Od manipulatívneho k fungujúcemu vzťahu

Od manipulatívneho k fungujúcemu vzťahu

Napísala 

Sympatický, očarujúci, vzdelaný, niekedy šarmantný, niekedy naopak nesmelý. Taký zväčša býva popis partnera, po akom túžime, stačí ho stretnúť a zrazu sme plní nádejí, dúfame, že práve s týmto človekom budeme po celý život šťastní. Stáva sa to každú chvíľu tisíckam dvojíc. Ale čo keď sa po čase ukáže, že vysnívaný partner je manipulátor? Že sa síce sprvu správal takmer dokonale, ale s tým, ako postupne maska padá, je tu namiesto pohodového a láskavého partnera iný človek, ktorý vás ničí, uráža, ponižuje a obmedzuje?

Normálna reakcia by bola odísť, utiecť, opustiť takéhoto citového upíra. Isabelle Nazare-Aga je kanadská psychologička, ktorá sa už roky zaoberá témou manipulácie a násilia vo vzťahoch. Napísala knihu LÁSKA A MANIPULÁCIA, v ktorej dala dohromady mnoho výpovedí ináč inteligentných ľudí, ktorí sa namiesto úteku začali patologickému partnerovi – podriaďovať. V tomto súhrne jej skúseností z liečby obetí manipulátorov píše o strate sebavedomia, úzkosti, pocitoch viny, strachu a neistoty, o poruchách spánku, depresiách i pokusoch o samovraždu, ktoré obete takýchto vzťahov majú za sebou.

Manipulátor nie je ten, kto z času na čas použije vo vzťahu techniky manipulácie, to sa nám stáva občas všetkým. Isabelle Nazare-Aga odhaduje, že takýchto osobností na hranici patológie sú v populácii tri percentá. Manipulátor potrebuje permanentne znižovať hodnotu iných a na tom buduje svoje „zdravie“. Maska citlivého partnera padá hneď nato, ako sa vzťah stane záväzný, po nasťahovaní do spoločného bytu, po svadbe, najneskôr po narodení dieťaťa. Často sa hrá na obeť, ktorej ublížilo prostredie, bývalá manželka, choroba, osud. Život s ním je večný boj. Väčšina manipulátorov si je vedomá moci, ktorú majú nad svojimi blízkymi, ale nie už tak úplne si je vedomá pustošivých následkov, ktoré to so sebou prináša. Naopak, v rozpore so svojím správaním hovoria: „Nemôžem bez teba žiť, ty si to jediné, na čom mi záleží“.

 

Kedy je jediným riešením odísť

 

Prinajmenšom zaujímavých je tridsať charakteristických znakov, podľa ktorých sa dá manipulátor bez problémov identifikovať. Ak ten váš alebo vaša zodpovedá aspoň desiatim z nich, jediným riešením je odísť. Skôr ako úplne zdevastuje vašu sebadôveru a vy potom prestanete veriť v lásku.

Ako teda rozoznať manipulátora skôr, ako ho vpustíme do svojho intímneho života? Manipulátori totiž sú všade medzi nami, často aj na vysokých miestach sociálneho rebríčka, sú medzi lekármi, učiteľmi i politikmi, ale nájdeme ich dosť aj medzi robotníkmi, kaderníčkami, ženami v domácnosti... Takže čím sa taký manipulátor vyznačuje? Určite neprejavuje temné rysy svojej povahy vždy, ako každý človek má aj pozitívne vlastnosti. Zbystrite svoju pozornosť vždy, ak ten, s ktorým chcete tráviť viac času, má tendencie navodzovať u ostatných pocit viny a dovoláva sa pritom rodinných vzťahov, priateľstva, lásky a podobne. Ak vyžaduje, aby ľudia okolo neho nikdy nemenili názor, boli dokonalí a všetko vedeli. Manipulátor dokáže neuveriteľne prekrútiť skutočnosť a ak sa vedľa neho vyskytuje osoba so sklonom brať zodpovednosť alebo vinu na seba, stáva sa jeho obľúbeným terčom. Ak spochybňuje vlastnosti a schopnosti iných, ak ich kritizuje a odsudzuje. Taký manipulátor skritizuje všetko, čo robíte, aj to akým spôsobom miešate jedlo pri varení. Na znižovaní hodnoty druhých si totiž buduje vlastnú cenu. Kritiku vlastnej osoby však odmieta.

