Dnešná žena prežije tretinu života v estrogénovom deficite

Dnešná žena prežije tretinu života v estrogénovom deficite

Napísala 

„Priemerná dĺžka života ženy na Slovensku je 77,2 roka. To znamená, že ak menopauza, oná posledná menštruácia ako nevyhnutná hranica vyhasínania činnosti vaječníkov, a s tým súvisiace telesné i duševné príznaky, u nej nastane vo veku okolo päťdesiatich rokov, prežije tretinu života v estrogénovom deficite,“...

... upozorňuje MUDr. Anna BOHÁČIKOVÁ, primárka Gynekologicko-pôrodníckej kliniky FNsP akad. Dérera v Bratislave, ktorá zároveň vedie poradňu pre poruchy klimaktéria a postmenopauzy. „A to je príliš dlhý čas. Keby bol počas neho ženský organizmus bez ochrany ženskými hormónmi, trpel by po mnohých stránkach. Preto odporúčame estrogénovú substitúciu.“

* Dnešné ženy o menopauze a následnom období klimakterických ťažkostí, ktoré sprevádzajú postupné vyhasínanie činnosti vaječníkov, väčšinou už niečo čítali alebo počuli od starších príbuzných či priateliek. Napriek tomu každú ženu zaskočí, keď zistí, že sa čosi deje práve s ňou. Pripadá si, akoby ju zradilo vlastné telo. Roky všetko klapalo takmer bez problémov - a zrazu silné krvácanie, nevysvetliteľný smútok, návaly horúčavy a nočné kúpanie sa v pote, ťažkosti so sústredením a výpadky pamäti, podráždenosť a nespavosť, príšerná únava bez vonkajšej príčiny, výkyvy nálady. Akoby odrazu vstúpila na neznáme územie. Samozrejme, existujú aj šťastnejšie ženy, ktoré prejdú týmto obdobím takmer bez problémov. Dá sa odhadnúť, koľko percent žien má také závažné príznaky klimaktéria, že s nimi musí navštíviť lekára?

Bol by to naozaj len odhad. Neexistujú štatistické údaje, ktoré by tento jav dokumentovali. Veď ešte pre generáciu rodičov dnešných päťdesiatničiek bolo tabu hovoriť, že žena má napríklad návaly. O tom, že je v klimaktériu, sa mlčalo, s takými vecami sa nechodilo von. Je fakt, že ide o individuálne prežívanie, nie všetky ženy pociťujú klimaktérium negatívne, niektorým však jeho príznaky dokážu poriadne skomplikovať súkromný i pracovný život.

* V akom veku sa zvyčajne začína a končí klimaktérium? Má naň vplyv genetika v zmysle príslovia „Aká matka, taká Katka“? Stačí teda, aby sa žena porozprávala so svojou matkou a starou mamou, a hneď zistí, kedy asi môže očakávať tento dôležitý životný predel, alebo ide o komplikovanejší mechanizmus?

V našich zemepisných šírkach klimaktérium nastupuje v rozmedzí od štyridsiatich piatich do päťdesiatich piatich rokov. V priemere trvá od dvoch do siedmich rokov, teda aj v tomto je to výsostne individuálna záležitosť. Genetický vplyv je dosť silný. Sú rodiny, kde v ženskej línii vidieť buď skorší, alebo, naopak, neskorší nástup klimaktéria, ale nie je to pravidlo; dcéra predsa nemusí vždy všetko zdediť po matke. Môže toho viac zdediť po otcovej línii a potom je všetko ináč. Menopauza najčastejšie prichádza vo veku päťdesiat až päťdesiatjeden rokov. Tej, ktorá sa začala pred štyridsiatym piatym rokom, hovoríme predčasná; tá, čo prišla po päťdesiatom piatom roku, je oneskorená.

* Aká bola vaša najmladšia a najstaršia pacientka?

V literatúre sa popisuje výskyt mimoriadne predčasnej menopauzy vo veku tridsaťpäť rokov. Ja som takú pacientku ešte nemala, ale pacientku vo veku tridsaťdeväť až štyridsať rokov už áno, i keď zriedkavo. Poznám aj ženy, ktoré mali päťdesiatsedem až päťdesiatosem rokov. Viac nie.

* Vplýva na nástup klimaktéria aj rozdiel v životnom štýle a množstve stresu v mestách a na vidieku, prípadne fakt, či žena rodila, alebo nie?

