundárna vzniká ako dôsledok iného ochorenia. Napríklad pri poškodení obličiek stúpa krvný tlak, i keď to býva aj naopak: pacient má vysoký tlak a ten mu poškodzuje obličky. Primárna hypertenzia (hovorí sa jej aj esenciálna) vzniká z nesprávneho životného štýlu. Čiže žiaden orgán nemáme chorý, ani obličky, ani žľazy s vnútornou sekréciou, v tomto prípade sme sa na svojom vysokom krvnom tlaku podpísali my sami. Sekundárna hypertenzia tvorí z celkového „balíka“ ochorení na vysoký krvný tlak len 4 %, zvyšok - 96 % tvoria prípady primárnej hypertenzie.

* A čo gény? Aký vplyv majú na tlak?

Samozrejme, existuje aj genetická predispozícia, ale je menej významná ako životný štýl. Geneticky sa na vyššom tlaku podpisujú aj iné mechanizmy, napríklad niekto viac zadržiava v organizme vodu. Prečo má genetika menší vplyv na tlak ako naše správanie, náš životný štýl? Pacientom sa to pomerne ťažko vysvetľuje, lebo oni radi hovoria: Moja mama, môj otec majú vysoký krvný tlak, aj ja ho budem mať. Ale je to genetika? Nejde skôr o kopírovanie spôsobu správania, stravovania, nedostatku pohybu? Aj otec sa vždy ponáhľal, aby všetko stihol, aj syn sa stále ponáhľa. Zdedil teda diagnózu alebo len kopíruje otcove myslenie?

Pravidlo polovice

* Čo hovoria štatistiky? Koľko percent ľudí v päťdesiatke trpí na vysoký krvný tlak?

V päťdesiatke je asi tretina ľudí ohrozená vyšším tlakom. S postupujúcim vekom stúpa prevalencia hypertenzie. Čím je človek starší, tým má vyššie šance, že bude mať vysoký tlak - nielen kvôli prehreškom v životospráve, ale aj kvôli starnutiu ciev. Cievy, ktoré sa sťahujú v záťažových situáciách, už nie sú také pružné, aby sa dokázali dokonale uvoľniť. Strácajú elasticitu, usadá sa na nich vápnik a cholesterol, čo vo vyššom veku spôsobuje tzv. izolovanú systolickú hypertenziu, teda stúpanie horného, systolického tlaku. V šesťdesiatke je už hypertenziou ohrozená polovica populácie.

* A koľko percent z chorých ľudí sa aj lieči?

Donedávna platilo „pravidlo polovice“ – zo všetkých ľudí, ktorí majú vysoký krvný tlak, len polovica vie o tom, že ho má. Z tých, ktorí to vedia, sa len polovica lieči, a z nich len polovica sa lieči tak, že dosahuje cieľové hodnoty, o ktorých sme hovorili. Dnes už to tak úplne neplatí, lebo situácia sa v posledných rokoch zlepšila. Ľudia sú informovanejší a niektorí aj disciplinovanejší; k dispozícii máme čoraz účinnejšie lieky; a záleží aj na kvalite lekára, či si dokáže získať pacientovu dôveru, či ho dokáže tak zainteresovať do liečby, aby sa na nej aktívne podieľal. Musí si doma pravidelne merať tlak, značiť si, v akých situáciách mu stúpal, akú diétu dodržiava, kedy a koľko cvičí, a na základe tohto prehľadu môže lekár upravovať ďalšie kroky. Lekár musí pacienta často presvedčiť, aby pravidelne užíval lieky, pretože hlavne muži vyberú jedno balenie a myslia si, že sa liečba skončila. Musím zdôrazniť, že vysoký krvný tlak je celoživotná choroba. Len málokedy sa podarí pacientovi tak zásadne zmeniť životný štýl, že mu aj tlak klesne na normálne hodnoty. Väčšinou musí lieky brať celý život. Preto je také dôležité, aby nebol pasívny.

