Myslieť bez premýšľania

Napísala 

Silvan Tomkins začal jednu prednášku vyhlásením: „Tvár je ako penis!“ Myslel tým, že tvár má do istej miery vlastnú vôľu. Že keď prežívame emócie, vyjadrujeme ich tvárovými svalmi, niektoré z nich môžeme ovládať, niektoré nie a vďaka tým druhým signalizujeme navonok, čo si naozaj myslíme. Ak vieme čítať v tvárach iných ľudí, uvidíme ich takých, akí naozaj sú, a dokážeme sa rýchle a správne intuitívne rozhodnúť.

Malcolm Gladwell

MŽIK

Jak myslet bez přemýšlení

BizBooks, 232 s.

V stresujúcich situáciách, keď ide o veľa a keď by sme mali rýchle porozumieť veľkému počtu nových a mätúcich informácií, používa náš mozog na pochopenie situácie dve veľmi odlišné stratégie. Tú prvú poznáme najlepšie: je to vedomá stratégia. Premýšľame o tom, čo sme zistili, a nakoniec nájdeme správnu odpoveď. Táto stratégia je logická a smeruje ku konečnému cieľu. Ale je pomalá a vyžaduje mnoho informácií. Existuje však aj druhá stratégia, ktorá pracuje rýchlejšie, zvyčajne takmer v okamihu. Má ale tú nevýhodu, že funguje – najmä spočiatku – pod hladinou vedomia. Posiela signály divnými nepriamymi kanálmi, napríklad potnými žľazami v dlani. Je to intuitívny systém, ktorým náš mozog prichádza k záverom bez toho, aby nám povedal, že k nim prichádza. Vieme, prečo vieme? Vôbec nie. Ale VIEME.

Tá časť nášho mozgu, ktorá takýmto skokom dospeje k rozhodnutiu, sa nazýva adaptívne nevedomie a jeho štúdium patrí k novým odborom psychológie. Nie je to Freudove nevedomie, čo bola temná oblasť naplnená túžbami, spomienkami a fantáziami príliš poburujúcimi na to, aby sme o nich premýšľali na vedomej úrovni. Pod novým pojmom adaptívneho nevedomia si predstavme niečo ako obrovský počítač, ktorý rýchle a ticho spracováva množstvo dát, ktoré potrebujeme na to, aby sme fungovali ako ľudské bytosti. Ak vojdeme na frekventovanú cestu a rúti sa na nás auto, nemáme čas vyhodnocovať všetky údaje, aj tak sa dokážeme autu vyhnúť. Adaptívne vedomie dokáže výborne a efektívne varovať ľudí pred nebezpečenstvom, stanovovať ciele a viesť rokovania. Podľa konkrétnej situácie prepíname medzi vedomým a nevedomým spôsobom myslenia.

Kedykoľvek sa rozhodujeme rýchle a v strese, používame nevedomý spôsob myslenia. Navonok sme však voči nemu podozrievaví. Žijeme vo svete, v ktorom panuje predstava, že kvalita rozhodnutí je priamo úmerná času a úsiliu, ktoré sme na ne vynaložili. Poznáme príslovia: práce kvapná málo platná, alebo dvakrát meraj a raz rež. Kniha Mžik (Okamih) skúma, prečo môžu byť rozhodnutia urobené veľmi rýchle rovnako dobré ako rozhodnutia urobené opatrne a rozvážne. Zároveň sa zaoberá aj opakom: okamihmi, v ktorých nás inštinkty zrádzajú.  Naše nevedomie je mocné, no nie neomylné, hovorí autor knihy Malcolm Gladwell, kanadský novinár a spisovateľ, autor viacerých svetových bestsellerov (Bod zlomu, Čo videl pes, Anatómia úspechu, Dávid a Goliáš). Kedy by sme teda mali inštinktom dôverovať a kedy by sme voči nim mali byť obozretní? Ak naša schopnosť urýchleného spoznávania zlyhá, zlyhá zo špecifických dôvodov, ktoré dokážeme identifikovať. Dobrá správa znie, že je možné naučiť sa, kedy máme náš „výkonný palubný počítač“ počúvať a kedy si máme naň dávať pozor.

