„Vidieť anjela, ktorý sa zaoberá mojou dušou“, tak definovala báseň Mila Haugová na kurze kreatívneho písania, ktorý viedla počas festivalu Ars Poetica. Jedinečná a inšpirujúca poetka pridala aj svoje skúsenosti s mimoriadne intímnou záležitosťou, akou písanie básní určite je:

Boli roky, keď som pil extra ligu. Akoby som sa pre tú lekciu s alkoholom narodil, otec spomínal, že som ako malý na jednej svadbe omylom vypil pálenku a nič, žiaden rev. Rodičia odchovaní na drsnom Podpoľaní dávali deťom „koštovať“ doma pálenú chabzďovicu „na lepšie trávenie“, nič zlé na tom nevideli. Na vysokej škole som sa rozpil totálne, hlavne pivo, až dvadsaťpäť pív denne – čo sa na štúdiu odzrkadlilo tak, že ma v treťom ročníku vyhodili.

Študentom histórie na univerzite v Yorku, kde kedysi študoval, odkázal, že si určite neužijú toľko zábavy, ako on. „V skutočnosti som väčšinu času presedel v knižnici,“ – smial sa na besede v čitárni U červeného raka anglický spisovateľ a historik Richard Blake.

Primitívny humor s intelektuálnym nadhľadom. Cynický a vulgárny sociopat. Ufrflaný mizantrop s expresívnym slovníkom. Depresívny tridsiatnik bez ženy a s divnými priateľmi, s ktorými rieši otázky, či existuje Boh, prípadne aký zmysel majú mužské bradavky.  Napriek tomu - alebo práve preto - ho máme radi. Zoznámte sa, to je Rudo, komiksová postavička a alter ago Daniela Majlinga.

V pozvánke na jedno z podujatí festivalu Anasoft litera sa objavilo slovo „selfie“. Členovia poroty literárnej súťaže si totiž všimli, že v posledných štyroch-piatich ročníkoch – a v tomto zvlášť – vidieť zreteľné sústredenie sa autorov na egodokumenty. „Je sebastrednosť novým trendom v literatúre? A prečo?“

Kornel je dobrý z úcty k životu, hovorieva manželka Kornela Földváriho Naďa. „Kornel, keď píše, nie je len dobrý, je výborný,“ dodal k tomu Tomáš Janovic na krste Földváriho novej knihy Až pod čiernu zem.

Mysteriózny horor o návrate do krajiny detstva a mrazivom tajomstve, ktoré s nečakanou hrôzou dopadne na štyroch bývalých spolužiakov. Kto ešte nestihol prezentáciu Karikovho Strachu, tu nájde zopár autorových myšlienok o knihe i tvorbe ako takej, ktoré odzneli na Bibliotéke.

Raj som si vždy predstavoval ako knižnicu, nikdy ako záhradu. J. L. Borges

Kedysi nesmeli dievčatá ani čítať také knihy, aké dnes píšu. Anonym

Otvor knihu, výsledok príde sám. Tai-cung

Matička s drápy, které nepustí. Tak svojho času pomenoval Prahu, mesto s neopakovateľne magickou atmosférou, Franz Kafka, jeden z najoriginálnejších literárnych zjavov 20. storočia. Praha a Kafka, Kafka a Praha. Pre mnohých návštevníkov mesta, ktorí sem prichádzajú z celého sveta často práve kvôli kafkovskému mýtu, dva takmer splývajúce pojmy. Sám Kafka by zrejme mal problémy vyrovnať sa s tým, akou turistickou atrakciou sa stal.

Báječné šesťdesiate roky! Ešte sa len začínajú a už všade cítiť závan voľnosti. Na karnevale v jednej zo súkromných víl v Malibu zažiari originálny kostým. Tá žena je nahá, nie, nie, len vyzerá ako nahá, má na sebe ružový priliehavý trikot, namiesta klobúka si nasadila vtáčiu klietku, z nej vyberá popísané papieriky a rozdáva ich všetkým naokolo. Berte si, to je moja krv premenená na vety v románoch, dávam vám svoju dušu, som posadnutá písaním a výsledkom mojej posadnutosti sú tieto slová...!

Nájdete nás na FB