...a ísť ďalej

...a ísť ďalej

Napísala 

Gabriela Čechovičová: Od mamy som pochytila presvedčenie, že jedna žena zvládne všetko – aj deti, aj domácnosť, aj pole, aj obchod. A že aj keď sa v živote všeličo nevydarí, nemôže nás nič zlomiť, treba zdvihnúť hlavu a ísť ďalej.

Videli ste už polia s rozkvitnutým makom siatym? Hektáre bielych a ružových, červených a fialových kvetov, z ktorých budú čoskoro makovice? Nájdete ich v máji neďaleko Trnavy, v okolí Jarnej, dedinky, ktorá tvorí súčasť Cífera. Na pestovanie maku vo veľkom sa tu špecializuje Gabriela Čechovičová. A toto je jej rozprávanie o tom, ako a prečo sa do jej života osudovo zamotal práve mak.

- Zrejme som mala dobrý príklad. Moja mama potrebovala uživiť rodinu a ako podnikavá žena sa už za socializmu sama naučila to, čomu sa dnes hovorí manažment. Vyšívala a chcela svoje výšivky aj predať, preto sa naučila, že kvôli obchodu treba aj cestovať. Od nej som pochytila predovšetkým tú skúsenosť, že v každej situácii sa dá vymyslieť niečo, čo nás uživí; že človek vždy nájde prácu, keď chce; a že keď treba, má ísť za prácou aj do sveta. Skrátka, dala mi dobrý základ pre časy, ktoré prišli.

Pochádzam z malej dedinky, 40 domčekov, 100 ľudí. Mali sme záhumienok, chovali domáce zvieratá, mama vyšívala a výšivky predávala na jarmokoch. A tak som od nej pochytila aj to, že jedna žena zvládne všetko – aj deti, aj domácnosť, aj pole, aj obchod. A že aj keď sa v živote všeličo nevydarí, nemôže nás nič zlomiť, treba zdvihnúť hlavu a ísť ďalej.

Do dvadsiatich šiestich rokov som bola stále preč z domu, pracovala som v meste, športovala, hrala hádzanú, behala maratóny, začínala s triatlonom. Potom prišlo také ťažšie obdobie, ostala som sama so synom a rodičia mi povedali: Vráť sa domov, aj dieťa ľahšie vychováš, aj nám pomôžeš. Práve sa vracala pôda v reštitúciách, dostali sme späť trinásť hektárov, ktoré nám kedysi patrili. Otec ma sprvu varoval, že sedlačiť, to je ťažká robota, no ja, baba vyšportovaná, štyridsiata medzi dvomi stovkami mužov-triatlonistov, z ťažkej roboty som strach nemala. Sily bolo na rozdávanie. A tak sme začali pestovať obiloviny, krmoviny, kukuricu, mak. Z prvej úrody sme nazbierali za dve nákladné autá maku a takmer všetko predali do Slovakofarmy. Nehovorím, že to bolo jednoduché, ale postupne sme sa dopracovali k súčasným päťdesiatim hektárom. Niečo sme vzali do nájmu, prikúpili traktor, sejačku, pluhy, brány... Najskôr som orala ja, no medzitým nám už narástol traktorista. Syn má poľnohospodársku školu, je šikovný, väčšinu prác zvládneme my dvaja, len na siatie a zber prídu pomocníci. Medzitým už mak pestujeme na 35 hektároch, dve tretiny úrody berie farmaceutický priemysel, vyvážame i do zahraničia. Mak predávame z dvora, osvedčili sa nám vianočné trhy, veľtrhy a výstavy.

Televízor zapínam málokedy, no raz som náhodou zachytila besedu o tom, ako v obchodných reťazcoch chýba ponuka kvalitných domácich potravín. Skúsila som teda osloviť slovenský reťazec Jednotu a náš mak sa tam už vo veľkom predáva. Zdá sa, že pribúdajú ľudia, obchodníci aj zákazníci, ktorí pochopili, že tradičný produkt znamená vyššiu kvalitu. Tradícia spočíva v tom, že mak zbierame ručne. V našom maku nenájdete prímesy burín, ani tlakom poškodené semená, preto tento mak nezhorkne. Perieme ho tak, ako sa kedysi prával: nasypeme do nádoby, zalejeme vodou, mak klesne na dno a vodu s nečistotami zlejeme. Opakujeme sedemkrát a potom mak sušíme za slnečného počasia na bielych plachtách. V maku vysušenom na slniečku ostane všetka pozitívna energia. Samozrejme, že cena ručne zbieraného maku je o niečo vyššia ako cena maku zberaného kombajnom, no môžete si byť istí, že tento mak nezhorkne, že nevyhodíte jediné zrnko. Lacný mak zo supermarketu musíte skoro vyhodiť, náš nie, náš vám bude chutiť. Ľudia hovoria, dobre, že vás vidíme, pred rokom sme u vás kúpili mak, boli sme s ním spokojní a chceme ďalší. Dobrá skúsenosť a pochvala medzi známymi, to je tá najlepšia reklama. A keď sú zákazníci spokojní, aj mňa práca teší.

Ako vyzerá môj rok? V januári sme na výstave Gastro, vo februári obrábame studenú pôdu, začiatkom marca sejeme, sledujeme, ako sa mak dvíha a vyvíja, v máji kvitne, v júli začína zber, v auguste je agrokomplex, na jeseň kulminuje zber obilnín, krmovín. V zime, keď niet čo robiť, kreslím návrhy výšiviek na plátené vrecká, makovice, kostolnú vežu, veľkonočné vajíčka, vianočné vetvičky, naprogramujem do stroja a vyšívam.

Prečo práve mak? Mak je úžasná pochutina. Obsahuje vápnik, železo, horčík, meď, zinok, vitamíny skupiny B, je mimoriadne vhodný ako prevencia osteoporózy. Z detstva si pamätám, že mak bol na našom stole aj dvakrát do týždňa. Aby ste skonzumovali dostatočné množstvo maku, nemusíte vypekať, stačí ho surový zaliať vodou a po polhodine ho zjesť. Namočené zrnko je nádherne mäkké, sladké a zdravé. Keď som sa dostala k informáciám, koľko živín obsahuje také malé zrniečko maku, povedala som si: tak a je rozhodnuté, už viem, čo budem robiť po celý život.

Text a foto: Danica JANIAKOVÁ

Posledná úprava 27.01.2017

Nájdete nás na FB