O duši a sexe

O duši a sexe

Napísala 

Existuje také cvičenie: predstaviť si, ako niekto na našom pohrebe prednáša smútočnú reč. Chcel by som počuť, že som bol dobrý riaditeľ nemocnice? Alebo radšej to, že som bol dobrý otec? Aj dobrý kamarát? A možno aj to, že som bol športovec? A potom sa treba pýtať, čo som pre to v ten deň urobil.

Toto je časť z odpovede doktora Martina Hollého na otázku, akým spôsobom si človek môže udržať dobré duševné zdravie. Položila mu ju v knihe O duši a sexu, ktorá je dlhým dialógom dvoch osobností, redaktorka Marie Těthalová.

Martin Hollý
O DUŠI A SEXU
Rozhovor s Marií Těthalovou
Portál, 246 s.


Knižná novinka z vydavateľstva Portál si kladie za cieľ odbúrať mýty o psychických poruchách, predstaviť verejnosti odbor lekárskej sexuológie a načrtnúť úskalia súčasnej reformy psychiatrickej starostlivosti. Na otázky redaktorky Marie Těthalovej odpovedá človek mimoriadne povolaný – český psychiater a sexuológ MUDr. Martin Hollý, MBA, riaditeľ známej Psychiatrickej nemocnice v Bohniciach. Vyrastal v rodine, v ktorej psychiatria patrila k rodinnej tradícii. Jeho otec pôsobil ako psychiater v Hronovciach na Slovensku. Mladého lekára v jeho odbornom smerovaní okrem otca výrazne ovplyvnil primár Jozef Hašto z NsP v Trenčíne, kde dva roky pracoval, a Slavoj Brichcín, primár z Bohníc, ktorý ho uviedol do sexuológie a do práce s deviantmi, teda s páchateľmi sexuálneho násilia.

Kapitoly sú venované úzkosti, depresii ako chorobe vôle a nedostatku radosti, manio-depresívnej poruche, psychóze ako narušeniu kontaktu s realitou, schizofrénii, demencii, ktorá je viac než zabúdanie kľúčov, disociálnej poruche osobnosti, problémom s erekciou, pedofílii, homosexualite a (pod)finacovaniu i reforme psychiatrie. „Čitateľom tejto knihy by mohol byť každý, koho téma zaujíma, napríklad rodinný príslušník človeka s nejakou duševnou poruchou, laik, ktorý sa chce dozvedieť viac o duševnom zdraví. A potešilo by ma, keby bola kniha užitočná študentom, budúcim zdravotníkom a pedagógom,“ píše v úvode autorka otázok, inak aj šéfredaktorka časopisu Informatorium a redaktorka knižného nakladateľstva Portál.

Ukážky z knihy O DUŠI A SEXU:

Väčšina depresií je prepojená so svetelným rytmom. Depresie súvisia aj s ročným obdobím. Psychiatri už dlho popisujú sezónnu afektívnu poruchu, ktorá sa zhoršuje na jeseň. Vieme aj to, že pri poruchách, ktoré nie sú viazané na sezónu, dokážeme manipuláciou so svetelnými podmienkami stav zlepšiť. Každý z nás má nastavené vnútorné hodiny, ktorú fungujú v rôznych cykloch, jeden z nich je nastavený na 24 hodín. A zdá sa, že „budíček“ v nás je „nastavený“ na viac než 24 hodín. Cyklus trvá približne 27 hodín a keby sme žili v úplnej tme, deň by sa nám predĺžil. Striedanie tmy a svetla dokáže tento „budíček“ pomocou hormónu melatonínu „preriediť“. Za jeho zriadenie nemôže len svetlo či tma, ale aj rôzne aktivity, to, či je čas jesť, čas na sex a podobne. Existujú rôzne odporúčania, čo by sme mali v tú-ktorú hodinu robiť, a ak je tento rytmus narušený, môže dôjsť k poruche nálady. V prostredí, v ktorom žijeme, máme v poslednom období priveľa svetelného smogu. Nie sme naň evolučne pripravení a vysvetľuje sa ním nárast úzkostných a depresívnych porúch. Ukazuje sa, že má zmysel dodržiavať nejaký základný denný režim, každodennú psychohygienu.

