Pre pokoj v rodine i v duši

Pre pokoj v rodine i v duši

Napísala 

Predajne suvenírov z Afriky ponúkajú zvláštne súsošie vyrezané z ebenového dreva. V rovnakom podrepe stoja na pleciach predchádzajúcej postavy tri ženy. Tri generácie žien, ktoré akoby vyrastali jedna z druhej: symbol kultu predkov, v ktorý tak silne veria všetky domorodé kmene čierneho kontinentu. Pre nás suvenír, pre nich hlboké životné poznanie. Že nikto z nás, ľudí, nie je sám, že tu s nami vždy sú tí, ktorí nás splodili, aj tí, ktorí splodili ich. Tak isto, ako aj my budeme vždy vplývať na život našich detí a vnukov, či už sme s nimi, alebo žijeme oddelene, či sme živí, alebo aj po našej smrti.

Zdá sa, že intuitívne poznanie ľudí, na ktorých sa zvykneme pozerať ako na „primitívov“, bolo opäť raz bližšie k pravde, ako to naše. Škálu psychoterapeutických metód Západu v posledných dvoch desaťročiach obohatila prax rodinných systémových konštelácií, ktorá dokazuje, že každý človek je zviazaný s osudom vlastnej rodiny omnoho tesnejšie, než sme dosiaľ pripúšťali. Že sme hlboko prepojení s predchádzajúcimi generáciami a so všetkým, čo sa im stalo; že rodina je tu na to, aby sa jej členovia navzájom podporovali a akceptovali, čokoľvek urobili; že keď neprijímame tento poriadok, my, naše deti, alebo ich deti na to skôr či neskôr tvrdo doplatia; a že spokojne žiť môžeme až vtedy, keď usporiadame svoj vzťah k príslušníkom celej rodiny, vrátane tých, ktorí z nej boli z akéhokoľvek dôvodu vyhnaní.

 

Zakladateľ metódy

Keď sa mních Bert HELLINGER, rodák z nemeckého mesta Leimen, dostal ako misionár do Južnej Afriky a šestnásť rokov tam pôsobil ako farár a rektor školy pre domorodých študentov z kmeňa Zulu, netušil, akým nečakaným smerom ovplyvní poznanie cudzej kultúry jeho nasledujúci život. Vďaka rituálom černošských kmeňov pochopil, že posvätnosť je prítomná všade a dá sa uctievať rôznymi spôsobmi. Silne ho oslovila viera domorodcov v predkov, ktorí podľa nich majú stále, dokonca aj po smrti vplyv na svojich potomkov. Po 25 rokoch sa Hellinger rozhodol opustiť rád, lebo mu už jeho práca nedávala podnety pre vnútorný rast. Počas psychoanalytického výcviku vo Viedni spoznal svoju prvú manželku Hertu a oženil sa. Roky študoval rôzne psychoterapeutické smery, absolvoval výcvik Janovovej práce s telom, skupinovej dynamiky, gestalt terapie, transakčnej analýzy, Ericksonovej hypnoterapie a neurolingvistického programovania. Keď sa postupne zoznámil s praxou rodinných konštelácií, Satirovej rodinných rekonštrukcií a s využívaním príbehov v terapii, integroval prvky rôznych terapeutických škôl a vytvoril vlastnú školu rodinnej systémovej terapie, ktorá vychádza z presvedčenia, že každý z nás je svojím spôsobom zapletený do neuvedomených rodinných vzťahov z minulosti. Pri postavení rodinnej konštelácie vyjdú na svet rôzne rodinné mýty a tabuizované veci a začne sa liečebný proces. Hellinger kladie dôraz na subjektívnu skúsenosť klientov, ktorú on ako lektor odmieta posudzovať či zovšeobecňovať. Na seminároch sa hovorí o takých vážnych problémoch ako depresia, rakovina, bulímia, anorexia, incest, potrat, partnerské krízy a rozvody, adopcie i vojnové a iné traumy. Výsledkoch zážitkového seminára má byť nastolenie novej harmonickej rovnováhy v rodine i v duši klienta.