Nielen nepríjemná, ale priam varujúca vlastnosť manipulátora je závisť, závidí dokonca aj rodičom alebo príbuzným, či priamo vám. Presvedčivo a rád robí zo seba obeť, preháňa svoje zdravotné problémy, všetci ľudia okolo neho sú „neznesiteľní“, „neschopní“ a jeho len „využívajú“. Ak však ochoriete vy, pomoc od neho nečakajte, podľa jeho chápania chorobu len predstierate. Zodpovednosť za svoje chyby vždy zvaľuje na ostatných. Ale ak sa záležitosť skončí dobre, nehynúce zásluhy patria len jemu. O tom, čo chce, aké má potreby, pocity a názory sa vyjadruje nejasne. Ironicky si z vás uťahuje a nepripustí dialóg. Mení názory a správanie podľa toho, s kým sa práve rozpráva. Jeden deň tvrdí jedno, na druhý deň niečo úplne opačné. Ide za svojimi cieľmi na úkor iných. Uniká z diskusií, ktoré ho nudia, mení tému uprostred rozhovoru, vyhýba sa pracovných schôdzkam a poradám, priam z nich uteká. Vymýšľa si lži, aby sa dozvedel pravdu. Na jednej strane lichotí a dáva darčeky, aby si získal obľubu, ak sa mu to nepodarí, vyhráža sa alebo vydiera. V partnerskom vzťahu sa často vyhráža dokonca samovraždou, aby z vás dostal vyznanie lásky. Bez ohľadov rozvráti cudzí fungujúci vzťah. Prekážajú mu ľudia, ktorí si dobre rozumejú, takže všade, kde príde – či už do pracovného kolektívu alebo do rodiny, vyvoláva podozrievavosť a rozoštváva ľudí proti sebe.

Brrr... Stačilo? A to ešte stále nie sú všetky vlastnosti, podľa ktorých určíte patologickú osobnosť človeka s manipulatívnymi rysmi. Väčšina ľudí zbadá, že sa niečo deje, až vtedy, keď vidí, že ich niekto iný prinútil robiť veci, ktoré by z vlastnej vôle neurobili. Dovtedy sú presvedčení, že taký „milý človek“ predsa nemôže byť manipulátor! No, môže, ako vidíte, nemusí to byť hneď na prvý pohľad rozoznateľný najsilnejší typ takejto osobnosti, ktorým je diktátor.

 

Vylieči len sebaláska

 

No a čo robiť, keď človek zistí, že jeden z jeho blízkych je manipulátor? Na túto otázku odpovedá táto aj ďalšia kniha tej istej autorky s názvom NENECHAJTE SO SEBOU MANIPULOVAŤ. Učí zvládať techniky kontramanipulácie, radí aj akým spôsobom sa rozísť (pretože rozchod po dobrom je v takýchto prípadoch nereálny) potom, ako sa už dlho hromadili lži na lži, keď už je jasné, že po búrke a sľuboch polepšenia príde len – ďalšia búrka. A hlavne ako začať znovu, pretože nech už vzťah s manipulátorom trval akokoľvek dlho, ten, kto také spolužitie absolvoval, naň nezabudne nikdy. Najbezbrannejšími obeťami sú vždy deti. Tie manipulátor s obľubou využíva, aby mohol ďalej ubližovať bývalému partnerovi. I keď deti netreba podceňovať, sú schopné všeličo vycítiť a často sa nekompromisne postavia na jednu stranu. Deti však ešte nie sú schopné zvládnuť techniky kontramanipulácie a tak sa treba s nimi trpezlivo a mierne rozprávať namiesto nadávania na bývalého partnera. V mnohých prípadoch však trvá roky, kým sa dokážu zotaviť zo zranení, ktoré utŕžili počas spoločných rokoch strávených s manipulátorom.

„Treba zdôrazniť, že manipulátor sa síce vyhráža, ale sila, ktorú mu dodáva jeho presvedčenie o vlastnej neobmedzenej moci, je neúčinná, ak sa stretne s pevným odhodlaním jeho dovtedajšej obeti nepodvoliť sa, s odporom okolia a s právomocou súdu,“ zdôrazňuje Isabelle Nazare-Aga a dodáva: „Najlepším liekom proti pôsobeniu manipulátora je bez pochybností sebaláska. Overme si, že sme schopní mať radi sami seba a až potom si sľúbme, že TOTO sa už nesmie opakovať!“

 

Život ako dobrodružstvo

 

Aby sme neostali len pri takých pesimistických príkladoch, venujme sa aj téme zrelej, manželskej lásky. Pretože zdá sa, že existujú - aj keď ich je vždy menej, ako by bolo žiaduce - manželstvá, ktoré prosperujú po celý spoločný život. Aj keď sa partneri za tie roky poznajú skrz-naskrz, výsledkom ich spolužitia nemusí byť nuda a pohŕdanie, ale naopak, kamarátstvo, vzájomné povzbudzovanie, vernosť a sexuálna spokojnosť.