Dnes už rozdiely medzi mestom a vidiekom nie sú až také veľké, ako boli ešte pred jednou či dvomi generáciami. Ani počet detí na to nemá vplyv. Skôr vidím rozdiel v prežívaní. Vzdelanejšej žene, mimoriadne angažovanej v práci a stále obkolesenej ľuďmi, fakt, že sa v noci nevyspala a že ju hocikedy bez varovania prekvapia návaly potu, určite prekáža viac ako žene, ktorá žije na dedine, má menej kvalifikovanú prácu, prípadne trávi dni doma a v záhrade.

Na toto ja nemám čas!

* „Nikdy by som nebola povedala, že to postihne aj mňa,“ taká je najčastejšia reakcia súčasných štyridsiatničiek. „Dajte mi niečo, čo mi rýchle vráti predchádzajúcu pohodu. Na toto ja predsa vôbec nemám čas!“ hovoria hlavne tie s úspešnou kariérou. S čím najčastejšie prichádzajú ženy do vašej poradne?

Je to rôzne, príznakov je naozaj veľa. Začiatok klimaktéria sa môže prejavovať napríklad poruchami menštruačného cyklu; ak menštruácia vynechá tri mesiace, už sa objavia slabé príznaky; alebo druhá strana mince: nepravidelné a silné krvácanie, ktoré žene nielenže otravuje život, ale môže ju dostať do anémie. Silné krvácanie sa dá vyregulovať: vieme dodať hormóny, ktoré cyklus na čas upravia. Niektoré ženy sa zrazu potia, majú poruchy spánku, ťažkosti so srdcom... Často ani nevedia, že im môže pomôcť gynekológ. Sú presvedčené, že ak im búši srdce, treba zájsť za internistom. Ten ich prezrie a zistí, že srdce je v poriadku a ide o začínajúce klimaktérium, teda to, čomu sa ľudovo hovorí „prechod“.

* Aké vyšetrenia ich čakajú a akým spôsobom im môžete pomôcť?

Robíme kompletné gynekologické vyšetrenie, pretože treba vylúčiť iné ochorenie. Silné krvácanie v tomto veku nemusí vždy znamenať len nástup klimaktéria. Keď hovorím kompletné vyšetrenie, myslím tým aj vyšetrenie krvi, ultrazvuk a mamografiu prsníkov. Ak je to skutočne len prechod, snažíme sa vymyslieť terapiu, ktorá by pomohla nahradiť úbytok ženských hormónov, pretože tie majú v organizme ženy ochrannú funkciu. Ide o prechodné obdobie, počas ktorého vaječníky ešte tvoria trochu estrogénov, postupne ich však je čoraz menej. Najhoršia situácia nastane, ak vaječníky prestanú pracovať naraz, napríklad po vyoperovaní maternice a vaječníkov. Ale aj týmto pacientkám vieme pomôcť. Skôr než ich prepustíme z oddelenia, im navrhneme, akým spôsobom by sa dal pokryť deficit estrogénov, pretože ináč žena naozaj zo dňa na deň vhupne do postmenopauzy so silnými a nepríjemnými príznakmi.

* Hormonálna substitučná terapia sa dnes predpisuje už bežne. Kedy sa k nám dostala?

Prvé prípravky sa k nám dostali na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov minulého storočia, ale bolo ich menej a boli úplne iné, ako sú tie dnešné. Používali sa hormonálne injekcie, ktorá sa pichli žene raz za šesť týždňov. Žien, ktoré vyhľadali lekára kvôli klimakterickým ťažkostiam, bolo vtedy na Slovensku veľmi málo. V tom čase prevládala skôr mienka: návaly mala moja matka, babka, tetka a prežila ich, prežijem ich i ja. Zatiaľ čo v USA a v západnej Európe sa substitučná hormonálna terapia rozvíjala už od 50. rokov, k nám vo väčšom meradle prichádzala až od začiatku 80. rokov, no a najväčší boom sa začal po roku 1989.

* Organizmus je pripravený na vyhasínanie činnosti vaječníkov. Ako reaguje na umelý prísun hormónov? Čo by mohlo spôsobiť nevhodné zloženie hormónov, prípadne priveľká dávka, preestrogenizovanie?