* Vieme, že „tichý zabijak“ pôsobí zákerne: človek má vysoký krvný tlak a ani o tom nevie. Prejaví sa občas aj nejakými varovnými príznakmi?

Najčastejšie ide o bolesti hlavy, keďže v hlave vzniká väčší tlak. Niektorí pacienti už vedia, že im tlak stúpa, lebo cítia také zvláštne napätie v hlave. U niekoho však môže byť prvým príznakom porážka. Zrazu mu praskne cieva, hoci vôbec netušil, že má vysoký tlak. Ten totiž nie je spojený so žiadnou bolesťou, so žiadnym odumieraním tkaniva, ako napríklad pri infarkte. Občas môže človek vracať, mať závraty, neostré videnie, opuchy, tieto príznaky sú však spojené až s veľmi vysokým tlakom - nad 230 a viac. Ale to už sme pri extrémoch. V prípade bežných hodnôt vysokého tlaku krvi do 160 až 170 mmHg človek väčšinou necíti nič.

Keď sa hypertenzia nelieči

* V čom spočíva najväčšie nebezpečenstvo tejto diagnózy, ak ju človek ignoruje? Aké komplikácie so sebou prináša neliečený vysoký krvný tlak?

Časté sú porážky, ako sa ľudovo pomenúva fakt, že človeku praskla cieva v hlave a vzniklo krvácanie do mozgu. Menej častá je tzv. disekujúca aneuryzma, teda roztrhnutie aorty. Aorta je hlavná cieva, ktorá ide z ľavej komory srdca do krvného obehu. Je to miesto prvého dotyku srdcom vyvrhnutej krvi do cievneho systému. Vysoký tlak poškodzuje stenu aorty do takej miery, že medzi jej vnútornou výstelkou a svalovou vrstvou, ktorá ju obopína, vznikne trhlina, vyduje sa (aneuryzma znamená výduť) a do steny aorty sa dostane krv. Niekedy praskne aorta úplne a prináša okamžitú smrť. A pritom prasknúť môže nielen pri rozčúlení, ale napríklad aj pri obyčajnom zatlačení na stolicu. Ale aj keď nevzniknú podobné závažné krvácavé prejavy, vysoký krvný tlak poškodzuje cievnu stenu, ktorá sa stáva náchylnou na aterosklerózu, a vznikajú náhle poruchy prekrvenia mozgu, tzv. ischemické mozgové príhody.

Nepriamou komplikáciou hypertenzie je aj srdcový infarkt. Najprv musí vzniknúť skleróza ciev, ktoré poškodzuje cholesterol, vysoký krvný tlak a fajčenie. Tým sa cieva sklerotizuje, do jej steny sa ukladá vápnik a cholesterol, cieva sa zužuje, až sa upchá. Upchatie srdcovej koronárnej cievy, to je infarkt.

Vysoký krvný tlak môže postupne zapríčiniť aj zlyhávanie obličiek. V obličkách máme klbká ciev, zvané glomeruly. Cieva prichádzajúca do obličiek sa totiž rozčlení na niekoľko tenších ciev a tie sa rozdelia až na kapiláry. V klbôčkach kapilár sa filtruje krv a tvorí moč. Vysoký krvný tlak poškodzuje jemné kapiláry, vzniká glomeruloskleróza. Také klbká už horšie filtrujú krv. Alebo sa poškodí membrána v glomeruloch: najprv vznikne albuminúria (albumín v moči) a potom diagnostikujeme bielkoviny v moči. Filtrovanie krvi sa sťažuje, hromadia sa dusíkaté látky, stúpa hladina kreatinínu v krvi. V najťažších prípadoch sa stav pacienta môže zhoršiť až tak, že potrebuje dialýzu.

Hypertenzia poškodzuje celý organizmus, pretože všade máme cievy, na ktoré pôsobí vysoký krvný tlak negatívne. Hypertonici napríklad často krvácajú z nosa. Ak praskne niektorá cievka v očnom bielku, hneď zbadáme drobné zakrvácanie. Donedávna sme vysoký tlak klasifikovali podľa zmien na očnom pozadí. Na očnom pozadí totiž môžeme priamo pozorovať stav ciev a stupeň ich poškodenia.

