Chceli sme hrdinu, ktorého budú všetci nenávidieť aj milovať súčasne

Chceli sme hrdinu, ktorého budú všetci nenávidieť aj milovať súčasne

Napísala 

„Mali sme šťastie, keď sme začali písať detektívky, Stieg Larsson práve naštartoval svetový záujem o severskú krimi a my sme vošli do tejto prajnej atmosféry,“ takto skromne zdôvodnili úspech svojej krimi série o policajnom psychológovi Sebastianovi Bergmanovi  z tímu Riksmordu jej dvaja autori zo Švédska, ktorí tohto roku „hviezdili“ na Bibliotéke.

Ak vám nič nehovoria názvy kníh z tejto série (Temné tajomstvá, Učeň, Hrob v horách, Nemý svedok a najnovší Tí, ktorí zlyhali), určite poznáte televízny seriál Most, ktorého hlavným scenáristom bol jeden z nich, Hans Rosenfeldt (na fotografii vľavo). Ten druhý, Michael Hjorth (na fotografii v strede) je tiež uznávaný scenárista a producent, založil produkčnú spoločnosť TreVänner. V Bratislave strávili obaja švédski autori tri dni, počas ktorých hlavne pracovali, poskytovali rozhovory a propagovali nový titul Tí, ktorí zlyhali. Je to svojrázna kritika sveta médií, ktoré robia povrchné idoly z nekultúrnych a nevzdelaných ľudí, presne takých, akí zlyhávajú vo vedomostnom teste neznámeho vraha.

Besedu viedol Dado Nagy, ktorý opäť nesklamal, hneď jeho prvá otázka rozosmiala publikum aj samotných hostí, hoci mierila zdanlivo mimo ich tvorby: – V literárnom svete ste úspešná dvojica. Vedeli by ste si predstaviť, že by ste pracovali spoločne aj v kriminálnom svete? Mám dojem, že by tento svet mal v takom prípade problém…

Hans Rosenfeldt (smiech): Áno, myslím, že svet by sa dostal do problémov, keby fungoval tak, ako píšeme v našich knihách. Ale my nie sme policajti, nerešeršujeme, či je možné, aby sa stalo to, čo sme napísali. A som si istý, že nás dvoch by policajti rýchle chytili.

Michael Hjorth (dopĺňa tiež so smiechom): Myslím, že by nás zabásli hneď a zaraz. My sme spisovatelia, nepracujeme s realitou, ale s fantáziou; čím originálnejší spôsob vraždy, tým lepší príbeh.

Ako sa dali dohromady

Hans Rosenfeldt: Stretli sme sa pred 25 rokmi, ja som vtedy robil romantický seriál, Michael sitcom, pre ktorý som písal jeden diel. Už vtedy sme si, ako sa hovorí, „sadli“. Ale až v roku 2008 sme spoločne napísali prvý scenár o Sebastianovi Bergmanovi. Síce nám ho v televízii odmietli natočiť, no vydali sme ho knižne, a keďže náš hrdina, drsný a drzý policajný psychológ čitateľov zaujal, napísali sme odvtedy ďalšie štyri knihy.

Michael Hjorth: Pôvodne sme chceli vytvoriť televízneho antihrdinu, taký ten typ, ktorý dokáže geniálne odhaľovať zločiny, ale ako človek má veľa chýb. Aby to bol týpek, ktorého budú diváci nenávidieť a milovať súčasne. Písať príbehy s pozitívnymi hrdinami je nuda.

Hans Rosenfeldt: Pre autora je zaujímavé mať ako hlavnú postavu inteligentného človeka, skvelého v práci, ktorý má ale osobné problémy a sám sebe nedokáže pomôcť. Keďže z toho mal byť televízny seriál, od začiatku sme počítali s príbehom na pokračovanie a tak sa nám aj táto postava vyvíja, v každom dieli niečo zo svojich tráum prezradí a niečo necháva otvorené. Je pravda, že čitatelia začínajú mať Sebastiana Bergmana až príliš radi, a akoby nám trošku vymäkol, mali by sme ho tuším vrátiť na začiatok, späť k jeho divným vlastnostiam, tam, odkiaľ vyšiel.

Michael Hjorth: Teraz pracujeme na šiestej knihe. Plánujeme osem-deväť kníh, na toľko príbehov dáva vývoj postáv dostatočný priestor. Máme vymyslených šesťdesiat-sedemdesiat percent deja, chýba už len detail – napísať to.

Ako vyzerá spolupráca dvoch autorov na jednom rukopise? Stretávate sa? Posielate si detaily meilom?

Hans Rosenfeldt: Na začiatku, keď budujeme dejovú líniu a postavy nového príbehu, trávime tri-štyri týždne spolu. Potom píšeme tri-štyri mesiace sami, samozrejme, že si voláme a meilujeme. V závere opäť pracujeme spoločne, lebo je nutné dať rukopis dohromady – zosúladiť štýl, keďže píšeme rozdielnymi štýlmi a treba ich zjednotiť, aj škrtať čosi treba.

Michael Hjorth: Mne najviac vyhovuje začiatočná fáza a potom písanie. Ale vlastne aj koniec, keď treba dohliadnuť, aby všetko do seba krásne zapadlo. Písanie je pre nás oboch zábava. Nehádame sa, veci vidíme zväčša rovnako. Ak sa aj trochu líšime, tak len tým, ako keby sme sa zhodli na farbe, ale ťahy štetcom robili rôzne.

Zber materiálu

Michael Hjorth: Nepíšeme literatúru faktu, ale fikciu. Príbeh nemusí byť reálny, len musí pôsobiť na čitateľa ako reálny. Preto sa príliš nevenujeme zberu materiálu, občas čosi googlime, ale nie veľa. Realita je v podstate nudná, obaja dávame prednosť fantázii.

Hans Rosenfeldt: Môže sa totiž stať, že výskumom sa autor unaví. A potom je zahltený množstvom detailov, ktoré chce použiť v knihe, chce čitateľom ukázať, čo všetko vie, a na príbehu to vidieť, priveľa detailov zdržuje. Nám stačí, keď čitatelia veria tomu, čo píšeme. Nemusí to byť pravda.

Aký typ postáv máte radi? Dnes sú detektívi v knihách často excentrickí.

Michael Hjorth: Pri vymýšľaní postavy máme dve kritériá: musia to byť úspešní ľudia, čitatelia totiž nečítajú radi o tých, ktorí stále zlyhávajú (Michael naráža na názov ich najnovšej knihy: Tí, ktorí zlyhali). A po druhé, mali by mať aj chyby, sú to nedokonalí ľudia, ktorí musia zvládať aj vlastné problémy. S dokonalými postavami by bol príbeh plochý.

Čo práve čítate?

Michael Hjorth: Ja rád čítam, ale v poslednej dobe mám na to málo času, lebo veľa píšem.

Hans Rosenfeldt: Ja nečítam veľa, teraz už vôbec nie. Ani predtým som nečítal veľa, z autorov detektívok maximálne Eda McBaina. Ak niečo predsa len prelistujem, tak možno občas literatúru faktu a komiksy.
 

 

Posledná úprava 12.11.2017

Nájdete nás na FB