Preparáty sa neustále vyvíjajú, takisto ako aj antikoncepcia, s každou inováciou sú lepšie a lepšie. Farmaceutickí výrobcovia sa snažia znižovať dávky hormónov na čo najnižšiu hranicu. Každá žena potrebuje inú dávku hormónov a nie každej „pasuje“ ten istý prípravok. Musíme teda hľadať čo najvyváženejšie zloženie, ktoré bude vhodné práve pre ňu. Na začiatku sa použije stredná hodnota hormónov, ktorá by nemala robiť problémy, a tá stačí väčšine žien. Začíname teda ňou a potom sa dávky upravujú podľa reakcie organizmu. Ak žene opuchnú nohy, prípadne sa objavia iné nežiaduce účinky, zmeníme preparát. Niektorej je dobrý jeden gestagén, inej druhý.

Byť stále ženou

* Koľko rokov priemerne užívajú ženy na Slovensku tieto prípravky a z akých dôvodov ich prestávajú brať? Ako dlho sa môžu užívať hormonálne prípravky?

Priemer je päť rokov. Opäť sa to nedá presne povedať, lebo je to individuálna záležitosť. Viaceré ženy pokusne vysadia prípravok a zisťujú, čo to s nimi robí. Často sa vrátia aj po piatich rokoch pauzy, zdravé ženy, ktoré ešte v šesťdesiatke potrebujú podávať plný pracovný výkon. Oceňujú aj to, že sú pod pravidelnou lekárskou kontrolou. Ak majú od menopauzy nábeh na vysoký tlak, liečime aj tlak. Mám v poradni ženy s vysokým cholesterolom, ktorým po roku užívania hormónov cholesterol klesol.

* Tým sme sa dostali k výhodám hormonálnej substitúcie...

Do menopauzy estrogény chránia ženy pred kardiovaskulárnymi chorobami. Po menopauze však rýchle dobiehajú mužov v počte infarktov. Tie ženy, ktoré berú hormonálnu substitúciu, trpia zriedkavejšie kardiovaskulárnymi problémami. Nedá sa povedať, že nasadením hormónov liečime srdce, ale hormonálna substitúcia určite pôsobí preventívne v prípade, ak má žena srdce zdravé. Najúžasnejšie však hormóny fungujú ako prevencia osteoporózy. Lebo u žien je to tak, že estrogény držia pokope kostnú hmotu. Akonáhle v krvi klesne množstvo estrogénov, začína sa kostná hmota odbúravať. Normálna zdravá kosť má lamelovitú štruktúru. Osteoporotická kosť vyzerá úplne ináč. Lamelky sa lámu, kostná hmota sa odbúrava, vstrebáva, napokon ako keby ani nebola, kosť vyzerá ako rešeto. Potom stačí, že žena zle stúpi alebo spadne, a hneď si niečo zlomí. Substitúciou hormónov tento proces zbrzdíme.

Ak sa žene zdá, že za rok po menopauze zostarla akoby o desaťročie, tak to je pravda. Starnutie ženskej pleti je spôsobené nedostatkom estrogénov. Lebo kolagén, ktorý udržuje pleť pevnú, hutnú, tiež „držia“ estrogény. Nejde len o tvorbu vrások: aj suchá, tenučká a krehká pokožka stareniek ide na vrub karencie estrogénov. Sliznice sa tiež stanú úžasne krehkými, žena veľmi ľahko dostane infekciu, predovšetkým v pošve, lebo jej chýba ochrana estrogénmi.

* Niektoré ženy sa priznávajú k zníženej kvalite sexuálneho života. Ako často počúvate v poradni podobné sťažnosti? Súvisí znížené libido s nižšou úrovňou ženských hormónov? Alebo je to skôr psychická reakcia, či už podvedomá alebo vedomá, na prebiehajúce telesné zmeny?

Je to jeden z príznakov, ktorý súvisí s úbytkom hormónov, i keď sa neprejavuje u všetkých žien, mnohé ženy však pokračujú v sexuálnom živote iba preto, lebo si to želá manžel. Keď sa im dodajú hormóny, stav sa mierne upraví. O niečo neskôr, tak okolo šesťdesiatky-sedemdesiatky, môže byť problém len v suchej, atrofickej sliznici pošvy. Pre tieto ženy existuje možnosť dodať estrogény v podobe masti alebo gélu. Sú na lekársky predpis a aplikujú sa lokálne. Na druhej strane, mám pacientky, ktoré udávajú, že po menopauze sa ich sexuálny život výrazne zlepšil. Mnoho totiž robí psychika. Keď si žena, ktorá sa roky bránila ďalšiemu otehotneniu, zrazu uvedomí, že už nemusí každý mesiac tŕpnuť, či dostane menštruáciu, konečne sa dokáže naplno uvoľniť.