Problém číslo jeden - obezita

* Lekári presviedčajú každého pacienta s vyšším tlakom, že má predovšetkým prestať soliť. Darí sa im to? Aké sú výsledky podobných kampaní?

Niečo sa podarilo. Ľudia už napríklad vedia, že pri vyššom tlaku majú uprednostňovať minerálky s nižším obsahom soli, najviac 200 až 300 mg/l. Zatiaľ však u nás neplatia také predpisy ako v zahraničí, ktoré výrobcom nariaďujú povinnosť uvádzať priamo na obale výrobku presný obsah soli. Anglickí aktivisti na poli prevencie hypertenzie majú vynikajúci program, ktorým bojujú za zníženie obsahu soli v potrave. Okrem toho, že edukačným programom presviedčajú ľudí, aby menej solili, zamerali sa aj na potravinárskych výrobcov a poukazujú na zbytočne vysoké množstvá soli, ktoré pridávajú do potravinárskych výrobkov, hlavne mäsových. Mäsový priemysel solí totiž veľmi rád, a to z troch dôvodov: slaná chuť soli jednak prekryje nekvalitnú potravinu, ak treba; po druhé, lacná soľ nahradí drahé mäso, pretože stiahne do seba vodu a výrobok potom viac váži; po tretie, slaná chuť vyvoláva väčšiu chuť ďalej konzumovať. Na Slovensku by sme tiež potrebovali presný monitoring obsahu soli v mäsových výrobkoch a podobnú kampaň.

* Čo považujete za najdôležitejšiu úlohu v súvislosti s hypertenziou?

Jednoznačne zvládnuť epidémiu obezity. Pretože obezita u nás už dosiahla charakter epidémie. A pretože pokles hmotnosti jednoznačne vedie k poklesu krvného tlaku. Je to veľmi dôležitá nefarmakologická intervencia. V súčasnosti sa razí pojem tzv. metabolického syndrómu. Je to spojenie brušnej obezity, poruchy metabolizmu krvných tukov a glukózy v kombinácii s vysokým tlakom. To celé má spoločného menovateľa, ktorým je inzulínová rezistencia. Telo slabo reaguje na vlastný inzulín. Ak metabolický syndróm trvá dlho, obyčajne prejde cez obezitu do cukrovky. Prebieha to takto: päťdesiatnik je väčšinou niečím stresovaný, snaží sa splniť všetky úlohy, ktoré dostal v práci alebo doma, alebo ktoré si sám pred seba postavil. Žije pod tlakom časovej tiesne, nevyspí sa dobre, na stres reaguje tým, že má chuť na sladké, pretože sladkosti mu dodajú energiu, ktorú potrebuje na to, aby bol zase schopný niečo urobiť. To je jeden dôvod, pre ktorý priberá. Druhým je fakt, že sa menej hýbe v porovnaní s rokmi, keď bol mladý, ale množstvo prijatej potravy zostáva rovnaké. A ako sa odtiaľ dostane k hypertenzii? Tlak mu stúpne preto, lebo brušný tuk je metabolicky a dokonca aj hormonálne aktívny a produkuje hormóny vedúce k zvyšovaniu krvného tlaku. Hormóny vyvolajú inzulínovú rezistenciu, inzulín dostane do buniek menej cukru, a tým stúpa hladina cukru v krvi. Cholesterol síce nemusí stúpať, ale stúpajú tzv. triglyceridy (triacylglyceroly) a klesá tzv. „dobrý“ cholesterol HDL. To je obraz metabolického syndrómu, typickej obezity stredného a staršieho veku. A majú pravdu tí, ktorí tvrdia, že všetko je v hlave, aj priberanie. Ak si človek nenájde čas na seba, ak sa celý deň naháňa v práci alebo pri plnení povinností v domácnosti, ak si na seba nenájde hodinku, počas ktorej by sa mohol uvoľniť, venovať sa pohybu aj relaxácii, zamyslieť sa nad tým, čo bude jesť, aby to bolo zdravé, tak zase skončí v strese, unavený na gauči, so sladkosťou v ruke, pretože nervy potrebujú cukor, žiadajú si čokoládu, nič iné ako cukor totiž nevedia spracovať. Tak sa uzatvára začarovaný kruh. Začína sa stresom, stres vedie k obezite, tá dvíha tlak...