Porucha erekcie je relatívne bežná. Môžem povedať jednoduché číslo, ktoré kopíruje priemer štúdií: erekciou trpí toľko percent mužov, koľko majú rokov. Pri dvadsaťročných je to asi menej ako 20 %, aj keď existujú iniciačné poruchy erekcie spôsobené blokmi; a medzi osemdesiatnikmi bude mať ťažkosti s erekciou 85 %. Takže je zrejmé, že ide o veľký počet mužov. Erekcia nie je zlyhaním mužského ega. Je to barometer zdravia muža. Stoporenie je veľmi zložitý mechanizmus, cievne riečište i nervový systém penisu sú skutočne veľmi komplikované a všetky kapilárne systémy musia fungovať dokonale. Táto porucha býva odrazom cievneho a nervového systému. S istou nepresnosťou sa dá povedať, že neochorie mužov penis, ale ochorie on sám a na jeho penise sa to prejaví, a to relatívne rýchle, už vo chvíli, keď sa to v iných systémoch ešte neprejavilo. Ak sa teda objaví porucha erekcie, mali by sme sa dívať na celkové zdravie a urobiť podrobné vyšetrenie. Preto má poruchy erekcie riešiť lekár a nemajú sa riešiť svojpomocne prípravkami objednanými z internetu. Samoliečba pomocou potravinových doplnkov len odkladá skutočné liečenie poruchy, ktoré je prejavom celkové ochorenia. Môže ísť o cukrovku, môže ísť o aterosklerózu, môže ísť o roztrúsenú sklerózu, môže to byť mnoho iných ochorení, na ktoré treba v takom prípade myslieť; nie je to len špecifický príznak.

My sexuológovia sme presvedčení, a máme na to mnoho dôkazov, že sexuálne správanie nie je naučiteľné ani preučiteľné. Že to, čo sa môžeme učiť, je kultivácia sociálnych vzťahov, ktoré sa, samozrejme, so sexualitou prelínajú. Ale sexualitu v jej základnom programe, onú „základnú mapu lásky“ neprekreslíme žiadnou výchovou. Preferencie sa nezmenia. Predpokladáme, že vznik sexuálnych porúch, a teda aj vývoj normálnej sexuality, je vecou pomerne komplikovanej genetickej výbavy. Zatiaľ sme síce nenašli gény pre to a to správanie, ale vždy je to istá skupina kandidátnych génov, ktoré môžu niesť nejakú informáciu. Objavujú sa štúdie, že v prípade normálneho, resp. nenormálneho sexuálneho vývoja má vplyv narušený, resp. nenarušený vnútromaternicový vývoj v čase, keď sa organizuje a dorastá mozog. Môžeme hľadať analógie medzi vznikom duševných porúch, resp. duševným zdravím, a normálnym či patologickým vývojom v raných mesiacoch života, kedy sa mozog dynamicky dotvára. Existujú teórie, že práve v tomto období sa zafixuje norma alebo patológia.

Keď niektorí ľudia hovoria o liečbe homosexuality, ťažko sa im oponuje, pretože povedia, že pedofilov tiež liečime. Trvám ale na tom, že na homosexualite nemáme čo liečiť, pretože to je normálny vzťah dvoch dospelých ľudí, je to preferencia osôb rovnakého pohlavia a medicína sa do toho nemá čo miešať, ak tam nie sú nejaké psychické problémy spojené s coming outom. V komunikácii s homofóbnym človekom netreba mať ambíciu ho presviedčať, meniť, ale treba sa snažiť odovzdať mu informáciu, pretože pokiaľ sa postavíme do pozície boja, len ho budeme v jeho názoroch utvrdzovať. Proste nič nehrotiť, skôr vysvetľovať, že homosexualita nevedie k správaniu, ktoré by niekomu ubližovalo. Homosexuál prežíva úplne normálnu sexualitu vrátane všetkých zložiek – zamilovanosti, nehy, pripútania sa k partnerovi. Osobne si myslím, že ak má niekto nejasnú sexuálnu orientáciu, musíme sa pýtať, či nejde o zložitejšiu variáciu sexuality. Ale kým sa bavíme o heterosexualite a homosexualite, naprostá väčšina ľudí má jasne vymedzenú orientáciu.

Ako sa má človek o seba starať, aby si udržal a neohrozil duševné zdravie? Vieme, čo je zlá rada: nestresujte sa. Často ju počujete od lekára, no každý, kto ju dostal, vie, že nefunguje. Možno je lepšie zaoberať sa oporami, ktoré v živote máme. Mali by sme sedieť minimálne na trojnožke, mať svoj život zakotvený v práci, blízkych vzťahoch a starostlivosti o seba, o svoje telesné zdravie, aj o sebarozvoj. Práca však býva pre chorého človeka niekedy náročná, môžeme teda hovoriť skôr o „zmysluplnej aktivite“. Keď ale poviem „zmysluplná aktivita“ a pozriem sa na zamestnancov korporátov, mnohí z nich chodia do práce a žiadnu zmysluplnú aktivitu v tom nevidia, pretože nedohliadnu na kolos, ktorého sú malou súčiastkou. Preto je dobré mať ešte jednu nohu, trojnožka býva totiž vratká. Býva to zakotvenie v nejakom širšom kontexte, od duchovna po religiozitu. Je dobré aj k práci, ktorú si zarábame na život, pridať niečo, čo mi dáva zmysel, napríklad dobročinnosť. Pre niekoho to môže byť aj to, že stavia chatu. Jednoznačne potrebujeme vnímať, že nemáme život postavený len na jedinom cieli.

 

Posledná úprava 24.08.2016

Nájdete nás na FB