Náhrada estrogénov - riziká

* Veľa sa diskutuje o bezpečnosti hormonálnej substitúcie, predovšetkým v súvislosti so zvýšeným rizikom rakoviny prsníka pri dlhodobejšom užívaní týchto prostriedkov. Kde sa vzal strach z rakoviny prsníka v prípade substitúcie hormónov a čo o tomto nebezpečenstve vieme?

Rizikové faktory vzniku rakoviny prsníka sú hlavne genetické. Žena, u ktorej táto choroba vypukla, zdedila po svojich ženských predkoch poruchu na jednom chromozómovom znamienku. Podobnú genézu má aj rakovina vaječníkov - tiež ide o poruchu génu. Ženy z rodiny, kde sa vyskytuje rakovina prsníka, sledujeme vo zvýšenej miere, všetky dcéry, sestry aj sesternice takejto pacientky máme pod lekárskym dohľadom. Prsníky sú vcelku indiferentné voči podávaniu hormónov. Nedávno v médiách prebehla mimoriadne zle interpretovaná správa o americkej štúdii skúmajúcej niekoľko tisíc žien, ktoré užívali hormonálnu substitúciu; a porovnávala ich zdravotný stav so skupinou žien, ktoré ich neužívali. V jednej skupine bolo na 14 tisíc žien sedem prípadov rakoviny prsníky, v druhej na 16 tisíc žien päť prípadov ochorenia. V absolútnych číslach je to naozaj malý rozdiel, ale keď ich prepočítame na percentá, dá sa povedať, že rakovinu dostalo o tretinu viac žien užívajúcich hormóny. Lenže! Žena, ktorá chodí každé tri mesiace ku gynekológovi po recept na hormonálny prípravok, je zároveň pod jeho pravidelnou kontrolou. Ktorá zdravá žena chodí raz za tri mesiace na kontrolu k lekárovi? Máloktorá či skôr žiadna. Zatiaľ čo žena, ktorú raz za tri mesiace vidí lekár, má veľkú šancu, že lekár u nej včas zachytí prvé znaky začínajúceho chorobného procesu. Vyšetrenie mamografom odhalí na prsníku aj to, čo sa ešte nedá ani len nahmatať. Podozrivý nález vyšetríme, ložisko vyberieme a histologicky zistíme, či to nie je rakovina. Ak žena pravidelne chodí na gynekologické vyšetrenie, vieme zistiť aj včasné štádiá rakoviny krčka maternice i rakoviny vaječníkov.

A pokiaľ ide o vzťah rakoviny prsníka a užívania hormonálnych preparátov, je dokázané, že nádory u žien, ktoré brali hormonálnu substitúciu, sú podstatne lepšie diferencované, ako u žien, ktoré hormóny nebrali. „Lepšie diferencované“ znamená, že sú menšie, dobre ohraničené a vďaka tomu, že nie sú „rozlezené“ do okolitého tkaniva, sa dajú ľahšie celé vybrať. Sú teda menej zhubné a vo vyššej miere vyliečiteľné. Nádor vyberieme, pridáme chemoterapiu, žena sa prelieči a je zdravá.

Poviem vám jeden príbeh. Pred piatimi-šiestimi rokmi prišla za mnou do poradne žena s návalmi a žiadala hormonálnu substitúciu. Kompletne sme ju vyšetrili a všetky výsledky boli negatívne. Medzitým jej však nejaká kamarátka povedala, neber to, dostaneš rakovinu, a tak prišla s tým, že si to rozmyslela. Povedala som, dobre, nikoho nenútime, ak nemáte záujem, nebudete brať. O dva roky som ju stretla u nás v nemocnici. Ležala tam s rakovinou prsníka, ktorá sa jej medzitým vyvinula. Nebola na kontrole u žiadneho gynekológa, prišla, až keď si sama nahmatala hrčku v prsníku. Keby som jej bola tie hormóny predpísala, nikto ju nikdy nepresvedčí, že neochorela z nich. Bolo mi jej ľúto, pretože keby bola každé tri mesiace chodila ku mne po recepty a na kontroly, tak by sme to ochorenie určite diagnostikovali skôr.

