Už nemusím, už chcem

Už nemusím, už chcem

Napísala 

Vždy som bola to, čomu sa hovorí „oplácaná“. Rada som jedla a bolo to na mne vidieť. Najlepšia torta je klobása, tak sa u nás hovorilo. Už v prvej triede základnej školy mi učiteľka povedala, že by som mala jesť menšie desiaty. Začala som ich úmyselne "zabúdať" doma, na ruku som si kreslila krúžok, akože tanier, a keď som ho preškrtla, bola som „najedená“. Tak sa u mňa spustil takmer nekonečný kolobeh diét.

Ako som na tom dnes? Schudla som 62 kilogramov, napísala tri knihy o zdravej výžive a recepty a skúsenosti zverejňujem na webe. Dnes už viem, ako som si ustavičnými diétami škodila. Viem aj to, že na priberanie máme genetickú predispozíciu: buď máš po predkoch „gén obezity“, alebo dedíš leptogén, teda hormón leptín, ktorý obezite zabraňuje. Ak si typ, ktorý stále drží nejakú diétu, prípadne pôsty, s každým vynechaným jedlom sa ti spomaľuje metabolizmus. A keď začneš znovu jesť, priberieš ešte viac. Ak ješ málo a aj tak priberáš, máš naštartovaný šetriaci gén, ktorý sme zdedili po našich predkoch. Organizmus sa takto vyrovnával s obdobiami hladomoru, keď nemal pravidelný prísun potravy. Všetku stravu ukladal do tukových zásob, aby mal v čase hladu z čoho čerpať energiu pre svoje vitálne funkcie. Bohužiaľ takto funguje aj dnes a aktivuje sa práve hladovaním. Telo, ktoré hladuje, nemá šancu schudnúť.

V detstve som si, samozrejme mylne, nahovorila, že čím menej budem jesť, tým budem štíhlejšia. Čo bolo, mimochodom, ťažké dodržať, lebo mama veľmi dobre varila. Moja hmotnosť neustále kolísala, v trinástich rokoch som vážila osemdesiattri kilogramov. Prvé diéty, ktoré sme držali aj s kamoškou zo školy, nám úplne rozhasili metabolizmus. Detstvo a puberta boli peklo, šikana, posmešky, deti sú kruté k tým, čo vyzerajú inak, a vedia na dlhé roky zničiť sebavedomie. Dodnes sa v kútiku duše cítim neistá, napriek všetkému, čo som odvtedy dokázala.

Ne strednej škole sa hmotnosť ako-tak upravila, síce skákala päť kíl hore-dole a „nohatá“ som nebola nikdy, ale keď som stretla budúceho manžela, zaujala som ho. Rada šijem, viem sa pekne obliecť a upraviť. Do svadobných šiat som, samozrejme, opäť tvrdo chudla, po svadbe to zhodené pribrala aj s jo-jo efektom. Kto nevie, o čom to celé je, povie kruto: ak si toľko a tak ťažko schudla, ako to, že si to nedokážeš udržať? No práve preto! Lebo diéty fungujú vždy len na krátky čas.

Počas prvého tehotenstva som jedla všetko, čo som si dovtedy odopierala, poznáte to: „aby dieťa malo, čo si pýta“. Pri druhom pôrode som vážila 118 kilogramov. Až dnes, keď robievam prednášky o strave v tehotenstve, viem, čo všetko som mohla takou zlou stravou spustiť v svojich deťoch, ako ľahko sa kladie základ pre obezitu, pre cukrovku, pre choroby srdca.

Potom nastalo náročné obdobie, bývali sme v svokrinej chate a stavali dom, muž mal dve zamestnania plus tú stavbu, ja som bola s deťmi celé dni sama a vyjedala zo zúfalstva chladničku. Bože, a tých diét, čo som vyskúšala! Tukožrútsku, ananásovú, všetky druhy tabletiek na chudnutie, aj nejaké zahraničné lieky, čo sa ťažko zháňali, aj ucho som mala prepichnuté akupunktúrnou ihličkou, aj také dni boli, keď som zjedla len päť soletiek. A aj tak som skončila s hmotnosťou 132,20 kilogramov. Preto som dnes zástancom zmien, ktoré sa dajú dlhodobo dodržiavať po celý život. Žiadne tvrdé, ani žiadne jednostranné diéty. Mám klientov, ktorí chudli rôznymi diétami. Síce schudli Dukanovou diétou, ale priveľkým príjmom bielkovín si zničili obličky. Ďalší klient sa snažil chudnúť paleo diétou, ale nadmernou konzumáciou živočíšnych bielkovín sa mu zvýšila v organizme kyselina močová a musel s týmto stravovaním prestať. Žiadny extrém v stravovaní nie je dobrý.