Nie každá dvojica zvládne plavbu manželstvom v takomto stave. Niektorí nevydržia búrlivé vlny, ktoré sa počas takej dlhej plavby zákonite objavia. Nedokážu už partnera povzbudiť ani od neho získať podporu, namiesto toho prežívajú sklamanie a odmietanie, a pokúšajú sa o nový vzťah s nádejou, že im prinesie dávno stratenú vitalitu. Bohužiaľ, existujú aj také dvojice, ktoré už len apaticky prijímajú svoju únavu, vyčerpanosť a osamelosť ako osud manželstva, ktoré musia pretrpieť do konca. G. Kenneth West v svojich Kapitolách z vývojovej psychológie, ktoré vyšli pod názvom DOBRODRUŽSTVO PSYCHICKÉHO VÝVOJA vyzýva čitateľov svojej knihy k tomu, aby nabrali odvahu a dali prednosť veľkým veciam v svojom živote a ich realizácii, aj keď tým riskujú neúspechy. Je to vždy lepšie ako zaradiť sa k malomyseľným, ktorí neprežijú ani veľa radosti, ani veľa utrpenia, pretože žijú v šedivom prítmí, ktoré nepozná ani víťazstvo, ani porážky (citát Theodore Roosevelta).

Je váš život dobrodružstvo? A keď áno, tak aké? Desíte sa výzvy k zmene vášho života a k nasadeniu všetkých síl, aby ste zhodili záťaž minulosti, opustili pohodlné zvyklosti, a začali púť do neznáma? Neexistujú žiadne záruky, dokonca ani vtedy nie, keď sa nám zdá, že sme na zmeny pripravení. A tým najväčším dobrodružstvom, pred aké nás život môže postaviť, je láska.

 

Výprava za láskou

 

Ako vybudovať „dokonalý vzťah“? Prečo si tak veľa ľudí vyberá nevhodných partnerov a prečo sa polovica manželstiev končí rozvodom a mnohé ďalšie postrádajú vitalitu? Aké vlastnosti majú dvojice, ktoré si udržujú výnimočné manželstvo?

Západná kultúra stavia na obraze romantickej lásky, ktorou sú zaplavené filmy, televízne seriály, knihy i časopisy. Uisťujú nás, že na každého z nás niekde čaká ten správny partner, s ktorým uzavrieme dokonalý a výlučný vzťah na celý život. Na Východe ešte prežíva iný model, dopredu dohovorené svadby, ktoré dali dohromady rodičia, náboženskí predstavitelia, niekde dokonca i astrológovia. Tam, kde sa novomanželia po prvýkrát stretnú až v deň sobáša, sa o vášnivej láske nedá hovoriť. Skúsenosti však potvrdzujú, že ide o stabilnejšie vzťahy, ktoré sa často menia vzájomným úsilím oboch partnerov na vyrovnané kamarátstvo, prípadne tichú, pozornú lásku.

A ako sa darí v našich končinách romantickej láske? No, nie ktovieako. Výsledkom sú v nemalom počte prípadov manželstvá končiace rozvodom, manželstvá bez života. Ako to, že sa vízia jedinečného vzťahu stane po pár rokoch kameňom na krku? Nuž, láska mení svoju tvár, a ak to nepochopíme, ak chceme žiť len z podstaty a podľa optiky zamilovaného človeka na prahu dospelosti, nedivme sa. Najčastejšie sa podceňuje budovanie intimity, toho „my“, ktoré si dvojica vytvára, pocit pripútanosti, ktorý umožňuje, aby sa dvaja ľudia cítili ako pár alebo ako jednotka, navzájom sa podporovali, vychutnávali spoločne strávený čas a delili sa o majetok. Dôležitá je aj vášeň a telesná príťažlivosť, a nejde len o samotný sex, to, čo by ani po rokoch nemalo chýbať, je túžba sa dotýkať, bozkávať a objímať.

Ak na začiatku stačili dve slová: „Milujem ťa“, tie sa veľmi skoro musia začať meniť na odhodlanie zostať v manželstve bez ohľadu na prekážky. Preto je dobré, ak človek najskôr sformuje svoju identitu, aby mohol bezpečne prejsť do vzťahu s niekým iným. A na to potrebuje najmenej dva roky života po ukončení vzdelávania, dva roky samostatného života „na vlastné triko“. Paradoxne sa stále potvrdzuje, že až keď človek dokáže žiť sám, dokáže úspešne žiť aj s niekým iným. Tých, ktorí vstupujú do manželstva príliš skoro, váha problémov, ktoré tam na nich čakajú, ľahko rozdrtí. Predovšetkým teda poznaj samého seba, aby si vedel, kto si, čo v živote chceš, kam ideš, čomu veríš. Odpoveď na tieto otázky totiž jedného dňa dostihne každého človeka. A omnoho ťažšie sa na ne odpovedá vtedy, ak už má za sebou záväzky voči partnerovi, deťom a zamestnaniu.