* Ktorým ženám neodporúčate hormonálnu substitúciu?

Hormóny by určite nemali brať ženy, ktoré majú za sebou náhlu mozgovú príhodu.

* Vo vyššom veku majú už mnohé ženy kŕčové žily a trombózy. Patria tieto ochorenia ku kontraindikáciám?

Kŕčové žily určite nie. Pokiaľ ide o trombózu, to je vážnejšie ochorenie ako kŕčové žily. Trombus je zrazenina, ktorá sa usadí na stene cievy a ohrozuje pacienta tým, že keď sa odtrhne od steny a vpláva do krvného riečišťa, môže sa dostať napríklad do pľúc a spôsobiť embóliu, ktorá sa môže skončiť až smrťou pacienta. Preto pacientky s trombózou lieči lekár - odborník na cievy, a nie gynekológ. Keď sa trombus chirurgicky odstráni a žena má záujem o hormonálnu substitúciu, je to opäť cievny lekár, s ktorým konzultujeme stav a spoločne rozhodneme, či substitúcia je alebo nie je možná. Pokiaľ niektorá pacientka prekonala embóliu pľúc, treba s hormónmi narábať opatrne. V prípade akéhokoľvek onkologického ochorenia liečime najskôr rakovinu. Aj ďalej postupujeme prísne individuálne, podmienkou je, aby ochorenie bolo vyliečené. Väčšina bežných chorôb, ako sú cukrovka, vysoký krvný tlak a podobne, nevylučuje užívanie hormónov, samozrejme, s podmienkou, že ženu pravidelne sleduje lekár.

Prirodzená etapa v živote ženy

* Táto otázka sa objavuje často: Ak je klimaktérium prirodzený proces, na ktorý je ženský organizmus nastavený, prečo počas neho treba brať lieky?

Áno, ide o prirodzený proces. Lenže tento proces vznikol v prvopočiatkoch existencie ľudstva, keď žena začala rodiť, akonáhle dospela. Stále bola tehotná alebo dojčila, raz-dvakrát zamenštruovala a opäť bola tehotná, a kým sa dostala do klimaktéria, väčšinou umrela. Nanajvýš žila dva-tri roky po menopauze. Dnes však už v postmenopauze žijeme tretinu života, čo je dlhý čas, estrogénový deficit musíme niečím nahradiť.

* Mnohé ženy súhlasia nanajvýš s prírodnými prostriedkami. Aký je váš názor na prírodnú liečbu?

Prírodné prostriedky majú slabší účinok ako hormonálne prípravky, takže v prípade závažných problémov nestačia. Je fakt, že existujú národy, ktoré majú v potravy vysoké množstvo prírodných estrogénov, preto tam ženy nepociťujú klimaktérium negatívne. Lenže majú úplne iný životný štýl a iné stravovacie návyky ako my. Príkladom sú Japonky, ktoré počas života zjedia obrovské množstvo prirodzených estrogénov ukrytých v sóji. Počas klimaktéria im stačí k tomu pridať nejaké bylinky. Aj u nás existuje približne dvadsať percent žien, môžeme povedať, že šťastných žien, ktoré majú len slabé príznaky klimaktéria, a tým prírodné prípravky celkom postačia.

* Zrejme tu ide o dva rozdielne prístupy k životu: jeden počíta s tým, že máme možnosť mnohé veci sami ovplyvniť, druhý chce nechať to, čo považuje za prirodzené, na prírodu...

Ja sa prihováram za možnosť ovplyvniť chod vecí. Počula som raz bonmot nejakej známej osobnosti, že radšej bude žiť menej rokov, ale kvalitne, ako o dvadsať rokov dlhšie živoriť. Som za lepšiu kvalitu života a za použitie prípravkov, ktoré ju môžu zlepšiť. V prvých rokoch po menopauze sa to ešte nevidí ako veľký problém, ale po šesťdesiatke, nehovoriac o osemdesiatke, bude všetko vyzerať ináč. Koľko mimoriadne vitálnych žien vo vyššom veku po obyčajnom páde a zlomenine krčka bedrovej kosti ostalo bezvládne ležať, dostalo zápal pľúc a umrelo! A okrem tej osteoporózy mohli byť zdravé. Ak má žena v klimaktériu mimoriadne nepríjemné príznaky, tak jej substitučnú terapiu odporúčam. Vo vyššom veku, ak už úspešne preklenula to zaťažujúce obdobie, má sa dobre, už nie je unavená a nemá ani návaly, dobre spáva, tam by som chránila len kosti. Na to sú špeciálne lieky - už to nie je hormonálna substitúcia, ale prípravky, ktoré špeciálne chránia kostný aparát.

