Hand made Viola

Hand made Viola

Napísala 

V päťdesiatke nie je ľahké nájsť si nové zamestnanie. No ja som ani nechcela byť znovu zamestnaná. Hoci som s podnikaním nemala žiadne skúsenosti, rozhodla som sa, že to skúsim, postavila som si laický podnikateľský plán a začala robiť to, čo mám rada – šiť bábiky.

„Hlavička bábiky potiahnutá úpletom a pevne vymodelovaná šitím, telíčko z bavlny vyplnené polyesterovým rúnom, vlásky zo špeciálnej priadze, áno, existujú aj výrobcovia, ktorí sa špecializujú na výrobu vlások pre bábiky...“ – Viola Bajaníková so zanietením popisuje techniku šitia textilných bábik. Tie z jej dielne majú jasne rozpoznateľný rukopis výtvarne nadaného človeka. Čo priviedlo autorku týchto nádherných textilných kúskov, ktoré už získali niekoľko medzinárodných ocenení, k tomu, že v päťdesiatke vymenila post architektky za niečo také diametrálne odlišné?

Pochádzam od Zlatých Moraviec, s manželom sme spolu študovali v Bratislave. Chvíľu sme bývali v Petržalke, potom sme dali prednosť Dunajskej Lužnej, kde sme mohli pustiť deti bez obáv hrať sa von. Tu som založila bábkové divadlo Bimbonka s ôsmimi-deviatimi členmi, s dvomi učiteľkami zo školy, s deťmi ako hercami, mladší syn vyrábal dekorácie, ja bábky, všetci sme sa výborne bavili.
Potom som sa v päťdesiatke rozhodla odísť z práce.
Som človek s veľmi silným vzťahom ku kultúrnemu dedičstvu. Ako architektka som chcela chrániť kultúrne pamiatky. Ale ako človek v teréne, ktorý bol neustále vystavovaný tlakom, aby robil ústupky, som toho jedného dňa mala dosť. Práca, ktorá ma predtým tešila, prestala mať pre mňa zmysel.
Ale v päťdesiatke nie je ľahké nájsť si nové zamestnanie. A ja som ani nechcela byť znovu zamestnaná. Hoci som s podnikaním nemala dovtedy žiadne skúsenosti, rozhodla som sa, že to skúsim, postavila som si úplne laický podnikateľský plán a začala robiť to, čo mám rada – šiť bábiky.
Bolo to pred jedenástimi rokmi, internetové obchody ešte nefungovali tak, ako teraz. Materiál som zháňala všelikade, alebo šila z toho, čo bolo k dispozícii. Bábiky som sprvu predávala známym, postupne sa dostávali do obchodov, moje výrobky si začali objednávať prví zákazníci. Synovia mi urobili webovú stránku a s tým, ako sa rozširovali možnosti predaja cez internet, rozširovala som aj sortiment a záujem o moje bábiky rástol. Situácia sa obrátila k dobrému, dnes už zápasím s časom a ledva stačím realizovať všetky objednávky. Vždy ma poteší, keď si niekto objedná bábiku podobnú tej, ktorú niekde videl a ktorá sa mu zapáčila. No mrzí ma, že deň má príliš málo hodín na to, aby som sa mohla venovať tvorbe nových návrhov toľko, koľko by som chcela. Navyše som začala robiť aj kurzy šitia pre ženy, ktoré chcú vlastnoručne ušiť bábiku svojim deťom alebo vnúčatám.
Keď som začínala, nerobil na Slovensku podobné bábiky nikto. Tie, ktoré sa šijú v ÚĽUV-e, sú iné. Vydala som sa vlastnou cestou, chcela som budovať originálnu značku, s vlastným dizajnom a technologickým postupom. Kreatívny človek môže vložiť do tejto práce vlastný rukopis. Spolupracujem s českým Klubem panenek, ktorý raz za dva roky organizuje medzinárodnú výstavu Doll Prague. Som členkou poroty, vidím, aké krásne zberateľské kusy sa tam objavujú. S mojimi bábikami som už získala niekoľko medzinárodných cien aj v Prahe, aj v Moskve, vystavovala som v Ríme, kde som viedla workshop pre deti. Na tejto práci je skvelé aj to, že sa stále učím, skúšam nové postupy, navštevujem workshopy tých najlepších svetových dizajnérok.
Bábiky si odo mňa kupujú dospelé ženy nielen pre svoje deti, ale aj pre seba. Môžu ich vystaviť ako dekoráciu do vitríny, ale dá sa s nimi aj hrať. Mám rada čistú, precíznu prácu, prírodné materiály, šatôčky do detailov vypracované tak, že ich je možné obliekať, prať, žehliť. V zberateľskej komunite sú síce najvyššie cenené bábiky, ktoré majú hlavy, ruky a nohy z porcelánu, vinylu, alebo rezinové, niektoré patria k umeleckým dielam, no sú určené do vitríny, na obdiv, nie na hranie. Mne bábiky symbolizujú detstvo plné hier, látková bábika je mäkkučká, dá sa pritúliť, preto som dala prednosť textilnej technike.
Píšem knihu, do ktorej vkladám všetko, čo som sa o šití bábik naučila, všetky moje skúsenosti, strihy, dobré rady, ako postupovať, ale aj to, čomu sa vyhnúť. Bude to manuál, akoby kurz šitia na papieri. Rada by som ju venovala starej mame, ktorá aj šila a u ktorej sa začala moja celoživotná fascinácia textilom. V jej skrini som totiž kedysi objavila v bavlnenej šatke zabalené kúsky handričiek. Dodnes si pamätám, aká šťastná som bola, keď som si mohla tie odstrižky farebných látok rozkladať a hrať sa s nimi na lavičke na gángu. Taký istý pocit šťastia mám, keď teraz vyberám látky a premýšľam nad nimi, aká bábika z nich bude. Stálo za to ísť do podnikania aj s rizikom neúspechu a bez skúseností a dokázať sebe aj ostatným, že človek sa môže živiť tým, čo má rád.

www.viola.sk

Text a foto: Danica JANIAKOVÁ

Posledná úprava 23.08.2016

Nájdete nás na FB