Neverte tvorivým

Neverte tvorivým

Napísala 

Ako to, že nemáme veriť tvorivým ľuďom?! Má kreativita aj svoju temnú stránku? A je lepšie byť optimistom alebo pesimistom? Prečo sa vlastne zamilovaváme? Sú naozaj úspešnejší tí, ktorí idú bez zaváhania za svojím cieľom? Dá sa z profilu na facebooku, kde každý ukazuje svoje lepšie ja, odhadnúť, aký jeho uživateľ skutočne je?

Jana Nikitin, Marie Hannecke a kol.
NEVĚŘTE TVOŘIVÝM
a dalších 99 psychologických výzkumů
Portál, 160 s.

Autorky tejto knihy, renomované psychologičky z univerzity v Zürichu spolu so šestnástimi spolupracovníkmi roky písali prekvapujúce fakty z odboru na webové stránky forschung-erleben.ch. Stovku z tých príspevkov na univerzitný blog, ktoré spadajú pod kategóriu „myšlienková pasca“, vybrali do knižného vydania ako dôkaz, že aj keď si myslíme, že nám je o človeku a jeho správaní čosi jasné, nemusí to byť pravda. Za ich tvrdeniami stoja vedecké výskumy, ktoré dávajú fakty do nečakaných súvislostí  a vyvracajú to, čomu sa hovorí „sedliacky rozum“.

Napríklad hneď taký facebookový profil. Ukazujeme na sociálnej sieti len svoje lepšie stránky? Alebo sa dá z FB profilu odvodiť, aký jeho užívateľ skutočne je? Túto otázku skúmali nemeckí a americkí bádatelia zo skupiny Mitji Backovej a prišli k prekvapujúcemu výsledku: online profily naozaj sprostredkujú veľmi presný obraz majiteľa profilu. Ako to zistili? Nechali 236 užívateľov FB dvakrát vyplniť osobnostný dotazník: prvý raz mali napísať, ako sami seba skutočne vidia a druhý raz popísať, akými by chceli byť (idealizované autostereotypy). Medzitým si desať cudzích ľudí pozrelo ich online profily a pokúsili sa odhadnúť, aké majú vlastnosti. Odhady neznámych ľudí vystihli skutočné vlastnosti užívateľov veľmi presne. Idealizované stereotypy, o ktorých sa užívatelia domnievali, že o sebe vytvárajú na facebooku, v nich však nenašli. Veľmi dobre napríklad odhadli, do akej miery je daný človek družný a či rád skúša čosi nové. Posúdiť mieru senzitivity/neuroticizmu bolo o čosi zložitejšie, ale také to býva aj v skutočnom živote pri odhade cudzích osôb. Zdá sa, že aj keď sa pokúšame zanechať o sebe na internete ten najlepší dojem, podvedome tak či tak vyjadrujeme našu skutočnú osobnosť. Pri opakovanom kontakte je náročné vnútiť niekomu falošnú predstavu o nás, či už sa poznáme len z internetu, alebo aj v skutočnosti.

Zdraví realisti. Friedar Lang s kolegami sa každý rok pýtal 10 000 osôb vo veku 18 – 96 rokov, ako sú aktuálne spokojní so životom a ako odhadujú, že budú spokojní o päť rokov. Mladí ľudia mali skôr optimistické odhady, verili, že o 5 rokov sa budú mať lepšie; čím boli respondenti starší, tým častejšie prechádzali k realistickým až pesimistických odhadom budúcnosti. Mladí videli svoju budúcnosť viac v ružových farbách, starí skôr v čiernych farbách. Po 17 rokoch sa tých istých ľudí pýtali znovu. Výsledky ukázali, že mladší ľudia boli frustrovanejší z vývoja, zatiaľ čo tí starší ľudia, ktorí podceňovali svoje budúce vyhliadky, boli paradoxne spokojnejší a žili zdravšie a dlhšie. Tento prekvapujúci výsledok vysvetľujú psychológovia tým, že v mladšom dospelom veku môžu byť pozitívne ilúzie prospešné pre osobný rozvoj a sledovanie cieľov. Realistický až pesimistický náhľad vo vyššom veku vyrovnáva skúsenosti so stratou, ktorú mladí ešte nemajú. Prehnane pozitívne očakávania vedú vo vysokom veku skôr k sklamaniu a nezdaru. Menej pozitívne, či dokonca skôr pesimistické očakávania teda pomáhajú starším ľuďom lepšie zvládať a prijímať starnutie.