Konečne si splniť svoje sny

* Sú dnešné štyridsiatničky - päťdesiatničky dostatočne informované o tom, čo ich po zdravotnej stránke čaká?

Nie všetky sú informované, a nie každá z informácií, ktoré majú, je správna. Napríklad informácia, že substitučná hormonálna terapia znamená zvýšené riziko rakoviny, sa silne zapísala do povedomia laickej verejnosti. Často stačí, že v médiách prebehne nevhodne podaná správa, ktorú už nikto nedementoval. Dementuje sa len v medicínskych kruhoch, ústav pre kontrolu liečiv vydá vyhlásenie, že u nás používané prípravky sú bezpečné, ale do tlače sa to nedostane. A potom, toto je generácia, ktorá ešte nie je úplne zžitá s hormónmi. Má z nich strach. Mladá generácia, dnešné dievčatá, ktoré už od strednej školy užívajú antikoncepčné tabletky a budú ich brať celé desaťročia, to bude generácia, ktorá zo substitúcie hormónov nebude mať strach. Budú už pre ňu celkom bežné.

* Niektoré ženy po menopauze prežívajú zlatý vek, nárast síl, nové nápady, túžbu po dobrodružstve, pozitívne zmeny v kariére i v milostnom živote. Konečne si plnia svoje sny. Pre iné ženy sa klimaktérium stane čiernou jamou, z ktorej sa nedokážu vyhrabať, a ďalej sa už len vlečú životom a rezignovane čakajú na postupný úpadok síl. Čo treba robiť, aby sme sa zaradili k tým prvým?

Veľmi veľa spraví psychika. Keď sa žena rozhodne, že si vyberie tú aktívnu alternatívu, tak sa proste nedá zahnať do papúč a k televízii. Pokiaľ sa dá, pracuje. Neskôr pomáha deťom s vnúčatami, môže sa starať o záhradu. Keď odíde na penziu a nebude mať čo robiť, bude si pripadať zbytočná. S vedomím, že ju nikto nepotrebuje, že ráno vstane a nemá kam ísť, sa zákonite musí zosypať a upadať do depresií. Treba cvičiť, hýbať sa, zastaviť sa s kamarátkami v telocvični alebo sa aspoň každý deň vybrať na dlhšiu prechádzku. To urobí dobre celému organizmu, psychike, kardiovaskulárnemu aparátu, chrbtici, kĺbom... Musí dbať o to, aby bola stále aktívna, či už v práci, domácnosti, alebo v záhradke. Nesmie si nahovoriť, že sa život pomaly končí. Veď jej ešte ostáva dvadsať-tridsať rokov! Deti ju už neťahajú za sukňu, môže sa znovu vrátiť do spoločnosti, obnoviť priateľstvá z mladosti, na ktoré roky nemala toľko času, ako by bola chcela, pravidelne sa stretávať na kávičke, v prírode, na kultúrnych podujatiach, porozprávať sa s ľuďmi, s ktorými si rozumie. Len sa neopustiť, len neostať sama. Dnes sa už dá aj v tomto veku znovu začať študovať to, na čo sme predtým nemali čas. Poznám mnohé dôchodkyne, ktoré si vypĺňajú čas štúdiom na univerzite tretieho veku a veľmi si to pochvaľujú. Nielenže majú čo robiť a stretávajú sa so seberovnými, ale ešte si aj udržujú pamäť, sú v psychickej pohode a myslením zostávajú mladé.

 

Viac v knihe: Čo s načatým životom?

Muž a žena na prahu päťdesiatky

Knihu si môžete objednať na č. 0908 069 388 a info @ klub50.sk, stojí 5 eur, poštovné neplatíte.

 

 

 

 

 

 

 

Posledná úprava 23.08.2016

Nájdete nás na FB