 

Keď hodiny tikajú

 

Jedna z najnovších psychologických teórií tvrdí, že tým najzávažnejším dôvodom pre výber partnera je u väčšiny ľudí správne načasovanie. Ak sú splnené aspoň minimálne požiadavky, ľudia si berú toho človeka, s ktorým práve chodia vtedy, keď sa rozhodnú, že „hodiny výstražne tikajú“, že je čas uzavrieť manželstvo. Zrelý človek si je vedomý, že čas plynie, ale nenechá sa ním poháňať. Načúva predovšetkým svojmu vnútornému hlasu a dopraje výberu partnera, rastu vlastnej identity i budovanie životaschopného vzťahu toľko času a energie, koľko si všetky tieto úlohy vyžadujú. Spolieha sa na seba a jeho zdravá sebadôvera mu zabráni, aby vstupoval do závislých alebo nezdravých vzťahov. Múdry človek aj krízu a nešťastie premení na inšpirujúci príklad pre ostatných, tých, ktorí stratili kontakt so svojim vnútorným radcom. Vie, že ho čaká povinnosť pestovať vzájomnú lásku nielen v časoch osláv, ale aj v ťažkých dňoch, zdieľať práve s týmto jediným človekom svoje nádeje, sny, bolesti a obavy. A povinnosť pred zvodnými lákadlami iným vzťahov si zapchávať uši voskom a priväzovať sa lanami k sťažňu manželskej lode, ako to robil Odyseus v známom Homérovom epose, keď on a jeho námorníci začuli spev Sirén. Bez tohto odhodlania a sebazaprenia ešte nikto nevybudoval domov.

Niekedy sa dvojica rozvedie bez toho, aby sa dobre pozrela na všetky možnosti, ktoré by ich manželstvo mohli oživiť. Inokedy však žiadosť o rozvod prichádza v dobe, keď už je po všetkom. Je skôr znamením, že sa vnútorný duch túži oslobodiť. Táto situácia je omnoho lepšia, než keby v chatrnom manželstve obaja partneri svojho ducha pochovali spolu s odvahou snívať o tom, že život môže byť lepší. Úplne najlepšia možnosť však je stavať manželskú loď pomaly a starostlivo, tak, aby bola schopná zvládnuť všetky prekážky, ktoré číhajú na dve duše zdieľajúce najväčšie životné dobrodružstvo.

 

Od zamilovanosti k dokonalej láske

 

G. Kenneth West urobil čosi ako analýzu rôznych typov lásky. Prvou je zamilovanosť, láska na prvý pohľad, silná príťažlivosť k človeku, ktorého vlastne ani nepoznáme. Ak nedozreje, čakajú ju obdobia žiarlivosti a nepochopenia, pretože bez angažovanosti vzťah nemá budúcnosť.

Romantická láska je typická pre vášnivé vzťahy najmä počas štúdia na stredných a vysokých školách. Dvojica trávi väčšinu času spoločne a zdá sa byť nerozlučná. Partneri sa nedokážu jeden druhého nabažiť, chcú o sebe vedieť všetko, vychutnávajú si telesnú príťažlivosť. Aj tu však chýba angažovanosť, preto sa mnohé z týchto lások po promócii končia.

Kamarátska láska nemusí byť vášnivá. Dvaja ľudia sa vezmú po dlhých rokoch zasnúbenia, žijú spolu ako dobrí priatelia, ktorí majú radi prítomnosť toho druhého, ale nemusia byť k sebe priťahovaní telesne. Po rokoch manželstva často spia v oddelených spálňach. Tento typ lásky môže ľuďom prinášať veľké šťastie.

Prázdna láska je tá, keď sa dvojica dohodne na spolužití, hoci necíti spoločné „my“ a partneri sa navzájom ani sexuálne nepriťahujú. Niekedy, výnimočne môže časom ožiť a prinášať väčšiu radosť.

Búrlivá láska vzniká vtedy, keď sa dvojica stretne, bezhlavo zamiluje a uzavrie manželstvo, a to všetko vo veľmi krátkom čase. Dvojica sa však necíti ako „my“ a preto je vystavená nebezpečenstvo nevery. Potrebuje čas, aby si vystavala múr, ktorý ju pred narušovaním zvonka ochráni. Tento typ vzťahu na krátky čas kvitne, potom rýchle zvädne.

Dokonalá láska je tá, v ktorej sa milenci cítia zjednotení, telesne priťahovaní a angažovaní pre vzťah. Niektoré dvojice môžu toto štádium nachádzať, iné ho strácajú. A niektorí ho dokážu prežívať po celý život. Koľko je takých lások? Optimisti tvrdia, že najviac desať percent, pesimistom sa aj toto číslo zdá byť priveľké. A nič na tom nemení fakt, že každá dvojica, ktorá vstupuje do manželstva, je presvedčená, že práve oni sú tí, ktorí vytvoria dokonalý vzťah na celý život.

 

Posledná úprava 31.03.2016

Nájdete nás na FB