Bert Hellinger dnes žije so svojou druhou ženou Sophiou v horskom mestečku Berchtesgardener Land. „Prijmite svet taký, aký je, a rešpektujte rodiný poriadok,“ hovorí svojim nasledovníkom. „Jeho“ rodinná systémová terapia si razí cestu do celého sveta, vrátane Slovenska. Zároveň preniká aj do iných odborov. Nemeckí divadelníci pracujú na projekte, v ktorom skúmajú jej možnosti pri tvorbe textov hier. Matematik Matias Varga von Kibéd navrhuje systémy, ktoré majú pomáhať pri rozhodovaní sa medzi viacerými možnosťami. V tomto prípade už ide o konštelácie vyššej kategórie, pri ktorých sa pracuje s abstraktnými pojmami.

 

Postaviť si svoju konšteláciu

A ako vyzerá zážitkový seminár? Účastníci - priemerne to môže byť tridsať, ale i viac ľudí - sedia v kruhu. Klient, ktorý práve stavia konšteláciu na riešenie svojho problému, si vyberie spomedzi ostatných účastníkov tých, ktorí budú zastupovať jednotlivých členov jeho rodiny. Umiestni ich uprostred kruhu intuitívne podľa toho, aký si myslí, že skutočné postavy jeho rodinného príbehu majú medzi sebou vzťah. Ak sa majú radi a dobre spolu vychádzajú, postaví ich blízko seba. Ak na seba zazerajú, nechá na seba „zazerať“ aj predstaviteľov ich rolí. Ak sa roky navzájom ignorujú, môže ich otočiť chrbtom k sebe. Ak niekto emigroval, stojí spočiatku mimo. Klient postaví zástupcu aj za seba, čím sa skupina dáva do jeho „služieb“.

Akonáhle sú všetci protagonisti rozostavení, začínajú sa diať veci, ktoré pre nováčika bývajú takmer neuveriteľné. Ľudia, ktorí tu stoja namiesto členov klientovej rodiny, začnú cítiť a správať sa tak, ako ľudia, ktorých predstavujú, a to napriek tomu, že ich vôbec nepoznajú a nič o nich nevedia. Napríklad žena, ktorá bola postavená ako babička jedného klienta, mala zrazu stŕpnutú celú pravú stranu tela. Áno, povedal klient, babička bola v posledných rokoch života ochrnutá. Na povrch vypláva mnoho skrytých vecí – o tom, koho rodina pre nejaký priestupok vylúčila zo svojich radov, komu bolo ublížené, kto bol obeťou sexuálneho zneužívania alebo zločinu, objavujú sa potratené a mŕtve deti, ktoré si hľadajú v rodine svoje miesto. Systémové rodinné konštelácie sa tak stávajú dôkazom, že my ľudia sme prepojení s inými ľuďmi, že naše energie vibrujú v spoločnom poli a že si dosiaľ neodhaleným spôsobom odovzdávajú informácie. Lektor si pozorne všíma reakcie všetkých ľudí, pomenováva, kto kam smeruje, na koho sa díva, komu sa nemôže pozrieť do očí. Ak niekto v systéme chýba, doplní ho.

Rodinná konštelácia je ukončená vtedy, keď sa všetci jej členovia stojaci uprostred kruhu cítia dobre a sú prijatí celou rodinou. Tí, ktorým rodina dovtedy upierala uznanie alebo lásku, ju musia od nej dostať. Vtedy klient vidí, že nakoniec sú si v rodine všetci rovní a keď aj on zaujme v jej rámci to správne miesto, cíti sa dobre a slobodne. Veľmi často sa stáva, že sa ešte počas stavania konštelácie, prípadne krátko po návrate klienta domov, udejú podobné zmeny aj v konkrétnej rodine. A u človeka, ktorý si práve vyriešil dlhoročný vážny problém, nie je zriedkavé ani náhle zlepšenie zdravotného stavu.

