Aj zajtra je deň

Aj zajtra je deň

Napísala 

Editka rok po tom, ako si od doktora v prsníkovej poradni vypočula: Toto sa mi nepáči – operácia, chemoterapia ani rádioterapia vás neminie.

Tak ja mám začiatok naozaj nový vo všetkom, lebo predávam byt v hlavnom meste a sťahujem sa tam, kde som strávila detstvo, kde žijú moje sestry, kde dožil môj ocko, kde pri mne bude bývať aj moja mama. Kúpila som starú, opustenú školu v dedine so stovkou obyvateľov, s pozemkom, okolo ktorého pretekajú dva potôčiky a na ktorom rastú vysokánske brezy a borovice. Hlavne tie ma dostali. Akonáhle som uvidela tie potôčiky a tie stromy, bolo mi jasné: Toto hľadám! Rekonštrukcia je však obrovská záťaž. Aj keď si objednám remeselníka, aby opravil na budove to, čo treba, spravil novú strechu, novú kúpeľňu, podlahové kúrenie, kozub, on sa ma stále pýta, kde, čo a aké to chcem mať, a často sú to odborné veci, musím sa vypytovať známych na ich skúsenosti. To všetko mi berie čas a energiu. Teraz napríklad s technikom riešim, aký kotol bude najvhodnejší.

Šatku som zložila, keď mi začali rásť vlasy: kratučké, ale aspoň konečne dýchali. Nabrala som odvahu chodiť von aj bez parochne. No mala som nečakaný nepríjemný zážitok na pošte. „Pche, to je účes!“ vyprskol dôchodca, čo stál v rade za mnou, taký ten typ: čo na srdci, to na jazyku. Možno si myslel: Tá to prehnala, v jej veku... „To nie je účes. Mám za sebou chemoterapiu a toto mi rastie,“ povedala som rovnako nahlas. Viete si predstaviť, ako sa zahanbil. Na vlasy si stále zvykám, sú tvrdšie, iné, ako som mala predtým, dajú sa ťažšie upraviť.

Varím, ako nám odporúčali, hoci informácie si občas odporujú, spolieham sa teda aj na intuíciu. Pijem zelený čaj, varím zeleninové polievky. Karfiol, kaleráb, zeler, mrkvu, petržlen, zemiaky, kel, nakrájať, krátko povariť, rozmixovať, dochutiť kari korením. Alebo pohánku: nechať zovrieť, dať do tepla, do perín, a do hotovej vmiešať šampiňóny na cibuľke. Aj ľanové semienka som si kúpila, no ešte som ich nerozbalila. Ale mám.

Uvedomila som si, že i ja som taký typ, ktorý sa snaží, aby všetko fungovalo – doma aj v práci, každému chce vyhovieť, až zrazu cíti, že na tých, ktorých ľúbi, má zlosť. Lebo mu berú veľa energie. Lebo sa cíti slabý. A zlosť sa nakoniec obráti aj proti samému sebe. Mám sklony vychádzať druhým v ústrety, skôr než ma požiadajú, a čo je horšie, časom to ľudia berú ako samozrejmý nárok.

Tak som si povedala, že s tým skončím a že budem robiť radosť hlavne sebe. Ale čo mi robí radosť? A kedy si ju vlastne chcem robiť? Lebo ja som naprogramovaná tak, že chcem, aby bol aj byt uprataný, aj navarené, a tak, aby to chutilo a aby to bolo zdravé, aj vediem firmu, aj sa starám o mamu... To všetko chce veľa síl. Povedala som si, že sa prestanem stretávať s ľuďmi, ktorí sú negatívni, takí tí upíri energie. A že budem vyhľadávať spoločnosť ľudí, ktorí vyžarujú pozitívnu energiu a s ktorými mi je dobre. Plánujem si to nové bývanie v prírode, teším sa, ako mi tam budú chodiť na návštevy mne milí ľudia.

A začala som cvičiť pilates a bodywork s profesionálmi. Cvičiteľka kričí: Zatlačiť brucho, stiahnuť svaly, pevne dýchať. A mne už sa trasú ruky aj nohy, ale držím a lapám dych. Sú to vždy také malé víťazstvá nad sebou, keď vydržím hodinu cvičiť, hoci ma bolí celý človek.

A ešte som si povedala, že sa musím naučiť, že keď si niečo pekné kúpim, tak si to nebudem vyčítať, ale budem sa z toho tešiť. Lebo to mi ide ťažko. Firme sa venujem menej, mám tam resty, ale povedala som si: Pozor, hierarchia hodnôt! Nemôžeš všetko naraz. Keď sa cítim unavená, dám ruky preč od práce a oddychujem. Predtým som prepínala: Ešte vydržím, ešte vydržím. No teraz, keď som naozaj unavená, poviem si: Na dnes stačilo. Aj zajtra je deň.

Pre zimou sme stihli nasadiť maliny, černice, jahody. Keď príde sezóna, budeme ich oberať. Teším sa i na leto a na marhule. Keď už sa hovorí, že tie ich kôstky majú takú liečivú silu.

Vraciam sa k prírode, k čo najjednoduchšiemu životu.

Rok, ktorý mám za sebou, považujem za lekciu, ktorú beriem s rešpektom.

 

Životný príbeh dvoch žien, ktoré spoločne bojovali proti diagnóze rakoviny prsníka, doplnený radami odborníkov, nájdete v knihe JA SI ŤA NEDÁM s podtitulom Diagnóza, ktorá všetko mení. Dozviete sa v nej, čo čaká ženu, ktorej práve diagnostikovali rakovinu prsníka, s čím musí počítať, ako ľahšie zvládne liečbu a čo má po nej zmeniť v svojom živote. Knihu si môžete objednať na tel. č. 0908 069 388, e-mailom na adrese Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript., alebo v našom e-shope. Stojí 5 eur, pošleme vám ju na dobierku, poštovné neplatíte.

Posledná úprava 23.08.2016

Nájdete nás na FB