Efektívna prevencia

* Liga proti hypertenzii propaguje hlavne prevenciu a nefarmakologické postupy pri liečbe vysokého krvného tlaku. Na akých základoch je založený jej program?

Prvým bodom je redukcia hmotnosti v prípade nadváhy a obezity. Druhým je zníženie príjmu soli, tretím redukcia pitia alkoholu. Odporúčame najviac dva poháre červeného vína denne pre mužov a jeden pohár pre ženy. Červené víno preto, lebo z Francúzska je známy ochranný faktor antioxidantov, ktoré červené víno obsahuje, na srdce, pravdaže, pri jeho umiernenom pití. Od troch drinkov vyššie však už krvný tlak znovu stúpa. No a veľmi dôležitá je fyzická aktivita, pravidelný tréning aspoň štyridsať minút a aspoň štyri razy za týždeň. Už v úvode som spomínal, že pravidelným fyzickým tréningom sa v čase medzi cvičeniami aktivuje parasympatikus, neurovegetatívny systém, ktorý je spojený s uvoľnením napätia v cievnej stene a tým tlak klesne. Keď totiž začnete cvičiť a dodržiavať zásady zdravého životného štýlu, cholesterol a tlak vám môžu klesnúť v priebehu troch-štyroch týždňov! Tak rýchle sa objaví priaznivý efekt, tak efektívne funguje prevencia. Keď však prestanete pravidelne cvičiť, ešte tri mesiace vám potrvá priaznivý účinok cvičenia na krvný tlak, potom prestane pôsobiť. Takže zmeny v stravovaní i pohybové aktivity by mali byť trvalé.

* Aký druh pohybu odporúčate?

Vytrvalostné cvičenia – rýchlu chôdzu, turistiku, beh na lyžiach, plávanie, bicyklovanie. K tomu diétu, zdravší spôsob stravovania. Pacienti, ktorí chodia k nám do Domu srdca a potrebujú schudnúť, najskôr celý týždeň zaznamenávajú do tabuliek svoj spôsob stravovania; kedy jedli, čo jedli, prečo a kde. Potom spolu preberieme všetky chyby, ktorých sa dopustili, a dostanú kalorické tabuľky, aby si vedeli prepočítať svoj kalorický príjem. Väčšine stačí prejsť na redukčnú diétu, okolo 1 300 kalórií/deň, výnimočne musíme začať na menšom príjme, asi tak 1 000 kalórií. Každý si sám dokáže zistiť, čo môže jesť, aby sa do tohto nízkokalorického príjmu vmestil, prípadne pochopí, že ak bude každý deň štyridsať minút cvičiť, môže zjesť priemerne o 400 kalórií viac (podľa druhu cvičenia).

Môžem povedať, že ľudia sú z roka na rok uvedomelejší a snažia sa urobiť niečo pre svoje zdravie. Ešte pred desiatimi rokmi boli vegetariáni raritou, ale dnes sa im už nikto nesmeje. Ľudia už začínajú robiť niečo pre svoje zdravie, viac by však mal urobiť štát. Nemotivovať ľudí strachom z choroby: Budeš chorý, budeš platiť, ako to robí dnes, ale naopak, motivovať ich pozitívne, odmenou v prípade, keď bude zdravý, keď sa mu podarí nefarmakologicky znížiť vysoký tlak, cholesterol či hmotnosť, keď prestane fajčiť. Odmenou vo forme bonusov by pacienti mohli „platiť“ v kúpeľoch, vo fitcentrách... Lekári by mali s pacientmi viac preberať nefarmakologické možnosti liečby, klásť väčší dôraz na zmenu stravovania, podrobne im vysvetliť pravidlá nového životného štýlu, zriadiť si pri ambulancii fitnes, prípadne spolupracovať s fitnes, ktoré by mohli od ministerstva dostávať certifikáty. Pripravili sme projekt pozitívneho prístupu k zdraviu pre pacientov aj pre lekárov; financovala ho Svetová banka. Či sa však dostane do života, to závisí od ministerstva zdravotníctva.