Hoci zatiaľ nikto, ani autor systému Bert Hellinger, nedokáže odpovedať na otázku, o aký fenomén ide, faktom je, že to funguje. Skutočnosť pôsobí aj bez nášho súhlasu.

 

Vyslobodení zo zakliateho kráľovstva

Zlata ŠRAMOVÁ patrí k tým slovenským odborníkom na problémy ľudskej duše, ktorí prevzali systémové rodinné konštelácie do svojej psychoterapeutickej praxe. Vyštudovala liečebnú pedagogiku a najskôr absolvovala výcvik v proces orientovanej psychoterapii, čo je terapeutický prístup, ktorý okrem iného pracuje s pocitmi, pohybom, s obrazmi a zvukmi, integruje teda do seba mnohé zmysly a zároveň žiada od terapeuta, aby si detailne všímal signály, ktoré vysiela každý z nás. To všetko sú schopnosti a zručnosti, ktoré bohate využíva aj ako lektorka seminárov, na ktorých si účastníci stavajú rodinné systémové konštelácie.

* Pani doktorka, čo sa na takom zážitkovom seminári vlastne deje, keď to má takú nezvyčajnú silu a hĺbku?

Teoreticky tieto javy ešte nie sú úplne objasnené, s najväčšou pravdepodobnosťou však fungujú na princípe energetických polí, ktoré si vymieňajú informácie a ktoré anglický biológ Rupert Sheldrake nazval morfickými poliami. Hovorí sa, že keď Sheldrake po prvýkrát videl prácu s rodinnými konšteláciami, povedal: teraz vidím morfické polia v akcii. Možno trochu inými slovami, ale podobným spôsobom definoval tieto javy aj Carl Gustav Jung, keď ich nazval kolektívnym nevedomím. Skúsenosť zo seminárov hovorí, že je úplne jedno, koho si klient vyberie, aby reprezentoval členov jeho rodiny. Nakoniec každý reaguje tak, akoby v tú chvíľu bol tým, koho zastupuje. Presvedčila som sa o tom už ikskrát, že to je proste tak. Že tí ľudia popisujú pocity, stavy a fyziologické zmeny, ktoré zodpovedajú pocitom a konaniu skutočných ľudí. Svoj prvý systém som si stavala na seminári v Čechách, ostatní frekventanti boli Česi a keď som ich postavila do roly mojich príbuzných, začali z ničoho-nič hovoriť po slovensky. Ja ako racionálny človek hľadám vysvetlenia a na toto mi najviac sedí Jung a Sheldrake.

* Čo vás na stavaní rodinných konštelácií fascinuje z terapeutického hľadiska?

Pre psychoterapeuta je dôležitý poznatok, že ak má klient psychický problém, nemusí súvisieť s ním, dokonca ani s jeho rodičmi, ale že môže byť odovzdaný nevedome cez niekoľko generácií. Najslabší článok ukazuje, že rodina žije akoby v zakliatom kráľovstve, roky si nedovoľuje pomenovať to, za čo a za ktorého svojho člena sa hanbí, koho vytesnila, kto odišiel sám. Systémová práca vyťahuje do systému práve tieto tabuizované veci, práve týchto zabudnutých ľudí. Hľadá pre nich miesto, učí ostatných, aby ich konečne akceptovali.

* Rodinné konštelácie ako terapeutická metóda boli známe už pred Bertom Hellingerom. V čom je jeho prístup nový?