Autor knihy ako ilustráciu svojich tvrdení názorne popísal tento prípad: predstavte si, že pracujete pre zdravotnú poisťovňu, ktorá chce zistiť, u ktorých z lekárov, ktorí s ňou podpísali zmluvu, hrozí riziko, že ich budú pacienti žalovať. Máte na výber dve možnosti. Buď preskúmate odborné schopnosti všetkých lekárov a analyzujete ich záznamy za celé roky praxe, aby ste zistili, koľkých chýb sa už dopustili. Alebo si vypočujete krátke rozhovory lekárov s ich pacientmi. Druhá možnosť je rýchlejšia – a lepšia. Verte alebo nie, riziko žaloby súvisí len veľmi málo s tým, koľkých chýb sa lekár dopustí. Analýzy súdnych procesov ukázali, že existujú zdatní lekári, na ktorých je podávaných veľa žalôb, a lekári, ktorí robia chyby a nikdy ich nikto nežaloval. Inými slovami, pacienti nepodávajú žaloby, lebo ich zdravie poškodila zlá lekárska starostlivosť. Žaloby podávajú až vtedy, keď sa im zároveň stalo niečo iné – keď s nimi lekár zaobchádzal zle, keď ich ignoroval, keď sa k nim správal agresívne. Ľudia nežalujú lekárov, ktorých majú radi. Stačí analýza lekárovho hlasu pri rozhovore s pacientom: ak znie dominantne a nadradene, riziko žaloby stúpa. Ak znie starostlivo a vrelo, ak pacient cíti, že lekárovi na ňom záleží, nebude ho žalovať, aj keby sa v diagnostike a liečbe pomýlil. Keď pôjdete nabudúce k lekárovi a budete mať pocit, že vás nepočúva, že s vami hovorí zvrchu a bez rešpektu, počúvajte ten pocit. Tento lekár z hľadiska vašej intuície neobstál.

Ďalší výskum potvrdil, že stačí párminútový rozhovor s manželmi, aby sa dalo s 90 % pravdepodobnosťou predpovedať, ktoré manželstvo vydrží a ktoré sa rozpadne. Ak sa pri pohľade na dvoch partnerov pri rozhovore sústredíte na štyri základné emócie (defenzívnosť, zapieranie, kritiku a pohŕdanie), dokážete už po krátkej chvíli určiť, či ide o vydarené manželstvo, alebo naopak. Najdôležitejšou emóciou je pohŕdanie. Ak jeden alebo obaja manželia dávajú najavo pohŕdanie tým druhým, je to najvýznamnejší znak, že toto manželstvo je na tom zle.

No niekedy sa bleskovo rozhodneme bez toho, aby sme sa dostali pod povrch. Prečo tak často naletíme vysokým a atraktívnym mužom, a to nielen vo vzťahoch, ale napríklad aj vo voľbách? Pretože niektoré aspekty ľudského vzhľadu (veľkosť, podoba, pohlavie, farba pleti) majú schopnosť vyvolať v nás silné asociácie – a tým aj sympatie a naopak, predsudky a diskrimináciu. Prvý dojem zo vzhľadu človeka prehluší všetky ostatné informácie, ktoré sme v okamihu nazbierali. Preto si občas vyberáme nesprávnych partnerov, a preto sa priemerní ľudia ocitajú na pozíciách, na ktoré nemajú odborné schopnosti. Niekedy nás proste to isté, čo nám pomáha, môže priviesť na scestie. Kniha Malcolma Gladwella MŽIK nám môže pomôcť zorientovať sa v tom, ako posilniť vlastný inštinkt nachádzať úspešné východiská z náročných situácií.

 

Posledná úprava 23.08.2016

Nájdete nás na FB