Kto sa vzdá, vyhrá. Rôzne príručky, životopisy a filmy nám často chcú vsugerovať, že naozaj úspešní ľudia sa neústupne držia svojich cieľov, aj keď majú pred sebou ešte veľa prekážok. Aká je však realita? V každodennom živote sa väčšinou dostaví hlboká nevoľnosť a psychický stres, ak človek ľpie na nereálnych cieľoch, ktoré nemôže dosiahnuť. Kanadskí výskumníci vytvorili hypotézu, že ľudia, ktorí sa ľahšie rozlúčia s nedosiahnuteľnými cieľmi, sa cítia lepšie než ľudia, ktorí na svojich ideálnych predstavách neústupne trvajú. Predpokladali aj to, že pomôcť odpútať sa od nedosiahnuteľných cieľov môže orientácia na nové ciele. Pre úspešného manažéra, ktorý má čoskoro odísť do dôchodku, to znamená, že sa môže so svojimi profesionálnymi ambíciami rozlúčiť ľahšie, ak si stanoví nové, realistické ciele, napríklad: „Budem sa aktívne angažovať v športovom klube“.

Nástrahy šťastia. Aj keby sme chceli byť šťastní, zdá sa, že pocit šťastia nemusí byť vždy iba prospešný. Jedinci, ktorí hovoria o veľmi pozitívnych a takmer žiadnych negatívnych emóciách, majú sklony k rizikovému konaniu a k antisociálnym činom, pretože často ignorujú pocity iných ľudí. Keď je potrebné riešiť problémy, spracovávať straty alebo sa vyhnúť nebezpečenstvu, radosť skôr prekáža. Prebúdza v nás tendencie k zjednodušujúcemu mysleniu, takže sa ľahšie uchyľujeme k predsudkom, namiesto toho, aby sme si kládli kritické otázky. Naháňanie sa za šťastím vedie k tomu, že sa viac zameriavame sami na seba, k malej sociálnej angažovanosti a teda k osamelosti. Extrémne silná túžba po šťastí často končí v izolácii. Ten, kto akceptuje, že k životu patria pozitívne aj negatívne pocity, je paradoxne spokojnejší než ten, kto sa negatívnym emóciám snaží vyhnúť. Aj ľudia, ktorí sa zaoberajú niečím zaujímavým, sú spokojnejší než tí, ktorí sa permanentne snažia stať sa šťastnými. Čím menej pozornosti šťastiu venujeme, tým sme šťastnejší.

A na čom nám záleží, keď sa zamilujeme? Na vzhľade? Na peniazoch? Na osobnosti? Čo robí človeka príťažlivým? Predovšetkým fyzická atraktivita (tvár, výška hlasu, telesná výška a hmotnosť). Predovšetkým pre mužov sú tieto faktory najdôležitejšie, keď sa rozhodujú pre nejakú ženu. Aj u žien hrajú vonkajšie faktory dôležitú úlohu, no pri rozhodovaní berú ohľad aj na iné kritériá. Voľbu pozitívne ovplyvňuje vzdelanie, príjem a otvorenosť muža pre nové skúsenosti. Ak je plachý, vnímajú to ako negatívum. Výsledky štúdie ukázali, že čím sú muži starší, tým viac si vyberajú, tým vyššie nároky majú na ženu. Ženy naopak, so zvyšujúcim sa vekom nároky na muža znižujú. Navyše sa ukázalo, že fakt, že starší muži sú pri výbere partnerky náročnejší, bol hodnotený ako príťažlivá vlastnosť, zatiaľ čo u žien nie.

No a na záver tvrdenie, ktoré dalo názov celej knihe. Ako to, že nemáme veriť tvorivým ľuďom?! Veď kreativitu považujeme za pozitívnu vlastnosť, je dôležitá pre rozvoj ľudstva, prináša nové riešenia, ktoré nás posúvajú ďalej. Zdá sa však, že kreativita má aj svoju temnú stránku. Niekoľko štúdií dokázalo, že ľudia s kreatívnou osobnosťou majú väčšie sklony k tomu, aby klamali, než menej kreatívni ľudia. Ak boli pri riešení úloh vyzvaní, aby mysleli kreatívne, tvoriví ľudia podvádzali častejšie, než menej tvoriví. Tento efekt autori vysvetľujú tak, že dokázali lepšie ospravedlniť nečestné správanie, čo je tiež istá forma kreativity. Kreativita samotná teda nie je dobrá ani zlá. Kreatívne myšlienky vedú niekedy k Nobelovej cene, inokedy do väzenia. Záleží teda na každom kreatívnom človeku, ktorým smerom sa vydá.

Túto knihu si môžete objednať tu: NEVĚŘTE TVOŘIVÝM

 

 

Posledná úprava 11.05.2017

Nájdete nás na FB