Hellinger kladie dôraz predovšetkým na tri hlavné veci: po prvé, že v systéme vždy musí platiť rovnováha. V tomto prípade rovnováha medzi dávaním a braním, a to aj v emočnom slova zmysle, každý člen rodiny teda musí dať aj dostať uznanie. Po druhé, je veľmi dôležité dodržiavať v systéme hierarchiu. Prvorodený je vždy prvorodený. Ak je vytesnený zo systému, v nasledujúcich generáciách to narobí zmätky, pretože isté pocity – definujeme ich ako prebraté – sa prenášajú z generácie na generáciu a je to nevedomý proces. Niečo podobné sa stáva vtedy, ak prvé dieťa umrie a to, ktoré sa narodilo po ňom, je považované za prvorodeného. Ale nie je. Prvorodený je ten mŕtvy, preto musí byť pri stavaní konštelácie ako provorodený aj uznaný. Tretím prínosom je poznanie, že aj keď si namýšľame, akí sme nezávislí a slobodní, každý z nás má silnú potrebu patriť do rodiny. Za tento pocit spolupatričnosti sme ochotní obetovať mnohé veci, niekedy dokonca až umrieť. Vážne somatické ochorenia detí sú signálom, že niečo v rodine nefunguje. Tieto tri základné veci zakomponoval Hellinger do systému, ktorý je veľmi oceňujúci, uznávajúci a pozitívne formulujúci. Tento prístup níč nevyčíta, nič neodsudzuje. Naopak, tu sa prijíma všetko a každý. Preto má také liečivé účinky.

* S akými problémami sa na vás obracajú klienti najčastejšie?

Väčšinou ide o problémy vo vzťahoch, či už rodinných, alebo aj na pracovisku. Časté sú konflikty dvoch generácií, problémy v komunikácii medzi nimi. Objavujú sa tendencie sebaobetovania sa pre rodinu a neuznania v rodine. No a s tým súvisia aj zdravotné symptómy: srdcové ťažkosti, astmy, kožné exémy. Väčšinou ide o chronické ochorenia, rezistentné na liečbu. Človeku komplikujú život a on má pocit, že by mohli súvisieť s jeho vzťahmi.

* Na víkendový seminár prichádzajú desiatky pre vás neznámych ľudí. V čom spočíva vaša práca s nimi?

Ešte pred príchodom dostanú všetci dotazník, podľa ktorého si majú pripraviť rodokmeň. Väčšinou sa začína rodinou, z ktorej sme vzišli, teda my, rodičia, starí rodičia, súrodenci, deti. Ale môže sa spracovať aj súčasná rodina, do ktorej už patria aj blízki príbuzní partnera. Brali sa rodičia z lásky? Mali predtým vážny vzťah? Boli v rodine potraty, interupcie, úmrtia detí? Stratil niekto príliš skoro rodičov? Bol vážne chorý? Spáchal samovraždu? Vraždu? Ide o odpovede na viac ako dvadsať podobných otázok a je jasné, že už len hľadanie faktov pre prípravu takéhoto rodokmeňa rozvíri atmosféru v rodine. Človek si pri tom uvedomí, ako vyzerá jeho rodina, čo ju drží pohromade a čo naopak, oslabuje. Klient môže totiž nevedomky nasledovať osud toho, kto bol z rodiny vyhnaný. Takí ľudia majú tendencie emigrovať alebo sa stať kňazmi či mníškami. Vo zvýšenej miere mávajú aj samovražedné sklony. To všetko sú fenomény, ktoré postavenie systému odkryje. Potom je nutné urobiť rituál, buď niekomu prejaviť úctu, niekomu odpustiť, poďakovať sa, rozlúčiť s niekým, kto je mŕtvy, aby ten živý mohol ísť svojou cestou. V poslednom období sme na seminároch zistili, že potrebujeme viac informácií z vojny. Že dokonca aj súčasnú generáciu, i keď nevedome, ovplyvňuje to, ako ich rodičia a starí rodičia prežívali vojnu, ich strach o blízkych na fronte, úzkosť z bombardovania. Nečakane sa vynárajú spomienky na ľudí, ktorí zahynuli v koncentračnom tábore, na rekvirácie majetku a zúfalé pokusy o prežitie. Mala som na seminári dievčinu, ktorá vôbec nevedela, že má židovské korene, lebo starý otec opustil svoju katolícku manželku a deti, aby ich neohrozoval. Keď vzdala úctu tomuto predkovi, ktorý sa nevrátil z koncentráku a ktorého rodina zatajovala, bol to pre ňu veľmi silný emočný zážitok. Potom sa zarazila a povedala, že si všimla, že ju literatúra a filmy s touto tematikou vždy hlboko zasiahli. To je práve tá sila, ktorá ma fascinuje. Že máme čosi napísané v našich individuálnych osudoch a že to tam cítime.