V apríli uplynie desať rokov odvtedy, čo som začala – a naozaj už definitívne – chudnúť. Navždy budem vďačná mojej šéfke, ktorá mi vtedy pomohla. Povedala, že bude so mnou chodiť cvičiť a že ak neschudnem aspoň pätnásť kíl, dá mi výpoveď. S prvými kilami, ktoré odišli, rástla motivácia a chuť vydržať. Keď som sa dostala pod stovku, oslávili sme to s babami z roboty šampusom. Podarilo sa mi schudnúť na 68 kíl, páčilo sa mi, že ma ľudia zastavujú a pýtajú sa, čo robím, vychutnávala som si ten úspech. Už sa mi nechcelo vrátiť k pôvodnej váhe, konečne som znovu mala radosť zo života. V štyridsiatke som si urobila vodičský preukaz. Odvtedy jazdíme s mužom na motorke, každý rok aspoň raz, dvakrát k Jadranu, máme zjazdené celé pobrežie. Vždy sa na naše výlety teším, fungujem na solárnu energiu, pri mori sa cítim mimoriadne dobre.

Po rokoch som si dokončila maturitu, urobila rekvalifikačný kurz o výžive, teraz študujem na univerzite tretieho veku v Nitre odbor potraviny, zdravie a výživa. V Pezinku som otvorila obchod s bio a racio potravinami, vediem poradňu zdravej výživy a píšem články o chudnutí. Hovorím, že som obyčajná žena od hrncov, ktorá má svoje skúsenosti, ako variť zdravšie. Samozrejme, po takej veľkej strate hmotnosti nemám brucho ako fitneska, ale o to ani nejde. Nemienim podriadiť celý život budovaniu tehličiek na bruchu, to nie je život obyčajnej ženy, manželky a matky, ktorá chodí do práce, má starosti i radosti s rodinou. Keďže celé dni sedím pri počítači, trikrát do týždňa behám, stačí polhodina. Už to nie je také, že musím, ale také, že chcem. Proste ráno vstanem a idem si zabehať. V lete plávam, keď sa ochladí, zájdem aj do fitka, ale najradšej a veľa chodím. Mám toľko nachodené, že keby sa to zrátalo, tak som možno peši aj zemeguľu obišla. Pohyb je dobré striedať. A nastaviť sa, že teraz to už bude po celý život takto. Lebo ak máme problém s kilami, tak je to náš celoživotný údel. Chce to železnú disciplínu, na vlastné zdravie si však musíme nájsť čas, na seba, na prípravu jedla, na cvičenie. Inak sa telo znovu vráti do tukovej formy. A tučné telo rovná sa choré telo, zatiaľ čo vitálne telo ti zachraňuje život.

Čo sa týka stravovania, celá rodina ho od základov zmenila spolu so mnou. Vyprážaný syr som kedysi mala rada, dnes si ho nedám, lebo viem, ako ťažko sa zhadzuje. Odbúrali sme omáčky, knedle, biely chlieb. Manžel rád pečie domáci chlieb, plný semien, nutrične bohatý. Klasické koláče nepečiem, ak občas nejaké urobím, tak tvarohové s ovocím. Kuchyňa je stredomorská, olivový olej, ryby, kura pečené bez kože, mäso na prírodno. Namiesto príloh veľa zeleniny.

Napísala som tri knihy o chudnutí, no nemám jeden konkrétny návod, ktorý by platil na každého človeka. Naopak, to, čo jednému funguje, u druhého nemusí zabrať vôbec. Zaoberám sa teraz metabolickými typmi, ktoré určujú, ktorý človek ľahšie spracuje sacharidy, ktorý bielkoviny, ktorý tuky – a podľa toho pripravujem klientom stravovací plán. Zastávam názor: Všetko s mierou a rozumne. Je to práca, ktorá ma napĺňa, veľmi sa teším, keď vidím, že sa klientom, ktorí sa predtým roky trápili s nadváhou, vďaka mojim radám konečne darí schudnúť. Teší ma variť zdravo, teší ma vymýšľať recepty, teší ma stále sa vzdelávať, teší ma pomáhať ľuďom znovu nájsť stratené zdravé telo.

Júliu Rašlovú, autorku kníh Kilá, ktoré mi zmenili život, Ako dobre jesť a nepribrať a motivačného diára s názvom Aj malá zmena môže priniesť veľké výsledky nájdete aj na webových stránkach www.chudnem-rozumne.com
 

Posledná úprava 23.08.2016

Nájdete nás na FB