Keď diéta nestačí

* Vo vážnejších prípadoch je potrebná farmakologická liečba. Aké sú možnosti liečby vysokého krvného tlaku?

Samozrejme, musím to povedať, väčšinou sú potrebné aj lieky. Máme k dispozícii širokú škálu, kvalitné novinky v piatich skupinách. Diuretiká znižujú krvný objem, pretože pacient po nich močí. Zmenší sa objem, klesne aj tlak. Druhé sú betablokátory, ktoré blokujú sympatikus. Menej búši srdce a tlak tak veľmi nestúpa. Tieto lieky síce chránia srdce, ale samotným cievam nebránia až tak v stiahnutí. Potom máme tzv. kalciové blokátory. Každý sval, každá svalová bunka potrebuje vápnik na to, aby sa stiahla. A keď blokujeme kalciovými blokátormi vstup vápnika do bunky, dosiahneme zníženie kontrakcie. Štvrtá skupina liekov sú tzv. ACE-inhibítory, ktoré pôsobia inhibične na enzým potrebný na vznik angiotenzínu, látky sprostredkujúcej stiahnutie cievy. Poslednou skupinou sú blokátory receptorov na angiotenzín, ktorý potom nemôže vyvolať stiahnutie cievy, pretože receptor je obsadený liekom.

* Aké majú vedľajšie účinky?

Všetky lieky, a nielen tie na hypertenziu, majú také či onaké vedľajšie účinky, aj keď v tomto prípade sú vzhľadom na vysoký počet liečených ľudí na svete takmer zanedbateľné. Ja svojím pacientom hovorievam, že riziko z toho, ak si vysoký tlak nebudú liečiť, je omnoho vyššie ako riziko vyplývajúce z možných vedľajších účinky liekov. A na tento argument reagujú.

Jedným z pomerne častých vedľajších účinkov pri ACE-inhibítoroch je úporný suchý kašeľ. Považujem za potrebné na to upozorniť, pretože sa často stáva, že pacient chodí aj mesiace za krčnými či pľúcnymi lekármi, a pritom stačí vysadiť tento liek a nahradiť ho iným.

* Niektorí pacienti neveria digitálnym tlakomerom. Sú ich obavy oprávnené?

Z digitálnych tlakomerov netreba mať obavy. Jednotlivé krajiny Európskej únie postupne zakazujú ortuťové tlakomery kvôli rizikovej ortuti a prechádzajú na digitálne meranie. Ani ja už v ambulancii nemeriam tlak ortuťovým tlakomerom, ale digitálnym. Treba si však dať pozor pri kúpe, aby ste nekúpili brak, lebo aj také sú na trhu, takisto ako sú už u nás dostupné aj tie najkvalitnejšie značky. Pred kúpou sa vždy presvedčte, či ide o klinicky overený prístroj, či má skúšky na presnosť podľa protokolu BHS alebo AAMI. Ak prešiel týmito testmi, znamená to, že meria tlak presne.

 

Viac informácií nájdete v knihe:

Danica Janiaková

Čo s načatým životom?

Muž a žena na prahu päťdesiatky

192 s., 5 eur

Objednávajte na 0908 069 388 alebo na info @ klub50.sk, poštovné neplatíte.

 

 

 

Posledná úprava 23.08.2016

Nájdete nás na FB