* Ľudia si teda naštudujú rodinnú históriu a očakávajú, že rodinná konštelácia mávnutím čarovného prútika vyrieši všetky ich problémy...

Iste, každý má nejaké očakávania, ale ono to, samozrejme, nie je také jednoduché. Najskôr si klient musí sám pre seba definovať problém, na ktorý stavia konšteláciu. A čo najjasnejšie sformulovať odpoveď na otázku, čo by bolo pre neho dobrým výsledkom. Keď ho nájdeme, budeme vedieť, že sme takmer pri konci. Nie je však smerodajné, ak klient tvrdí, že je systém na konci. Smerodajné je, ak to hovoria všetci členovia systému, ktorý si postavil. Keď každý z nich povie, ja sa teraz cítim dobre a všetko, čo vidím okolo seba, je v poriadku, tak vieme, že je systém naozaj ukončený. Už v ňom nie je napätie, žiadne trenice, všetci sú v pohode. Vtedy klientovi povieme: tak sa na to pozrite, lebo to je nový obraz, nová fotografia vašej rodiny. A tento obraz dostáva ako potenciál na cestu domov. Nerozoberáme ten obraz, neanalyzujeme ho, aby sme nenarušili energiu, ktorá je v ňom naakumulovaná.

* Aké máte ohlasy? Udejú sa pozitívne zmeny v každom prípade? Môže jeden víkend spôsobiť prevrat v živote?

Môže. A niekedy môže znamenať len prvý krok. Vznikne trochu iný obraz rodiny, no nemali sme dosť informácií na to, aby sme našli konečné riešenie. Vtedy necháme systém, nech sám robí ďalej, čo vie. S dôverou, že ukáže cestu alebo zažne svetielko, ktoré už klienta povedie ďalej. Väčšinou je to však tak, že ak ten človek zmenu naozaj potrebuje, ak je pre neho veľmi dôležitá, tak nastane. Mali sme účastníčku, ktorá roky nekomunikovala s otcom, lebo jej „neodsúhlasil“ partnera, za ktorého sa vydala. Postavila si systém, ktorého výsledkom malo byť zlepšenie vzťahu s otcom. Keď sa vrátila domov, otec jej hneď v ten večer telefonoval, že je načase, aby s tým už niečo urobili. Nie vždy sú síce výsledky takéto dramatické, niekedy zmeny prichádzajú pozvoľne a pomaly, ale vždy sa niečo v problémových vzťahoch uvoľní. Preto je dôležité, aby sa klienti zverili do rúk len lektorom, ktorí sú vzdelaní aj psychologicky či psychiatricky a majú skúsenosti z práce s traumami. Nie každý človek je totiž pripravený na to, aby si postavil systém rodinnej konštelácie a uniesol jeho následky. Existuje mnoho iných terapeutických prístupov, ktorými sa dajú riešiť psychické a vzťahové problémy. Až keď zlyhávajú bežné terapie, až keď ide o chronický problém, v ktorom sa klient zacyklí a nevie, ako ďalej, môžeme uvažovať o tom, že problém nie je psychologický, ale systémový. A skúsime tento prístup. Na druhej strane, nebola by som rada, keby sa rozmohlo to, čomu hovoríme „systémoví turisti“. To sú ľudia, ktorí chodia opakovane na semináre a všetko chcú vyriešiť postavením systému. Taký klient však nemá dostatok energie, zodpovednosti ani motivácie na to, aby mu práca so systémom priniesla potrebný výsledok. Preto niektorým povieme: viete, ak vás bolí hlava, nie vždy treba postaviť systém. Niekedy proste stačí zobrať si acylpyrín.

Danica JANIAKOVÁ

 

 

Posledná úprava 31.03.2016

Nájdete nás na FB